V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

15. ned. po Sv. Trojici, Príslovia 27, 17

Železo sa brúsi železom a jeden človek brúsi druhého. (Príslovia 27, 17)

Človek je tvor spoločenský. Nežije sám, nežije v izolovanosti, ale žije v spoločenstve s druhými ľuďmi. Zdá sa nám to samozrejmé, a málokedy si uvedomujeme, aké nesmierne dobrodenie nám Pán Boh dal, keď nám umožnil žiť v spoločenstve s inými. Sú ojedinelé prípady ľudí, ktorí vyrástli mimo ľudského spoločenstva, a na nich sa hrozným spôsobom prejavuje, o čo cenné boli ochudobnení v dôsledku trvalej izolovanosti od ľudí. Ale aj kratšia nútená izolovanosť od ľudského spoločenstva je pre človeka ťažkým bremenom. V dobách vynútenej izolovanosti, alebo keď z nášho spoločenstva odíde natrvalo niekto blízky, uvedomujeme si nesmiernu cenu spoločenstva.
Spoločenstvo má pre jednotlivého človeka veľkú cenu v mnohých ohľadoch. My by sme si teraz chceli všimnúť jednu stránku tejto veci – tú, o ktorej hovorí náš text: „Železo sa brúsi železom a jeden človek brúsi druhého.“ Tieto slová znamenajú, že jeden človek vychováva druhého, pôsobí na neho v tých najrozličnejších ohľadoch. Vychováva ho, teda vedie dopredu, v používaní jazyka, vo vedomostiach, v rozličných zručnostiach, v povahovom a osobnostnom vývoji, v mravných postojoch, atď.
Vety, ktoré sme povedali doteraz, sú všeobecného psychologického a pedagogického rázu. Ale prečítaná veta: „Železo sa brúsi železom a jeden človek brúsi druhého“ je vzatá z Písma svätého, a preto aj my musíme úvahy o pôsobení človeka na človeka zasadiť do náboženského kontextu.
Jednu vec v tomto ohľade sme si už vlastne uvedomili, totiž to, že spoločenstvo je dar od Pána Boha, a že aj dobré výchovné pôsobenie prostredníctvom druhých ľudí je Božím darom. Mali by sme sa zamyslieť nad otázkou: Aké výchovné vplyvy, aké vplyvy, pokiaľ ide o rast mojej osobnosti, som prijal od druhých ľudí, prostredníctvom druhých ľudí? Mali by sme pritom myslieť na široký okruh ľudí: rodičov, starých rodičov, ostatných príbuzných, učiteľov, priateľov, autorov kníh a článkov, ktoré sme prečítali mali by sme myslieť na spoluveriacich, spolupracovníkov, výrazné osobnosti z minulosti a prítomnosti, ktoré nás nejakým spôsobom ovplyvnili. Taký Albert Schweitzer píše, že sa zamýšľal nad touto otázkou a celkom konkrétnym spôsobom objavil vplyvy ľudí, ktorí na neho hlboko a natrvalo pôsobili.
Každý z nás by pri hlbšom zamyslení vedel zostaviť, i keď nie úplný, tak predsa bohatý zoznam ľudí, ktorých vplyv ho natrvalo poznačil v jeho životnom vývoji a raste. Všetci takíto ľudia sú sprostredkovatelia, kanály, cez ktoré prúdia k nám od Pána Boha dobré vplyvy. Za všetko dobré a pozitívne, čo v sebe takto objavíme, mali by sme byť vďační predovšetkým Pánu Bohu a vďační – aspoň v myšlienkach – aj tým ľuďom, cez ktorých sme tieto vplyvy prijali.
Keď si uvedomíme, že tie dobré vplyvy prišli k nám od Pána Boha cez množstvo druhých ľudí, bude to veľmi dôležitá myšlienka. Lebo človek je v pokušení, že zásluhy za svoje dobré činy, vlastnosti, myšlienky, schopnosti bude pripisovať predovšetkým sebe samému. A to, čo sme si povedali o príspevku a vplyve druhých na náš osobnostný rast, nás môže do určitej miery oslobodiť od priveľkej sústredenosti na našu vlastnú osobu.
