V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Povianočné večerné služby Božie, Evanjelium podľa Matúša 2, 13

Úvodná modlitba:
Ó drahý Kriste, tiahni nás slabých za sebou, lebo keď nás Ty nepotiahneš, nemôžeme Ťa nasledovať. Daj nám statočného ducha, aby bol hotový, a ak je telo mdlé, nech nás predchádza, preniká i nasleduje Tvoja milosť, pretože bez Teba nemôžeme nič činiť. Daj nám odhodlaného ducha, nebojácne srdce, pravú vieru, pevnú a dokonalú lásku, aby sme za Teba čo najtrpezlivejšie a s radosťou nasadili svoj život. Amen. M. Jan Hus


Evanjelium podľa Matúša 2, 13:
„Ajhľa, anjel Pánov zjavil sa vo sne Jozefovi a povedal mu: Vstaň, vezmi dieťatko a jeho matku, uteč do Egypta a zostaň tam, dokiaľ ti nepoviem. Lebo Herodes bude hľadať dieťatko, aby Ho zahubil.“

Milí bratia a milé sestry!

Keď sa dopočujeme, že sa niekomu známemu narodilo dieťatko, pýtame sa, či je mamička aj malé v poriadku, koľko ten nový Boží zázrak pri pôrode meral, vážil a podobne. To sú naše otázky. Radujeme sa z nového života, ale čo nás zaujíma ešte väčšmi, je rast. Ako bábätko ďalej rastie, ako sa mu vodí.

Vianoce, sviatky Ježišovho narodenia, sú za nami. Tešíme sa z tohto narodenia, hoci na to, či je dieťa v poriadku, sa neradno pýtať. Začínať totiž život v maštali, či jaskynke, byť položený do žľabu pre dobytok – to nie je práve fascinujúca predstava, to sotva môže byť v poriadku. Naše vianočné piesne o pacholiatku v jasličkách sú síce pekné, plné nehy, avšak priveľmi zidealizované. Biblickí bádatelia vo svojich komentároch uvádzajú, že jasle, o akých v piesňach spievame, jasle – ako ich zobrazujeme my, pozbíjané z drevených latiek, v Izraeli nepoznali. Miesto, kam Mária položila maličkého Ježiša, bol žľab pre dobytok, aký býva, s prepáčením, v starých chlievoch. To je realita! – Boží Syn v chlieve, v žľabe pre dobytok!... Spytovať sa na to, či je Narodený v poriadku, sa teda nejaví patričné. A čo ďalej? Ako sa malému Ježišovi viedlo ďalej? Biblia sa sústreďuje práve na to, čo bolo po Vianociach, po Ježišovom narodení. Výsledok je priam šokujúci: Od počiatku Ježišovho pozemského života jestvovala silná snaha zbaviť sa Ho.

Prvým, kto sa o to usiloval, bol vládca časti Izraelského kráľovstva Herodes zvaný Veľký. Veľký bol svojím vzdelaním. Veď študoval v Ríme, hlavnom meste vtedajšieho sveta, v centre politického, spoločenského a kultúrneho diania, na zrejme najlepších školách oných čias. Veľký bol aj svojimi kontaktmi, podnikavosťou, politickou prezieravosťou. Usiloval sa presadiť v Izraeli grécku – helénsku kultúru. Kultúru, ktorá prinášala pokrok, ale ktorá bola Židom s ich vierou v Hospodina, zachovávaním šabbatu a ustanovení Zákona cudzia. Jeden príklad za všetky: na helénskych športoviskách atléti pretekali nahí, čo bolo pre pravoverných Židov absolútne neprijateľné. Preto sa proti zavádzaniu gréckej kultúry do svojej krajiny postavili.

