V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

4. adventná nedeľa, Skutky apoštolov 9, 26 - 27

Modlitba:
Pane Ježiši, nie si iba Ten, kto svieti, Ty si svetlo,
si nielen ukazovateľom ciest, Ty si cesta,
nielenže si pravdivý, Ty si číra pravda,
nie si iba Ten, kto žije, Ty si život sám.
V Tebe vidíme, aký je Boh. V Tebe vidíme, akí sme my.
Dokonale nás poznáš, a predsa nás máš rád.
Prosíme, sním z nás vinu a daj nech je tento advent
novým začiatkom aj v našom žití,
Ku komu pôjdeme? – Ty máš slová večného života –
Ty si život! V Tvojom svetle aj my svetlo vidíme. Amen.
(Voľne podľa: Alfonsa Pereiru, Žalmu 36, 10 a Ev. Jána 6, 68)

Text: Skutky apoštolov 9, 26 – 27: „Keď prišiel do Jeruzalema, pokúsil sa (Saul) pripojiť k učeníkom, ale všetci sa ho báli, lebo
neverili, že je učeník. Ujal sa ho však Barnabáš.“

Milí bratia a milé sestry!

Náš dorast bude dnes spievať pieseň Môj Pán všetkých zvolá. Advent znamená, že Ježiš nás zvolá. On, ktorý už raz prišiel, a svet Ho neprijal, príde opäť. Prichádza k nám i dnes, vo svojom Slove aj v daroch svätej Večere. Je tu, je prítomný, aby premenil našu ustarostenosť na pokoj, našu neistotu na nádej, naše znechutenie, na novú energiu, náš smútok na radosť.
Každým dňom ideme v ústrety nie len svojej smrti, ale aj prichádzajúcemu Kristovi. Aj On nám v ide ústrety, aby nás uistil, že Božie kráľovstvo, vláda spravodlivosti, nie je dávno prehratou vecou, ale to je – má byť tvoja aj moja budúcnosť.

Ježišov príchod je možné vnímať z viacerých hľadísk. Väčšina v predvianočnom čase myslí na príchod Ježiša ako bezbranného bábätka. Iní prízvukujú Ježišov príchod ako spravodlivého Sudcu. Dnes sa chceme sústrediť na to, že Ježiš prichádza, aby z nás vytvoril živé spoločenstvo. Jeho príchod, v ňom prejavená Ježišova láska, sú pre nás pozvaním do spoločenstva.
Premýšľajme: Ako prijímame toto pozvanie? Kedysi si Ježiš povzdychol: „Koľko ráz som vás chcel zhromaždiť, ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla, a nechceli ste“ (por. Mt 23,37). Chcel dať ľudí dohromady, aby sa schádzali, radi sa vídali, vzájomne sa poznali, jedni druhých bremená znášali a tak plnili zákon Kristov (por. G 6,2). Ježiš povedal: Chcel som vás zhromaždiť, ale nechceli ste. Aj dnes nie každý vie nájsť cestu do cirkevného zboru a pripojiť sa k ostatným. Znakom súčasnej doby je, že ľudia chcú najmä prijímať, oveľa menej dávať – slúžiť ďalším. Alebo tým, ktorí slúžia, sa stáva, že ak nie je 100%-ne po ich, odídu. Tieto javy prenikajú aj do cirkvi. Nemalá časť jej členov sa je, vari s výnimkou Štedrého večera, neviditeľná. Ďalší sa uspokoja s tým, že prídu, počúvajú, prijímajú, no nepýtajú sa: Čím by som mohol prispieť k spoločnému dielu? Podstatná časť ľudí v cirkvi zostáva pasívna.

