Večer v kostole, Žalm 119, 89 – 97
Hospodine, naveky pevne stojí v nebesiach Tvoje slovo. Z rodu na rod je Tvoja pravda; zem si upevnil, takže stojí. Do dnešného dňa stoja, ako si usúdil; veď všetko to sú Tvoji sluhovia. Keby Tvoj zákon nebol býval mojou rozkošou, bol by som zahynul vo svojej biede. Ja nikdy nezabudnem Tvoje rozkazy; veď nimi si ma obživil. Tvoj som ja, spas ma, lebo hľadám Tvoje rozkazy. Číhajú na mňa bezbožní, aby ma zahubili; ja si však všímam Tvoje svedectvá. Videl som medze každej dokonalosti; Tvoj príkaz siaha veľmi ďaleko. Ó, ako milujem Tvoj zákon! Celý deň o ňom premýšľam. (Žalm 119, 89 – 97)
SOLA SCRIPTURA
Biblia nám dala Reformáciu
Blíži sa pamiatka Reformácie. Pripomíname si kľúčové reformačné zásady. Jedna z nich znie: Sola Scriptura – Jedine Písmo. Táto zásada znamená, že Písmo sväté Starej a Novej zmluvy má byť pre jednotlivca i pre cirkev najvyššou autoritou. Reformácia túto zásadu nielen vyslovila, ale ju aj realizovala. Biblii ako najvyššej autorite kritickým spôsobom podrobila cirkevné učenie, uznesenia cirkevných koncilov, autoritu pápeža a iných cirkevných vrchností. Z Biblie odvodila reformačné učenie, reformačné posolstvo.
Medzi Písmom svätým – Scriptura Sacra – a medzi Reformáciou je tesný, nerozlučný vzťah. Písmo a Reformácia patria nerozlučne spolu. Reformácia mohla vzniknúť len preto, že tu boli ľudia, ktorí sa naplno otvorili Biblii, brali vážne jej posolstvo a odvodili z neho veľké praktické dôsledky. Môžeme povedať, že bez Biblie by neexistovala Reformácia. Nakrátko sa to dá vyjadriť takto: Biblia nám dala Reformáciu.
Martin Luther bol celoživotným študentom a profesorom Písma svätého. Otvoril sa posolstvu Písma, postavil ho nad všetky autority. Posolstvo Písma prijal najprv ako prameň svojej osobnej reformácie. Čo z neho posolstvo Biblie urobilo – to je úžasná osobná premena. Súčasne si uvedomil, v čom všetkom stredoveká cirkev poblúdila a svätý nepokoj ho viedol k náprave, k reformovaniu.
Keby bol ostal sám, nebol by dosiahol veľa. Ale našlo sa mnoho ľudí, v duchovnej aj svetskej oblasti, ktorých toto novo objavené posolstvo osobne oslovilo, pre ktorých sa Božie slovo stalo Sola Scriptura, a ktorí rovnako kriticky pozerali na to, v čom všetkom sa vtedajšia cirkev odcudzila Božiemu slovu. V spolupráci s nimi sa uskutočnili veľké zmeny v cirkvi, a postupom času aj v spoločnosti. Pri pohľade na toto historické dianie v 16. storočí môžeme teda povedať: Biblia nám dala Reformáciu.
Posolstvo o ospravedlnení z milosti skrze vieru
Z Biblie, zo Sola Scriptura, čerpal reformátor Luther a ďalší pracovníci v tejto oblasti reformačné teologické myšlienky, ako aj zásady nového zriadenia cirkvi. Ako príklad môžeme uviesť jednu z najdôležitejších vecí. Z Biblie je odvodené reformačné učenie o ospravedlnení hriešneho človeka z Božej milosti skrze vieru pre vykupiteľskú smrť Ježiša Krista.
U ľudí v stredovekej cirkvi bol veľký strach z múk pekla a večného zatratenia. Ilustráciu tohto strachu možno vidieť vo filme o Lutherovi. Tam je pôsobivo vykreslené, ako predavač odpustkov Ján Tetzel hrôzostrašným, drastickým spôsobom vykresľoval pekelné muky. Jeho motívom pri vzbudzovaní týchto hrozných predstáv bolo získavanie peňazí, ale sugestívny efekt na poslucháčov bol katastrofálny. Za odpustky dali aj posledné peniaze. Hrôza stredovekých ľudí z pekla a večného zatratenia bola veľmi veľká.
