Štedrý večer, Evanjelium podľa Jána 1, 4 a 11 ; 12, 35 - 36
Drahí bratia a drahé sestry, milí domáci viery, vážení hostia!
Možno je to pre Vás známa vec, a možno ani nie. Čo? – Skutočnosť, že počutému slovu – jeho obsahu zo 100% svojej pozornosti človek venuje iba 7%. Len 7% percent pozornosti tomu, čo sa hovorí – obsahu slova! Naproti tomu až 38% pozornosti venuje poslucháč farbe hlasu, spôsobu reči, tónu hovorenia. A najviac – 55% – venuje tomu, ako rečník vyzerá, ako je oblečený.
Pre kazateľov to môže byť poriadne deprimujúce, no nie bezvýchodiskové. Máme ešte modlitbu. V nej smieme prosiť o pôsobenie Svätého Ducha. On otvára srdcia – aj tým, ktorí od zvestovaného slova nič nečakajú. Preto skôr, ako bude ďalej čokoľvek povedané, sa spolu krátko pomodlime:
Pane Bože, Duchu Svätý, ďakujeme, že si nás tu dnes toľkých zhromaždil. Prosíme, aby sme mali o vieru v Teba živý zájem, aby sme v nej boli pravdiví, vytrvalí a sústredení aj teraz, keď sa nám chceš prihovoriť svojím slovom. Nech sa cez Jeho zvesť a Tvoje pôsobenie, Duchu Svätý, niečo nové narodí v každom z nás, aj v tých, ktorí to vari ani sami nečakajú. Vďaka Ti za to. Amen.
Evanjelium podľa Jána 1, 4 a 11; 12, 35 – 36 :
„V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. ... Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali.“
„Riekol im Ježiš: Ešte na krátky čas je svetlo medzi vami. Choďte, kým máte svetlo, aby vás neprikvačila tma; kto chodí v tme, nevie, kam ide. Kým máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synovia svetla!“
Deti sa z Vianoc vedia úprimne tešiť, a tak na úvod dovoľte jeden príbeh v detskom „jazyku“:
V lese sa stretli zvieratká. Líška sa pýta jazveca: Čo pre teba znamenajú Vianoce? Jazvec jej odvetí: Vianoce – to je pre mňa krásny vianočný stromček. Líška mu na to: Pre mňa sú Vianoce pekne do chrumkava upečené kuriatko. Medveď oponuje: Nie, Vianoce – to sú predsa dobré koláčiky! Straka namieta: Vianoce sú všetky tie trblietavé vecičky, jagavé ozdoby. Vôl sa pridáva: Vianoce – to je varené vínko, veľmi veľa vareného vínka. Vtedy sa do debaty zapojil oslík, vraví: Ale vôl, vari si zabudol že sme boli spolu v betlehemskej maštaľke? Na Vianociach je predsa najdôležitejšie Dieťa, narodené Dieťa! Vôl zahanbene zvesil hlavu a povedal: Máš pravdu. Na Vianoce je najdôležitejšie Dieťa. Len, len či to vedia aj ľudia!...
Vieme to? Vieš to, milý brat, milá sestra? Kto dnes dokáže odhrabať haldy hlušiny, ktoré zakryli podstatu Vianoc? Kto ešte dokáže vidieť cez vianočné zvyky, folklór, cez vianočný obchod a romantiku pravé vianočné Svetlo? Svetlo sveta, ktoré evanjelista vidí v narodenom dieťatku Ježišovi.
Toto Dieťa je tým, čo je na Vianociach najdôležitejším.
Evanjelista Ján v 1. kapitole svojho evanjelia píše: V Ňom (v Ježišovi) bol život a život bol svetlom ľudí.
Veríš tomu? Veríme tomu?
Obávam sa, že ak z úst cirkevného človeka zaznie: Žite vo svetle, mnohí to pochopia ako hrozbu. Budú sa cítiť ohrození, strachovať sa, čo všetko stratia, čo všetko budú musieť obetovať. Kdesi vo svojom vnútri cítia, že Pán Boh od nich čaká viac, ako jednu štedrovečernú návštevu kostola. Viac, ako len čosi okrajové a narýchlo vybavené. A tak si radšej pred výzvou žiť vo svetle zapchajú uši.
Istý chlapík to opísal v príbehu, v ktorom sa nejeden z nás môže nájsť. Píše:
Pravdepodobne sa ti už stalo, že si sa v noci zobudil a bol si smädný, alebo si potreboval odskočiť. Nech to bolo tak či onak, vedel si, že za každú cenu sa onoho mučivého pocitu musíš zbaviť. No myseľ ti vravela: Nebude to ľahké, lebo
1) sa ti nechce vstávať,
2) kuchyňa alebo miesto kam si potrebuješ odskočiť, je na konci bytu,
3) nebude to ľahké, lebo nemáš chuť rozsvecovať svetlo, ktoré by ťa rozospatého oslepilo.
A tak sa vrháš do tmy. Tápeš, potácaš sa. Zakopávaš. Je veľmi smiešne ťa takto pozorovať.
Mnoho ráz tak vyzerá náš život, tvoj i môj život.
Život je plný prekážok a – či si to priznáme alebo nie, každý z nás – všetci niekam smerujeme. To, čomu venujeme svoj čas aj energiu veľa napovie o našich hodnotách, o našom životnom smerovaní, o tom, či sme si to namierili do kráľovstva Božieho, alebo k vláde vlastného ega, nášho sebeckého ja.
