V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

16. ned. po Sv. Trojici, 1Kor 1, 4 – 9

Neprestajne ďakujem Bohu za vás, za Božiu milosť, ktorej sa vám dostalo v Kristovi Ježišovi, že ste v Ňom boli obohatení všetkým, každým slovom a všetkou známosťou, len čo sa utvrdilo medzi vami svedectvo o Kristovi, takže nemáte nedostatok v nijakom dare milosti, očakávajúc zjavenie sa nášho Pána Ježiša Krista. On vás aj utvrdí až do konca, aby ste boli bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista. Verný je Boh, ktorý vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána. (1Kor 1, 4 – 9)

Na ľudský život možno pozerať dvojakým spôsobom. Buď si možno pomyslieť, že je úplne jedno, úplne ľahostajné, ako žijeme, že nás nijaká vyššia moc nepozoruje a nekontroluje, že je ľahostajné, či sme dobrí alebo zlí; alebo na druhej strane možno žiť s myšlienkou, že veľmi záleží na tom, akým spôsobom prežívame svoj život, akým obsahom napĺňame dni svojho života, že sme neprestajne sledovaní, kontrolovaní, že sme vedení najvyššou múdrou a láskavou bytosťou.
U nás ľudí sa vyskytuje i jedno i druhé z týchto dvoch chápaní, koncepcií života. Niektorí ľudia žijú s presvedčením, že sú odkázaní celkom na seba, že nie sú závislí od nijakej vyššej moci, že nie sú nikomu za nič zodpovední. Iní nosia v sebe presvedčenie, že ich vedie a kontroluje určitá vyššia moc. A sú aj takí, u ktorých raz prevláda jedna, inokedy tá druhá z obidvoch myšlienok.
Pozrime sa na tieto myšlienky zbližša. Keby sme do dôsledkov premysleli koncepciu, že je úplne ľahostajné, ako žijeme, že niet nijakej vyššej bytosti, ktorej by na nás záležalo, ktorá by náš život rozličným spôsobom viedla a usmerňovala, ktorej sme za svoj život zodpovední, bola by to veľmi deprimujúca myšlienka. Lebo to by znamenalo, že sme úplne zabudnutí, že je úplne jedno, či žijeme alebo nie, či sme alebo nie sme. Precítiť, prežiť túto myšlienku do dôsledkov – to by človeku celkom vzalo chuť do života. Mnohí, ktorí sa rozhodli pre toto nihilistické chápanie svojho života, v ktorom na ničom nezáleží a pri ktorom život nemá nijaký zmysel, žijú síce ďalej, ale pomáhajú si tak, že tie tiesnivé dôsledky nepremyslia do dôsledkov, že ich neberú vážne.
Tá druhá myšlienka, že sme milovaní, vedení, sledovaní, kontrolovaní, nám veľmi uľahčuje život. Ak sme totiž pevne presvedčení, že náš život svojou múdrosťou a láskou vedie, sleduje, kontroluje bytosť nekonečne vyššia, ako sme my, vtedy sme ako strom, ktorý má korene v pevnej a dobrej pôde, sme ako deti, ktoré v rodičovskom dome majú a cítia svoju pevnú základňu.
Každému je jasné, ktorá z týchto dvoch myšlienok patrí ku kresťanskej viere. V kresťanskej viere je obsiahnuté presvedčenie, že nás Pán Boh v tomto živote vedie, že do nášho života múdro zasahuje, že náš život sleduje a ho kontroluje. Obsahom kresťanskej viery je teda jednak to, čo si myslíme a veríme o Trojjedinom Pánu Bohu, ale kresťanská viera, to je zároveň práve opísané, jednoznačne formulované chápanie, koncepcia ľudského života. Kresťanská viera je spôsob ľudského života, v ktorom má Pán Boh ústredné postavenie.
Celú Bibliu, v nej Novú zmluvu, a v nej napríklad takého Pavla, od ktorého pochádza dnešný text, pochopíme jedine, keď budeme vychádzať z tohto predpokladu. Nič z tejto hlavnej kresťanskej knihy by nebolo mohlo byť napísané, keby jej pisatelia neboli presvedčení, že ľudský život stojí pod Božím vedením a Božou kontrolou.