A tu sa prejavila typická herodesovská črta. Ľstivosť, úlisnosť. I v tom bol Herodes „veľký“. Aby si naklonil Židov na svoju stranu, získaval si ich stavbami a akciami, ktoré oni vítali. Podporoval sociálne programy najmä medzi židovskými komunitami mimo Izraela – dnes by sme povedali: medzi zahraničnými Židmi, financoval rozsiahlu a enormne nákladnú prestavbu chrámu v Jeruzaleme, dnešnou rečou: podporoval opravu „kostola“. Trvala desiatky rokov a dokončená bola až po jeho smrti. Herodes však nechal opevniť aj hradby Jeruzalema, vybudoval v ňom ďalšie ohromné stavby a celkovo zlepšil hospodársku situáciu obyvateľstva. Vedel totiž, že ak sa mu podarí zlepšiť ekonomickú situáciu obyvateľov krajiny, ľudia pôjdu slepo za ním. Prezieravo predvídal, že keď zlepší ekonomickú situáciu obyvateľstva, ľudia pôjdu za ním tak ako šli neskôr za Hitlerom, za Stalinom, Gottwaldom a – slovami jedného brata – ako by išli možno aj za orangutanom... Podnes sa na tom veľa nezmenilo: Ak sa bude čapovať lacné pivo, ak by ktosi spôsobil, že sa vody vodného diela Gabčíkovo zmenia na sviečkovú, ľudia by boli ochotní ísť aj za netvorom...

Herodes bol veľký svojím bohatstvom, ale aj svojou krutosťou. Konkurenciu nemilosrdne a tvrdo likvidoval. Nechal postupne vyvraždiť príbuzných svojej manželky. Keď mu oponoval najvyšší židovský orgán – 70-členné synedrium, dal z neho zabiť 64 členov.

Konkurenta videl Herodes aj v narodenom dieťati Ježišovi. Preto sa Herodes rozhodol odstrániť Krista z Vianoc. Herodesovské odstraňovanie konkurencie pretrváva podnes. Snahy odstrániť Krista z Vianoc i zo života vôbec neustali – aj keď sa to v súčasnosti nedeje tak kruto, ale diplomatickejšie, ako za Herodesovho panovania. Ježiš je i dnes odstraňovaný z Vianoc, buď tým, že sa z nich stala komerčná záležitosť, alebo sú nám podsúvané iné dôrazy, ktoré zahmlia, odstránia z Vianoc to hlavné, že Boží Syn prišiel pre naše spasenie. Len vďaka Bohu sa Ježiša nepodarilo celkom zlikvidovať, hoci zo sŕdc mnohých ľudí Ježiš musel utiecť, ako kedysi utekal do Egypta. – Alebo sa tam ešte ani nenarodil.

I keď je Herodes Veľký dávno mŕtvy, až dodnes sú v ľudstve dva veľké prúdy: Sú tu tí, pred ktorými musí Ježiš utekať, ktorí sa usilujú zlikvidovať Ho a potom tí, ktorí k Ježišovi prichádzajú v pokore, s radosťou i bázňou, aby sa Mu klaňali, aby Mu vzdávali úctu.

To, čo sa deje po Vianociach, obdobie po Vianociach nám kladie otázku: Ku komu patrím? – K tým, pred ktorými musí Ježiš utekať, ktorí sa usilujú zlikvidovať Ho? Alebo k tým, ktorí k Ježišovi v pokore, s radosťou i bázňou prichádzajú, aby Mu vzdávali úctu?

Kedy Ježiš od nás uteká? Vtedy, keď ako Herodes nechápeme, že blížni tu nie sú na to, aby sa nám stali iba prostriedkom na dosiahnutie našich zištných cieľov. Ježiša likvidujeme z Vianoc i života, keď v druhých vidíme len konkurentov a uniká nám, že v nich stretávame samého Boha (por. Mt 25, 40 a 45). Toto je herodesovský duch, ktorý podnes nezahynul. Herodes, patriaci k elite vtedajšieho sveta, sa obával
bezmocného betlehemského dieťaťa! Môžeme povedať, že v Herodesovom počínaní sa proti Kristovi vzbúril celý vtedajší svet.