Ale nie všetky vplyvy, ktoré prichádzajú k nám cez druhých ľudí, sú iba dobré. V tých vplyvoch, ktoré na nás denne doliehajú, je aj množstvo vyslovene zlých vplyvov. Nemyslíme len na osobný kontakt s druhými, ale aj na mnoho vplyvov, myšlienok, príkladov správania, ktoré sa k nám dostávajú cez médiá, noviny, časopisy, televíziu, počítač. Aj tieto vplyvy neprestajne narážajú na nás ako príboj na morský breh. Preto je v tejto veci potrebný filter, prísny filter, prísne triedenie, prísny výber, prísna selekcia. Tak, ako sa napríklad huby delia na jedlé a jedovaté, tak sa aj vplyvy, ktoré k nám doliehajú, delia na užitočné a jedovaté. Ako si dávame dobrý pozor na jedovaté huby, a nekonzumujeme ich, lebo vieme, aké následky by to malo, tak by sme sa mali mať veľmi na pozore pred jedovatými, otravnými vplyvmi. Keď napríklad Pán Ježiš varoval učeníkov, aby si dávali pozor na kvas farizejov, totiž na ich pokrytectvo, viedol ich práve k tomu, aby kriticky a prísne, nekompromisne odmietli všetky jedovaté vplyvy zo strany druhých ľudí. Na to isté vyzýval učeníkov slovami, ktoré im povedal v Getsemanskej záhrade: „Bdejte a modlite sa“. Bdieť znamená byť v stálom, neprestajnom strehu, neprestajne triediť dobré vplyvy od zlých, dobré prijať, zlé kategoricky odmietnuť.
Kto chce spoľahlivo triediť, musí mať riečicu, filter, meradlo, kritérium. Existujú rozličné filtre, rozličné kritériá, podľa ktorých človek hodnotí všetko, čo vstupuje do jeho zorného poľa a čo sa mu ponúka. Existujú napríklad veľmi sebecký, egoistický filter, pri ktorom si človek vyberá pre seba len to, čo slúži jeho momentálnym vyslovene sebeckým záujmom, pri ktorom chce naplno využiť jestvujúce možnosti pôžitku, rozkoše, a v tom vidí možnosť žiť naplno. Takíto ľudia sa riadia prastarým heslom egoistických a ľahkomyseľných ľudí: Carpe diem – Využívaj deň, a zajtrajšku ver čo najmenej. Dokonca apoštol Pavel cituje podobné heslo egoistického sveta: „Jedzme, pime, lebo zajtra zomrieme.“ Tých, ktorí berú ohľad na druhých a rešpektujú aj ich záujmy, pokladajú sebeckí ľudia za nenormálnych, za psychopatov.
Kritérium a hodnotenie, ktoré má kresťan, Kristov nasledovník, je načisto odlišné, je úplne opačné. Kresťan má celkom jednoznačnú odpoveď na otázku, aké meradlo si vybrať na triedenie rozličných vplyvov. Učenie, slová, životný príklad Pána Ježiša Krista – to je pre nás spoľahlivé meradlo toho, ktoré vplyvy máme prijať a ktoré odmietnuť. Preto je pre nás celé Písmo sväté, a v ňom predovšetkým evanjeliá, nepostrádateľným sprievodcom v zmäti rozličných vplyvov. Kto má túto knihu, kto ju nosí so sebou, nielen vo vrecku alebo v taške, ale kto čím viac z nej nosí vo svojej hlave a srdci, ten dokáže s veľkým pokojom a s pomerne presným odhadom a istotou hodnotiť a rozoznať jednotlivé vplyvy a ponuky okolitého sveta. Taký človek, aj keď kráča uprostred špiny, dokáže zostať vo veľkej miere čistý.