V Česku boli uverejnené predbežné výsledky tohtoročného sčítania obyvateľstva. Z tých, ktorí sa prihlásili k viere, je 700-tisíc ľudí, ktorí uvádzajú: veríme, ale nechcú patriť do nijakej z cirkví. Je to svojské náboženstvo. Pre takého človeka je Boh Otec môj, no nie Otec náš. Má Otca v nebi, ale nie bratov a sestry na zemi. Veriť v Boha, ale odmietať cirkev, je nie pestovanie biblického kresťanstva, ale vlastného náboženstva. Množstvo ľudí formálne patriacich do cirkvi zostáva pasívnych.

Aký to bol rozdiel v prípade apoštola Pavla! Po svojom obrátení pri Damasku sa vrátil do Jeruzalema. Pavla tam – ešte pod menom Saul – poznali ako prenasledovateľa cirkvi. Veriacim nebolo príjemné stretnúť sa s ním. Ani pre Pavla nebolo ľahké stretnúť sa s tými, ktorých donedávna sužoval. Predsa, viedla ho snaha dostať sa medzi ostatných. Človek, ktorého Pán Ježiš zastavil tak ako Pavla, totiž vie, že bez spoločenstva s bratmi a sestrami by jeho viera nerástla, že nádherný zážitok stretnutia sa so vzkrieseným Pánom by bol na nič, keby sa nestal súčasťou cirkvi – Kristovho tela.

V Písme čítame, že Saul (Pavel) „sa pokúsil pripojiť k učeníkom“ (Sk 9, 26). Biblisti toto slovo „pripojiť“ prekladajú v rozličných prekladoch rôzne: „Pridružiť sa“, „vojsť do styku“; výstižne prekladajú kralickí: „...pokoušel se přitovaryšiti k učedlníkum“. V tomto, nám dnes trochu starodávne znejúcom slove „pritovaryšiť“, je obsiahnutá túžba: podieľať sa na službe, pridať ruku k dielu. – Tak, ako budem vedieť, ale chcem sa podieľať. Predstavte si, aký by musel byť náš cirkevný zbor, keby sme všetci mali takúto túžbu?! Práve o to išlo Pavlovi. Snažil sa stretnúť s Petrom, ktorý v tej dobe stál v popredí zboru (G 1, 18). Tu však Pavel narazil na nepochopenie. Učeníci neverili, že to myslí s vierou v Ježiša úprimne. Pre Pavla bolo trpkou skúsenosťou, keď mu nedôvera učeníkov zavrela dvere do spoločenstva. Pavel mohol urobiť, čo by spravili mnohí: uraziť sa, zanevrieť, uzavrieť sa do seba. Mohol si povedať: Kresťania nie sú lepší ako ostatní, nik si ma nevšíma, som im „ukradnutý“. No nespravil to. Pochopil, že to vždy nejaký čas aj trvá, kým sa človek dokáže pripojiť – „pritovaryšiť“ k ostatným. Neodvrátil sa od viery, ani nezostal iba formálne pripojený k cirkvi. Veď pripojiť sa k cirkvi neznamená mať len podpísanú prihlášku do zboru v kartotéke. Ide práve o to „pritovaryšiť“ sa – aktívne sa zapojiť. A to nejaký čas trvá. Pavla sa ujal jeho neskorší misijný spolupracovník Barnabáš. Predstavil ho ostatným a bratsky sa za Pavla zaručil, hoci niektorí ho mohli považovať za „starú štruktúru“.

Boh to iste mohol zariadiť aj sám. – Bez Barnabáša. Pán však nechce konať svoje dielo v tomto svete ináč, ako cez ľudí, cez svoju cirkev. Preto povolanie do Kristovej služby sa nemôže zaobísť bez podieľania sa na spoločenstve s ostatnými. Keď chcel mať Boh na zemi svoj ľud, riekol: Abrahám, vyjdi zo svojej krajiny a založ nové spoločenstvo. Keď Hospodin chcel vyviesť Izrael z Egypta, použil si Mojžiša, aby vyslobodil ujarmený Boží ľud. Podobne sa stali Božími nástrojmi Ezdráš a Nehemiáš, keď boli Izraelci navrátení zo zajatia v Babylone. Tak aj Saul – Pavel, ako nádoba Bohom (por. Sk 9, 15) vyvolená, má nájsť cestu k ostatným a Barnabáš mu v tom má pomôcť. Pomôcť, mu „pritovaryšiť“ sa. Teda nie len formálne, ale aktívne sa pripojiť k ostatným, podieľať sa na práci cirkvi.

