V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

3. adventná nedeľa, Matúš 3, 1 - 12

Matúš 3, 1 – 12

Milí bratia a milé sestry!

Na koncerte známej hudobnej skupiny zvykne pred jej vystúpením hrať tzv. predskokan. Je to sólista alebo kapela s menej zvučným menom – otvára koncert a má za úlohu pripraviť publikum na hlavný program.

Z Písma sme počuli o Jánovi Krstiteľovi. Môžeme povedať, že aj on bol „predskokanom“. Pripravoval ľudí na „hlavný program“ – na stretnutie s Ježišom Kristom. Robil to veľmi názorne – tým, že krstil ľudí v rieke Jordán. Pre nás je Jordán iba jednou z mnohých riek. Nie však pre Izraelcov. Pre nich bol symbolom – znamením, povedzme ako pre náš národ vrch Kriváň. Izraelcom Jordán pripomínal dejiny ich národa, prechod Božieho ľudu zo starého života do nového života. Keď Pán Boh vyslobodil Izraelcov z egyptského otroctva, putoval Boží ľud púšťou. Keď po dlhom putovaní prekročil rieku Jordán, vstúpil do krajiny, ktorú mu Hospodin zasľúbil (Joz 3. a 4. kap.). Krst v Jordáne názorne pripomínal, že ide o nový život, o nový spôsob života.
K Jánovi Krstiteľovi prichádzali tí, ktorí mu dôverovali a očakávali nové nasmerovanie pre svoj život. A hoci Jánov krst nebol kresťanským krstom – krstom ktorý ustanovil Kristus, a ktorým sme aj my pokrstení, predsa i nám má Jánov krst čo povedať.
Upriamme našu pozornosť na niekoľko dôrazov tejto zvesti:

(1) Jánov krst bol znamením odpustenia hriechov.
Prijímali ho tí, ktorí vyjadrili svoju ľútosť nad vlastnými hriechmi – ktorí chápali, že si za svoje previnenia zaslúžia odsúdenie – Boží trest. Ochota dať sa pokrstiť Jánovi – dialo sa to ponorením do Jordánu – bola spôsobom prosby k Bohu. Táto prosba sa dá zhrnúť do slov: „Pane Bože, prosíme Ťa, odpusť nám. Tak, ako voda umýva špinu, tak nás Ty očisti od všetkých našich vín.“ Keď ľudia po krste vystupovali z vody, tešili sa, že budú môcť žiť novým životom v kráľovstve prichádzajúceho Spasiteľa.

(2) Ján volal k pokániu.
Činiť pokánie znamená úplne – celým srdcom sa obrátiť k Pánu Bohu a poslúchať – zachovávať Božie slovo. Pokánie – grécky „metanoia“ znamená „zmena zmýšľania“, „vnútorné obrátenie“. Metanoia sa netýka iba citu, ale aj rozumu a vôle. Značí pokornú zmenu zmýšľania, postoja, stupnice hodnôt a trvalú pohotovosť k takejto premene, kedykoľvek s Božou pomocou spoznáme, že sa nám cesta k Bohu stráca alebo sme z nej zišli.

(3) Pokánie nestačí predstierať.
Ján videl, že k nemu prichádzajú aj ľudia, ktorí si mysleli: Stačí, keď si vypočujeme Jánovu kázeň a dáme sa pokrstiť. Ján im vraví: To nestačí. Hovoril to veľmi ostro. Nazval takýchto ľudí: „Vreteničie plemä!“ (Vy hady). Sotva by sme dnes túžili, aby nás kazateľ namiesto zvyčajného oslovenia: „Bratia a sestry“, počastoval: „Vy hady!“ – „Vreteničie plemä!... Ján však aj týmto oslovením prízvukoval, že hrať divadielko, predstierať pokánie, z toho nemôže mať nik úžitok. Ľudí možno oklamať, avšak Pána Boha určite nie. Ani krstom nemôžeme robiť na Neho nátlak. Hoci sú vonkajšie prejavy pokánia (akým bol aj Jánov krst) potrebné, zostať iba pri nich nestačí. Záleží na celom živote. Nejde len o vyznanie previnení navonok, ale o nový život v dôvere a poslušnosti Pánu Bohu.