A kto stojí na tej druhej strane? Na strane tých, ktorí prichádzajú, aby Ježišovi vzdávali úctu? – Jozef s Máriou, betlehemskí pastieri, mudrci od Východu, starčekovia Simeon a Anna, prorok Ján Krstiteľ. Akúže majú výzbroj proti Herodesovým úkladom, jeho krutosti a zlobe? – Zvláštnu. Krehkú ako sen, v ktorom oslovil Pán Boh Jozefa či mudrcov. Sen je sťaby obrazom čohosi tak krehkého, neuchopiteľného ako Božia milosť, niečoho, čo nemôžeme poriadne ani dokázať, ani opísať – priblížiť. Kto napríklad učí deti, veľmi dobre to vie. Vie, aké zložité je priblížiť im Božiu milosť. Ako by ste ju skúsili priblížiť človeku, ktorý s ňou nemá osobnú skúsenosť? Je predsa taká krehká, nenahmatateľná, ale zato nie menej mocná.

Slovenské evanjelizačné stredisko posiela záujemcom na e-mailovú adresu biblické zamyslenie na každý deň. Práve dnes bol v zamyslení príbeh o známom lekárovi, ktorý mal so svojimi študentmi robiť pitvu. Keď uvidel mŕtvolu, zbledol a začal sa triasť. Mŕtvy bol zločinec. Študenti prekvapení, že ich profesor prejavuje slabosť, sa naň dívali s otázkou. „Páni,“ povedal profesor, „s týmto človekom som strávil mladosť. Ja som ctený lekár a on tu leží ako mŕtvy zločinec. Okrem Božej milosti nepoznám iný dôvod, prečo neležím na jeho mieste ja.“ – Zamyslenie končí otázkou: „Uvedomíš si dnes, z čoho všetkého ťa vytrhol tvoj Spasiteľ?“

Naozaj nie je ľahké priblížiť nenahmatateľnú Božiu milosť človeku, ktorý s ňou nemá osobnú skúsenosť. Ľudsky videné, proti vzdelaniu, kontaktom, prezieravosti, bohatstvu, moci ani ľstivým herodesovským úkladom nemáme šancu. No je tu Pán Boh so svojou milosťou, krehkou, ale mocnou a účinnou! A výsledok? – Herodesa, ktorý si na Ježiša brúsil zuby i meče svojich žoldnierov, tá krehká neuchopiteľná Božia milosť porazila. Ona drží pri živote aj nás. Len sa jej aj my držme! Pretože hrozné veci sa vo svete diali a ešte sa zrejme aj budú diať. Tak to v živote chodí. Zápas o to, či budeme na strane tých, pred ktorými musí Ježiš utekať, ktorí sa Ho snažia zlikvidovať alebo sa postavíme na stranu tých, ktorí Ježiša hľadajú, prichádzajú k Nemu a nasledujú Ho, vzdávajúc Mu úctu, sa ešte neskončil. Budeme potrebovať, aby nás krehká, zato však nemenej mocná Božia milosť držala pri živote. Len sa jej aj my držme! Len po nej denne siahajme. Lebo nakoniec nezvíťazí ten, kto sa spoliehal na svoje vzdelanie, kontakty, podnikavosť, šikovnosť, moc, bohatstvo či ľstivosť, ale ten, koho držala Božia milosť a kto sa držal jej. K tomu, aby sme sa jej deň čo deň vedeli nanovo chopiť, nás povzbudzuje aj dnes zvestované Božie slovo. Amen.

Pramene:
článok Jána Bohadana Hroboňa (in: Evanjelický posol spod Tatier č. 1/2002);
Jan Keřkovský: Pozvánka pro nezasloužilé (vyd. Mlýn, Třebenice 2001, str. 75);
Jindřich Halama: A kámen je ten tam (vyd. Ochranovský seniorát pri ČCE, 2000, s. 25);
zamyslenie z EvS na 27. 12. 2011 od Dr. Viery Roháčkovej:
https://mail.google.com/mail/?tab=wm#inbox/1347cc8aa33275b5

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.