Sám Luther pred svojím reformačným poznaním bol za dlhý čas pod tlakom tohto strachu. Vyjadruje to jeho známa otázka: „Ako nájdem milostivého Boha?“ Ľudia sa snažili uniknúť pred pekelnými mukami konaním takzvaných dobrých skutkov: putovanie k údajným pozostatkom svätých, putovaním na iné miesta, kupovaním odpustkov a podobne. Luther sa usiloval oslobodiť sa od tohto strachu prísnou askézou, aj určitým sebatýraním. Ale pokoja nenašiel.
Po dlhom hľadaní a neúspešných pokusoch o sebaspasenie našiel riešenie v tom, čo nazývame reformačným zážitkom vo veži, Turmerlebnis. V Biblii, v Sola Scriptura, našiel odpoveď, ktorá stojí pri zrode Reformácie. Išlo o nové pochopenie slov v Liste Rímskym 1, 16 – 17. Tam sa hovorí, že v evanjeliu sa zjavuje Božia spravodlivosť. Luther sprvoti nenávidel tieto slová, lebo tam spomínanú spravodlivosť chápal ako prísnu sudcovskú spravodlivosť Boha, ktorý sliedi za každou chybičkou človeka, aby ju mohol potrestať. Kládol si otázku, prečo sa ešte aj v evanjeliu hovorí o tejto spravodlivosti.
Lutherovým zážitkom vo veži bol objav, že slová „spravodlivosť Božia“ na tomto mieste znamenajú: Boh je spravodlivý, tj. verný sebe samému, verný sľubom, ktoré dal, a je spravodlivý aj v tom zmysle, že svoju spravodlivosť ponúka hriešnemu človeku zadarmo, z milosti. Ide teda o spravodlivosť od Boha, spravodlivosť, ktorú Pán Boh daruje človeku. Zo strany človeka sa žiada, aby túto ponúknutú Božiu spravodlivosť prijal vierou.
Luther tento objav prijal najprv celkom osobne pre seba – až vtedy pocítil konečne vnútorný pokoj. Po dlhom nepokoji prišla konečne veľká úľava. A s ňou aj nová zodpovednosť. Veď tento prevratný objav si nemohol nechať iba pre seba. Bolo predsa toľko utrápených ľudí, ktorí pokoj pre svoje ustrašené svedomie hľadali na celkom falošných cestách. A tak sa postaral o to, aby sa oslobodzujúce poznanie, ktoré mu bolo darované, dostalo k čím viacerým utrápeným ľuďom. Z tohto poznania o ponúkanej Božej spravodlivosti sa stalo východisko mohutného reformačného myslenia.
Kde je zdroj tohto prevratného objavu? V Písme svätom, v Sola Scriptura. Preto je oprávnené povedať: Biblia nám dala Reformáciu.
Reformácia nám dala Bibliu
Vzťah medzi Bibliou a Reformáciou je obojsmerný. Platí nielen veta: Biblia nám dala Reformáciu, ale aj veta: Reformácia nám dala Bibliu. Presnejšie: Reformácia nám znovu objavila Bibliu. Luther spoznal a zažil na sebe, aký úžasný význam má Biblia – ak sa berie vážne – pre osobný život jednotlivého človeka. Uvedomil si, že Písmo sv. nemôže ostať vyhradené iba pár šťastlivcom, ktorí ho môžu čítať v pôvodných rečiach, v hebrejčine a gréčtine, alebo v latinskom preklade, ale že má byť prístupné každému, aj tým najjednoduchším ľuďom. Preto medzi jeho prvoradé významné reformačné činy patrí preklad Biblie do nemčiny – aby ju v zrozumiteľnej reči mohol čítať každý. V skrytosti a preoblečení za rytiera Juraja na hrade Wartburg za niekoľko mesiacov preložil Novú zmluvu, potom nasledovalo prekladanie Starej zmluvy. Roku 1534 bol dokončený preklad celej Biblie. Lutherov preklad sa stal signálom k prekladom Biblie do iných rečí.
Šťastnou zhodou okolností, či – povedané presne po kresťansky – múdrym Božím riadením bola niekoľko desaťročí predtým vynájdená kníhtlač. Reformácia bohato využívala túto techniku výroby kníh. Netreba osobitne dokazovať, že možnosť kníhtlače priniesla v tom najlepšom zmysle revolúciu v šírení Písma svätého.