Pýtajme sa: Čím sa môžeme podieľať my? Nechcime veľké veci. Možno sa najprv zoznámte s tým, kto sedí v lavici pred vami, či za vami. Povedzte si zopár slov o sebe, aj o tom, čo vás privádza do kostola. Ak viete spievať, spievajte. V utorok býva nácvik spevokolu, je tam miesto aj pre vás! Ak máte deti, priveďte ich na besiedku. Aj dnes nám krásne poslúžili. Jasné a zvučné svedectvo o tom, že Kristus žije, aké sme dnes počuli z úst maličkých, bolo presvedčivé. Ani biskup by to nepovedal lepšie! Keď ste mladí, príďte do dorastu, na mládež a slúžte svojimi darmi tam. Ak je vo vašom okolí niekto chorý, zapojte sa do návštevnej služby – našej zborovej diakonie. Navštívte ho a prineste mu pozdrav od cirkevného zboru, pomodlite sa spolu s ním. Prečo? Aby spoločenstvo cirkvi nebolo obmedzené len medzi múry kostolov, ale aby sme sa poznali, vedeli si s láskou a ochotne pomôcť.

V Biblii znamená spoločenstvo niekedy priam osudové spojenie: Nech sa deje čo sa deje, patríme k sebe – v Kristovi, v Jeho Svätom Duchu (por. R 12, 5; 1K 12, 13). Kým bolo toto vedomie v cirkvi živé, vylúčenie z cirkvi sa považovalo za najťažší trest. Dnes by to už neplatilo. Ak mnohým cirkev vonkoncom nechýba, nemusí byť však vina zakaždým len na ich strane, nie je to vždy iba výsledok ich duchovnej ľahostajnosti. Treba sa nám vedome usilovať, aby spoločenstvo cirkvi neskončilo iba návštevou služieb Božích; ide o vytváranie spoločenstva, kde by sme sa poznali a vedeli s láskou jedni druhých bremená znášať.

Vytvárať takéto spoločenstvo znamená prekonávať aj podozrievanie a pochybnosti o druhom. Veď práve v spoločenstve, kde panuje láskavá úprimnosť a otvorenosť, je možné mnohé nedostatky napraviť. To sa prejaví na našom charaktere.

Hovorí sa: Povedz mi, s kým sa stretávaš a ja ti poviem, aký si. Iste, nemusí to platiť 100%-ne, no v zásade to je pravda. Pôsobíme jeden na druhého. A to tým väčšmi, keď sa stretávame v spoločenstve, ktoré je tiež spoločenstvom s Bohom. Spoločenstvo, kde sa stretávame a Bohom v Jeho slove, sviatostiach a modlitbách, môže mnohé zmeniť na lepšie.

Advent značí príchod. Pán Ježiš prišiel aj preto, aby vytvoril spoločenstvo cirkvi. Jednou z výziev adventu je teda pozvanie do spoločenstva Božieho ľudu, k spolupráci, k aktívnemu sa podieľaniu na spoločnom diele. Toto Pánovo pozvanie znie dnes, celkom konkrétne, aj nám. Bolo by tragédiou vypočuť si raz od Krista: Koľko ráz som vás chcel zhromaždiť, ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla, a nechceli ste.

Pán nás pozýva k Večeri Pánova. Ona nám pripomína: že my, čo aj mnohí, všetci máme podiel na jednom chlebe. Keďže je jeden chlieb, sme jedno telo, čo aj mnohí, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe (1 K 10, 17).

Ježiš prichádza, aby z nás vytvoril živé spoločenstvo. Amen.

S použitím viacerých prameňov

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.