Bratia a sestry, priatelia v Kristovi, všetci niekam smerujeme a všetkých nás tlačí čas. Život je príliš zložitý na to, aby sme ním dokázali prejsť bez zranenia seba, bez zraňovania iných. Je v ňom priveľa prekážok na to, aby sme dosiahli cieľ bez svetla.
Keď máme svetlo, je to iný život. Síce nie bez ťažkostí, nie bez prekážok, nie bez obetí, ale bude možné prekonať ich, nie iba neustále zakopávať, tápať, potácať sa.
V súčasnosti je nesmierne veľa ľudí, ktorí sa len pretĺkajú životom, alebo ktorí si povedia: to je môj súkromný život, čom koho do toho, ako si počínam. Náš včera pochovaný pán exprezident Václav Havel povedal: „Súkromný život bez dejinného horizontu (rozumejme – bez toho, že odniekiaľ sme vyšli a kamsi smerujeme), je čírou fikciou, atrapou a koniec-koncov lžou.“ Dnes je mnoho pokrstených kresťanov, ktorí – napriek tomu, že majú možnosť žiť vo svetle – tápu v tme, žijú v optickom klame, keď pripisujú dôležitosť tomu, čo vidia vo svojej chabej, tmavej perspektíve a ignorujú, čo sa im vidí vzdialené, čo je však v skutočnosti blízko a má pre náš život bezpodmienečnú dôležitosť. Život bez dejinného horizontu – bez dobrého cieľa, ktorý nám chystá Boh – je len fikcia, atrapa lož – nepravda.
Prečo dnes toľko ľudí tápe, pretĺka sa životom, neprijíma život ako dar, alebo nevníma – povedané s Havlom – že život je radostná spoluúčasť na zázraku bytia? Prečo v súčasnosti toľkí nevidia, že Pán Boh – Božie svetlo Ježiš Kristus – je blízko nich?
Ak sa pýtame, ako to, že v minulých dobách viac ľudí vnímalo Boha, Jeho konanie, Božie svetlo vo svojom živote? – Je to preto, lebo dnes už je málokto ochotný sa tak hlboko skloniť.
Pán Boh sa nám dal poznať v narodenom Ježišovi – v Dieťatku. Ak Ho chceme vidieť, potrebujeme sa skloniť, potrebujeme vedieť čosi o pokore, o obeti, ktoré však nie sú márne.
Vianoce – narodené Dieťa Ježiš – nám svedčia, že Božie pozvanie k životu vo svetle nie je hrozbou, ale jedinou cestou k plnému, hodnotnému, zmysluplnému životu s Bohom i ľuďmi. K životu ústiacom do dobrého cieľa.
Ježiš neprišiel ako silný hrdina, ktorého by sme sa museli báť. Neprišiel ani ako intelektuál, ktorého múdrosť nikdy nepochopíme a nedosiahneme. Neprišiel ani ako perfektná, dokonalá bytosť, ako nejaký zbožný svätec, ktorého by sme sa nikdy neodvážili napodobniť. Ježiš prišiel ako malé dieťa, aby nás oslovil, aby sme opätovali úsmev, ktorým sa nám v Dieťati usmial Boh. Prišiel ako dieťa, aby svojou láskou osvietil našu tmu, rozožal v našom žití svetlo. A Ježišovo svetlo je jedinou zárukou nášho života. – Garanciou toho, že navzdory mnohým prekážkam v ňom nezostaneme tápať, ale dôjdeme do dobrého – Bohom nám pripraveného – cieľa.
Všetko živé hynie, a nie je schopné života, keď je uzavreté v tme. Nik z nás však nebol stvorený pre život v tme, ale aby sa rozvíjal, duchovne rástol. To je možné len keď prijmeme svetlo, ktorým je Ježiš Kristus. Prajme si, aby tohoročné Vianoce dali každému viac svetla. Tieto sviatky sú preto také pekné, preto majú toľkú silu, lebo si uvedomujeme, že existujú hodnoty, na ktoré sa v každodennom chvate zabúda. Kiež všetkým nám prinesú tohoročné Vianoce viac Božieho svetla, ktoré je základom, zdrojom i cieľom nášho života.
Ak to má byť trvalé svetlo, na to, aby sme mohli povedať: Vianoce nám dali svetlo, potrebujeme spoznať tmu v nás a uveriť, že v Ježišovi je život, ktorý je svetlom ľudí.
Vianoce znamenajú, že Boh otvára dvere, ktoré nás od Neho oddeľujú. Pribuchli sme si ich vlastnou vinou, tmou ktorá je v nás. A pretože nie sme schopní sami prísť k Bohu, prichádza Boh v Ježišovi k nám. Stáva sa človekom, prichádza do nášho potemnelého sveta, do temnoty chladu nášho života. Keď sa otvárame Svetlu, ktorým je Ježiš, nebudú Vianoce iba krátkou prestávkou v tme, ale inšpiráciou a silou pre všetky naše ďalšie dni.
Ježiš povedal: „Svetlo vám zostane už len krátko. Vážte si ho, kým vám svieti. Choďte za svetlom, inak sa ocitnete v tme. A bez svetla stratíte cestu. Uverte tomu svetlu a nechajte sa ním naplniť, aby z vás svietilo ďalej“ (J 12, 35n – preklad IBS). Amen.
S použitím viacerých prameňov
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