Ako kresťania teda vieme, že svoj život máme chápať a každodenne prežívať s presvedčením: Pán Boh vedie a kontroluje ľudský život, môj život. Sú obdobia a situácie, keď sa toto presvedčenie v našom živote uplatňuje, keď nám ono dáva silu, potešenie, povzbudenie, napomenutie.
Ale máme aj iné obdobia v živote, keď pod tlakom vlastných pochybností a pod tlakom pochybností, alebo aj kritiky či výsmechu zo strany ľudí v našom okolí sa nás zmocňujú otázky, či náš život predsa len nie je ľahostajný, či predsa nie je úplne jedno, ako žijeme.
Z toho vzniká určité napätie, nepokoj, neistota. Každé čítanie slova Božieho treba využiť na to, aby sme si dali upevniť vnútornú istotu, že Pán Boh vedie tento svet, že vedie i naše jednotlivé životy, že mu nie je ľahostajné naše úsilie o vysokú mravnú úroveň života. V takomto zmysle by sme chceli využiť aj prečítaný odsek Písma svätého.
Text je apoštolovou modlitbou, apoštolovou vďakou za cirkevný zbor v Korinte. Pavel im tu píše, ako sa za nich modlí. Pripomína im, že on neprestajne ďakuje za Božie duchovné dary, ktorých sa im dostalo. Zbor a v ňom každý jednotlivý kresťan si má uvedomiť, že to čo má, nemá sám od seba, ale že to všetko pochádza od Pána Boha.
Kto žije takpovediac na vlastnú päsť a necíti nad sebou najvyššiu autoritu Pána Boha, ten pekné veci vo svojom živote pripisuje vlastnému úsiliu alebo aj priaznivej náhode. Kto verí v Pána Boha a cíti sa pod jeho vedením, ten o všetkom peknom a dobrom vo svojom živote cíti, vie, je si istý, že to pochádza od neho, múdreho a dobrého Stvoriteľa.
Ak aj my chceme upevniť v sebe presvedčenie, že Pán Boh o nás vie a že mu na nás záleží, treba nám robiť to, čo tu robí apoštol: ďakovať za všetko pekné, čo objavíme vo svojom živote, za všetko pekné, čo objavíme okolo seba. Ďakovať treba za každodenný chlieb a za všetko, čo potrebujeme a dostávame pre svoj telesný život. A veľmi treba ďakovať za možnosť veriť v Pána Boha, ďakovať za Ježiša Krista, za jeho vykupiteľské dielo, ďakovať za všetku obnovujúcu a tvorivú činnosť, ktorú na našich bytostiach a na spoločenstve cirkevného zboru koná Duch Svätý.
Je poučné všimnúť si náš text v súvislosti s celým listom, z ktorého je text vzatý. Náš text na začiatku listu je vďaka Pánu Bohu za všetky cenné duchovné dary, ktorých sa cirkevnému zboru dostalo. Ale v pokračovaní listu sa spomínajú rozličné chyby a nedostatky, ktoré sa vyskytovali v tomto cirkevnom zbore. Čo vyplýva z tejto súvislosti? Cirkevný zbor bol obdarovaný peknými duchovnými darmi, ale jeho praktický život nezodpovedá tomuto veľkému duchovnému obdarovaniu a bohatstvu. Pavel rozoberá v liste jeden nedostatok za druhým a vyzýva cirkevný zbor na nápravu, na pokánie. Keby neviditeľný Boh neviedol a nesledoval cirkevný zbor, mohli by si títo ľudia žiť, ako sa im zapáči. Pán Boh však cirkevný zbor nielen obdarúva, ale vyžaduje od neho aj určitú úroveň duchovného a mravného života.
Toto je ďalší bod, ktorý si musíme uvedomiť aj my všetci. Pán Boh nás vedie, sleduje, kontroluje. To znamená, že nás nielen obsypal a obsýpa svojimi darmi, ale žiada od nás, aby sme jeho dary čo najviac, a to najsprávnejším spôsobom využívali. Tak, ako sú v liste jednotlivé chyby a nedostatky pomenované konkrétne, tak by sa každý jednotlivý kresťan a každý cirkevný zbor mal pozrieť na seba Božími očami a objaviť a konkrétne pomenovať jednotlivé nedostatky v osobnom živote a živote spoločenstva. Duchovné obdarovanie sme dostali a dostávame aj na to, aby sme vedeli a mohli jednotlivé nedostatky postupne odstraňovať. Prvý list Korintským ako celok je preto pre nás výzvou, aby Božie dary neostali ležať nečinne ako zakopaný talent, ale aby boli nasadené do diela osobnej obnovy a obnovy života v spoločenstve.