Okrem prekladov do iných národných jazykov spomenieme, že o niekoľko desaťročí po Lutherovom preklade bol urobený preklad Biblie do češtiny – Kralická Biblia, ktorú za stáročia používala aj naša cirkev.
To, že Biblia je dnes prístupná prakticky každému, nebolo vždy samozrejmé. Za to vďačíme reformačnému poznaniu o vrcholnej dôležitosti tejto knihy, poznaniu, ktoré je vyjadrené heslom Sola Scriptura. Platia obe vety: Biblia nám dala Reformáciu, Reformácia nám dala Bibliu. Vďaka za to Pánu Bohu.
Sola Scriptura u Pána Ježiša
Zásadu „Sola Scriptura“ formulovala Reformácia, ale ona ju nevynašla. Podobne ako Reformácia znovu objavila a zdôraznila biblické učenie o ospravedlnení hriešneho človeka z milosti skrze vieru, tak znovu objavila a zdôraznila biblické učenie o Sola Scriptura.
Krásny príklad biblického praktického uplatnenia tejto zásady máme v príbehu o pokúšaní Pána Ježiša. Biblický príbeh o jeho pokúšaní poznáme zrejme všetci. Pokušiteľ predložil Pánu Ježišovi tri pokušenia. Na všetky tri reaguje Pán Ježiš slovami Písma. Cituje výroky Písma a uvádza ich slovami „Napísané je“. V slovách „Napísané je“ cítime autoritatívnu záväznosť biblických slov, ktoré nasledujú ako citáty. Je to presne to isté, čo je vyjadrené heslom Sola Scriptura.
Na pokušenie, aby z kameňov urobil chleby, to znamená, aby svoju osobitnú moc využil na svoj osobný prospech, a aby svoju mesiášsku činnosť obmedzil iba na sociálnu otázku, a aby zo svojho programu celkom vypustil duchovnú otázku, odpovedal: „Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ Proti diabolskému pokušeniu postavil Sola Scriptura.
Na pokušenie, aby skočil z chrámu, teda aby dôveru v nebeského Otca zneužil na získanie bezhraničného obdivu v senzáciechtivom dave, odpovedal: „Opäť je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!“ Aj tu platí: Proti diablovi postavil Sola Scriptura.
Na pokušenie, aby sa poklonil Satanovi, a aby jeho, satanskými metódami získal politickú vládu nad svetom, odpovedal: „Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť!“ Proti satanovi postavil autoritu Sola Scriptura.
O pokúšaní na púšti sa v Evanjeliu podľa Matúša hovorí bezprostredne po správe o Ježišovom krste. Jeho krst sa končí hlasom z neba: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ A pokušenie sa začína spochybňujúcou vetou: „Ak si Syn Boží, povedz ...“
Spochybňujúcou otázkou sa začalo pokušenie Evy v raji: „Či naozaj riekol Boh: nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu?“ Eva sa pustila do diskusie s pokušiteľom a zamotala sa do tragickej pasce hriechu. Tú istú metódu vyvolania pochybností chce pokušiteľ vyvolať aj v Ježišovom srdci: Si ty naozaj Syn Boží v osobitnom, jedinečnom zmysle? Nemýliš sa? Nenamýšľaš si to iba? Ježiš sa nepúšťa do diskusie s diablom, ale okamžite ho kategoricky odmieta: Proti všetkým trom útokom stavia Písmo: „Napísané je“ a nakoniec pokojne, ale energicky, kategoricky, neodmietnuteľne prikazuje: „Odíď, Satan!“ Proti všetkým trom pokušeniam Satana stavia teda Pán Ježiš zásadu Sola Scriptura, pretože v tomto Písme hovorí hlas jeho nebeského Otca.
Všimnime si, že na všetky tri pokušenia, na všetky tri situácie, ako aj na spochybňovanie jeho jedinečného poslania vedel okamžite nájsť primeraný výrok Písma. Nemusel tieto vety hľadať vo zvitkoch Písma, lebo sa to už predtým odtiaľ naučil. Tieto výroky a mnoho ďalších nosil stále v hlave a v srdci.
Ježišove odpovede by sme mohli vyjadriť aj takto: Strať sa mi z očí, Satan, ja mám niečo, pred čím ty máš ukrutný strach, pred čím sa trasieš, mám Sola Scriptura. Z príkladu Pána Ježiša si môžeme a máme tieto slová osvojiť aj my.