(4) Nestačí odvolávať sa na svoju dobrú tradíciu (por. Mt 3,9). Nestačí mať plné ústa Abraháma – otca viery; v našom prípade mať plné ústa Husa, Komenského, Tranovského, Hurbana, Čobrdu či Luthera. Odvolávať sa na nich, ak sa o vernosť Bohu neusilujeme aj my. Je nepostačujúce a opovážlivé odvolávať sa na zásluhy veľkých postáv histórie, utešovať sa, že kvôli tomu, že patríme do rovnakej cirkvi ako ony, Pán Boh na poslednom súde pri nás prižmúri oko, stratí cit pre spravodlivosť. Kto tak zmýšľa, podobá sa kráľovnej z rozprávky o Snehulienke, ktorá chcela od zrkadielka o sebe počuť vždy to najlepšie – to, že je najkrajšia, hoci to nebola pravda. Buďme vďační, že nezačíname na „zelenej lúke“, že máme na čo nadviazať – na mnohé svetlé príklady z dejín, no predovšetkým sa usilujme o vernosť Bohu.

(5) Ďalším momentom Jánovej zvesti je súd.
Ján vraví, že súd je taký blízky, ako interval medzi odkrytím koreňa stromu a úderom, ktorým bude planý strom vyťatý. Kvôli mnohým zlyhaniam ľudských súdov a ich zneužívaniu na potláčanie ľudských práv v minulej ére, a kvôli viacerým prípadom korupcie či nečinnosti súdov v súčasnosti, nám pojem súd znie negatívne. Súd je však dôležitá inštancia. Ján má na mysli Boží súd, ktorý je garantom spravodlivosti, predpokladom odlíšenia správneho od nesprávneho, práva od zlých činov. Súd – v tomto biblickom ponímaní – pomáha rozlíšiť v srdci človeka i medzi ľuďmi pravdu od lži, vinu od neviny, skutočnú vieru od divadielka pretvárky.

(6) Ide o nový život.
O to, aby sme v živote prinášali dobré ovocie a ako pokrstení – zaštepení do vínneho kmeňa Ježia Krista – sme neboli ratolesťou so síce peknou – živou zelenou farbou navonok, no bez ovocia, či dokonca suchou ratolesťou. Ide o to, aby sme prinášali ovocie Ducha, ktorým je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť (G 5, 22 – 23a). To je úloha nás všetkých, ktorí sme pokrstení v Krista. To je poslanie a záväzok aj pre nás, ktorí sme rodičmi, krstnými rodičmi, pri vedení vo viere v Ježiša nám zverených detí. Nie sme na to sami. Vedomie, že sme pokrstení v Krista, nechce a nemá byť falošným, lacným spoliehaním sa na obrad, ale vzácnou pomocou: Máme zdroj lásky a duchovnej moci – Pána Ježiša Krista, z ktorého smieme denne čerpať novú silu. Keď v nás On žije, ak neuhášame to, čo chce Ježiš v mojom – našom žití pôsobiť, nový život sa prejaví. Potom nebudeme hľadať falošné opory, ale Kristus nám bude oporou.
To si želajme, o to Pána Boha prosme pre seba, aj pre našich blížnych. Amen.

Pramene:
zost. Mirjam Doležalová, Marta Kocnová, Jan Trusina: Cesta Božího lidu - NZ (vyd. Syn. rada ČCE prostredníctvom vyd. Kalich, Praha v ENA, 1991);
kol. autorov: Katechetická příloha 1998-99 /VIII. ročník, 3. díl/ (vyd. Syn. rada ČCE, Praha 1998);
kol. autorov: Katechetická příloha 2000-2001 /X. ročník, 1. díl/ (vyd. Syn. rada ČCE, Praha 2000);
Luděk Rejchrt: Srozumívání (vyd. Kalich, Praha 2006).

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.