Na našom texte je zaujímavé toto: V každom jednom z jeho šiestich veršov sa spomína Pán Ježiš. Keby náš život bol ľahostajný, zabudnutý, keby si ho Pán Boh nevšímal a nemal oň záujem, vtedy by aj život, učenie a dielo Ježiša Krista bolo čírou náhodnou udalosťou, na ktorú si ľudia niekoľko storočí spomínajú a potom na ňu zabudnú. V skutočnosti je však život Pána Ježiša Krista najvýznamnejším Božím zásahom do ľudských dejín, do ľudského života. Je veľmi pozoruhodné, že ani jeden z filozofov, nech boli akokoľvek učení a nech napísali koľkokoľvek kníh, nezapôsobil a nepôsobí v dejinách ani zďaleka tak mohutne ako Ježiš Kristus. Ježiš Kristus je preto pre nás jedinečným dôkazom toho, že Pán Boh o nás vie, že náš život vedie, sleduje, kontroluje. Tak, ako je každý verš nášho textu preniknutý zmienkou o tom, čo Ježiš Kristus vykonal a koná, tak má byť aj každý deň, každá situácia nášho života preniknutá nielen myšlienkou na neho, ale on má byť smerodajným a rozhodujúcim vodcom pri všetkom našom rozhodovaní. Od neho máme prijímať uistenie, že sme Pánom Bohom milovaní. Od neho máme prijímať pomáhajúce, potešujúce, upokojujúce svetlo do všetkých našich smútkov a ťažkostí. Od neho máme prijímať aj kritiku a napomenutie na účinné pokánie.
Pri hodnotení každého chápania, koncepcie ľudského života je dôležitý pohľad na budúcnosť. Kto chápe svoj život ako číru náhodu, ten by v konečných dôsledkoch mal aj záverečnú perspektívu svojho života chápať ako cestu do prázdnoty. Ale ak veríme v Božie vedenie tak, ako to vyjadruje apoštol v našom texte, tak potom spolu s ním sa môžeme tešiť a pripravovať na veľký deň Ježiša Krista, ktorý spomína v našom texte. Keď sa v každodennom živote, pri všedných veciach na niečo tešíme, po niečom túžime, vyvoláva to v našej mysli celkom novú atmosféru, náladu. Myšlienka na stretnutie s Pánom Ježišom Kristom by mala vyvolať v našich dušiach trvalú radosť, trvalé radostné očakávanie.
Život ako nezmyselná náhoda – to je strašná myšlienka. Ale Pán Boh nás nestvoril na to, aby sme sa trápili takýmto neľudským spôsobom. Ponúkol nám vieru, ktorá ukazuje, že on je naším láskavým Otcom, že vie o nás, že nás vedie, sleduje, kontroluje, že si robí na nás plný nárok, a že má pre nás pripravenú budúcnosť. Žilo by sa nám omnoho ľahšie, keby sa táto viera v láskavého nebeského Otca, ktorý nás vedie, stala vnútorným obsahom a hýbadlom našich sŕdc. – Amen.
Modlitba.
Nebeský Otče, ty si nás nestvoril na to, aby sme sa trápili myšlienkami o nezmyselnosti života. Každý, kto chce, môže tieto mučivé myšlienky prekonať vierou v teba. Prosíme ťa o tvoju prítomnosť a silu, keď sa nás zmocňujú pochybnosti. Daj, prosíme, aby po období pochybností prišli vždy doby radostnej istoty viery. Ďakujeme ti za všetky dary, ktoré si nám v tomto živote dal. Ďakujeme ti za svedomie a prikázania, ktoré nás vedú k úsiliu a zápasu o mravný život. Ďakujeme ti za tvojho Syna Pána Ježiša Krista, ktorý tak mocne zasiahol a zasahuje do nášho života. Ďakujeme ti za nádej, s ktorou môžeme pozerať do budúcnosti. Daj, prosíme, aby sa všetko toto mocne upevnilo v našich srdciach, aby sme s istotou, že si naším Otcom, mohli prežiť celý život. – Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.