Písmo by sme mali mať poruke nielen vo vrecku alebo v príručnej taške či na stole, ale čím viac z neho by sme mali nosiť v sebe. Ak je Sola Scriptura pre nás živým prameňom múdrosti a sily, ak Sola Scriptura neprestajne nosíme v hlave s v srdci, nemusíme sa báť Satana – on sa bude báť nás.
Samotné Písmo nás o tom ubezpečuje: Písmo nás vyzýva na bdelosť a odpor a sľubuje víťazstvo: „Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral.“ „Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi – a utečie od vás.“ Utečie od vás – to je skvelá vyhliadka. Pravdivá je za predpokladu, že Biblia sa pre nás stane v čím plnšom zmysle Sola Scriptura.
„Napísané je“ – heslo pre nás.
Reformačné zásady, medzi nimi Sola Scriptura, si pripomíname s veľkou úctou. Úcta nestačí. Tieto zásady sa majú stať našimi osobnými, živými, fungujúcimi zásadami. Sola Scriptura sa po vzore Pána Ježiša môže a má stať našou zásadou a okamžitou pomocou v najrozličnejších prípadoch ľahších i ťažkých kríz, pred ktoré nás postaví život.
Vodičov kontrolujú, či majú v aute okamžite použiteľné a kompletne vybavené lekárničky. Otázka pre každého jedného z nás: Nosíš v hlave a srdci okamžite použiteľnú, čo najkompletnejšie vybavenú duchovnú lekárničku? Dopĺňať, obohacovať si ju je celoživotná úloha. Že Biblia je pre nás Sola Scriptura, treba nielen vyznávať, ale systematicky si ju čítať, aby sme si osvojili čím viac toho, čo by sme mohli okamžite postaviť proti rozličným pokušeniam a povedať: „Napísané je...“ a citovať primerané slovo Písma.
Príklady použitia slov: „Napísané je...“
Situácií, na ktoré môžeme reagovať princípom Sola Scriptura, „Napísané je“, je mnoho. Uvedieme aspoň niektoré.
Som sebecky ponorený iba do seba a odmietam vidieť problémy druhého? Napísané je: „Čokoľvek chcete, aby vám ľudia robili, robte im aj vy“ (Mt 7, 12).
Chce sa ma zmocniť škodoradosť, keď sa druhému prihodí niečo nepríjemné, alebo ma chce ovládnuť závisť pri rozličných úspechoch druhého? Napísané je: „Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi“ (R 12, 15).
Cítim sa zdeptaný pocitom viny za spáchané hriechy a sám si neviem dať rady? Napísané je: „Ak niekto zhreší, máme obhajcu u Otca, Ježiša Krista, spravodlivého. On je obeťou zmierenia za naše hriechy, a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta“ (1J 2, 1 – 2).
Som zavalený ťažkými životnými problémami a cítim sa stiesnený ako v tme? Napísané je: „Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo ty si so mnou“ (Žalm 23, 4).
Cítim sa zarmútený smrťou blízkych, ohrozený vlastnou smrťou? Napísané je: „Ani smrť ... nás nemôže odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi“ (R 8, 38 – 39).
Útočí na mňa zlo, ktoré vidím okolo seba? Chcú ma zlé príklady zviesť ku konaniu zla? Chcú ma krivdy, ktoré som utrpel, zviesť k pomste? Chce ma množstvo zla vo svete zviesť k zúfalému pesimizmu? Napísané je: „Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé“ (R 12, 21).
Cítim sa unavený životom, osamelý, opustený? Napísané je Ježišovo pozvanie: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinutie“ (Mt 11, 28).
Takto sa dá dlho pokračovať. Mali by sme dlho pokračovať. Každý týždeň, alebo aj častejšie, by sme si mali pripísať jednu situáciu a pripojiť k nej primeraný biblický výrok. A potom sa k tomu vracať, čítať si to, a súčasne sa modliť, aby nám tieto slová vošli čím pevnejšie do hlavy a srdca. Tak by sa obohacovala naša duchovná lekárnička. A slová Sola Scriptura by už neboli iba heslom Reformácie, na ktoré raz do roka s úctou myslíme, ale naším osobným heslom, ktoré by nás neprestajne viedlo. Bol by to spoľahlivý sprievodca až do samého konca.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