Najúčinnejším sa toto biblické, evanjeliové meradlo stane vtedy, keď si ho nielen dôkladne preštudujeme, ale keď dovolíme Pánu Ježišovi, aby On pôsobil na nás tým najmocnejším, rozhodujúcim vplyvom. Na koho dlhodobo pôsobí Kristov vplyv, koho tento vplyv formuje, komu Kristov vplyv dáva vyhranený myšlienkový, citový a etický obsah, taký človek sa stane vo vysokej miere imúnny proti všetkým jedovatým vplyvom.
Mali by sme urobiť dôkladnú bilanciu svojho duchovného, myšlienkového, mravného života a zistiť, aké rozličné vplyvy už na nás pôsobili, a čo všetko nás formovalo a formuje. Súčasne by sme sa mali pozrieť na seba s otázkou, či to boli iba dobré vplyvy, alebo či medzi nimi bolo aj mnoho zlých. Mali by sme sa preskúmať, aby sme zistili, koľko otravných, ničivých vplyvov sme už nabrali do seba a koľko z nich pôsobí na nás nepozorovane, takže si ich účinkovanie ani neuvedomujeme. Sústredený pohľad do nášho vnútra, vedený jasnou otázkou, by nám mohol pomôcť odhaliť v nás aj to, čo nám zatiaľ ostalo skryté.
A čo potom, ak zistíme, že tých zlých, otravných vplyvov máme v sebe už mnoho? Ak sa človek priotrávi jedovatým plynom, treba mu dopriať čistého vzduchu. Ak sme sa my priotrávili jedovatými vplyvmi, treba nám čím skôr prísť k mohutnému zdroju čistého duchovného ovzdušia, k Pánu Ježišovi a prijímať plnými dúškami tie čisté, bohaté, budujúce, tvorivé vplyvy, ktoré nám on neprestajne ponúka. Zo všetkých situácií, v ktorých sa môžeme nachádzať, sme odkazovaní jedným smerom: do stredobodu, k Nemu, k nášmu Pánovi a Spasiteľovi, k Božiemu Synovi Ježišovi Kristovi.
My nielen prijímame vplyvy od druhých, ale my tých druhých aj sami ovplyvňujeme. Ako ich ovplyvňujeme? Ako my rodičia ovplyvňujeme svoje deti? Ako ovplyvňujeme svoje vnúčatá, svoje krstné deti? Ako ovplyvňujem svojho manžela, svoju manželku? Akými vplyvmi pôsobím na spolupracovníkov? Ako ovplyvňujeme ľudí, s ktorými sa náhodne stretávame pri cestovaní vlakom, autobusom? Sme zodpovední, veľmi zodpovední pred Pánom Bohom za každú jednu čiastočku vplyvu, ktorá z nás vychádza smerom na druhých ľudí. Nezabudnime na Ježišove slová: Beda tomu, skrze koho pochádza pohoršenie, skrze koho pochádza zvádzanie na zlé. Sme čistí v tomto ohľade? Nie je naše konto v tejto veci priveľmi zaťažené? To je ďalšia téma na sebaskúmanie a ďalšia vec, v ktorej treba robiť veľmi vážne pokánie. Len ak budeme pod stálym Kristovým vplyvom, len ak budeme pod jeho stálym vedením, dokážeme na druhých pôsobiť tak, aby sa vyvíjali smerom k ľudským bytostiam podľa Kristovho obrazu.
Sú ľudia, ktorí majú radosť z deštrukcie, z toho, že môžu kaziť a ničiť, ľudia ktorí majú radosť z toho, že do jednotlivých životov a spoločenstiev vnášajú skazu. Takáto radosť je diabolská radosť; nijako inak sa to nedá označiť. Božská radosť je úplne iná. V nebi je veľká radosť nad každým hriešnikom, ktorý nájde cestu k novému životu. Ak my pomôžeme druhým ľuďom urobiť aspoň niekoľko krokov na tejto ceste, na ceste k Pánu Ježišovi, na ceste k pokániu, na ceste k novému životu, môžeme mať aj my podiel na tejto božskej radosti. To je radosť, ktorá nám je v plnom rozsahu dovolená, radosť, ku ktorej nás Pán Boh svojím slovom aj dnes pozýva. – Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.