V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Nový rok, Žalm 23

Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza. Dušu mi občerstvuje, po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno. Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú. Stôl mi prestieraš pred mojimi protivníkmi, hlavu mi pomazávaš olejom, je preplnený kalich môj. Len dobrota a milosť bude ma sprevádzať po všetky dni môjho života a bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy. (Žalm 23)

Vstupujeme do nového roku, a nikto z nás nevie, aké udalosti nás čakajú v živote osobnom, spoločenskom, ekonomickom, politickom, regionálnom, celosvetovom. Existuje síce prognostika, vedný odbor o podmienenom predpovedaní budúcnosti, ale sami prognostici sú opatrní vo svojich predpovediach, lebo v priebehu času sa môžu objaviť nové činitele, s ktorými sa nedá vopred rátať. To vnáša do úvah o začínajúcom sa roku prvok neistoty, a človeku to nanucuje otázku: Ako zvládnem udalosti a problémy, ktoré sa vyskytnú v mojom živote? Ide pritom aj o praktické zvládnutie úloh a problémov, a v tomto smere robíme určité praktické opatrenia, ktoré by nám pomohli vyrovnať sa so situáciami, do ktorých sa môžeme dostať. Ale rovnako dôležité je aj myšlienkové a citové zvládnutie najmä tých ťažších udalostí, ktoré by mohli nastať. Nie je náhoda, že pri prírodných a iných katastrofách sa okrem vecnej pomoci okamžite organizuje aj psychologická pomoc pre postihnutých.
Psychologická pomoc je dôležitá, ale okrem nej treba z náboženského hľadiska upozorniť na toto: Pre stresové a katastrofálne, ale aj pre takzvané normálne situácie je dôležité predovšetkým duchovné sprevádzanie, duchovná pomoc. Tá sa ponúka nielen vtedy, keď nastane určitá situácia, ktorá si duchovnú pomoc osobitne vyžaduje, ale ponúka sa aj preventívne, aj teraz na začiatku roka. Duchovná pomoc a duchovné sprevádzanie sa nedá nikomu nanútiť, ale ponúka sa každému, a dnešné posolstvo Božieho slova je pre nás akt takej ponuky.
Ponuka duchovnej pomoci a ustavičného duchovného sprevádzania vychádza z celkom vyhraneného chápania, vyhranenej koncepcie ľudskej existencie. Táto ponuka ráta s tým, že my ľudia nie sme iba z tohto sveta a nie sme iba pre tento svet. Nie sme tu náhodou, ale existujeme z vôle Najvyššieho, ktorý je Pánom času a Pánom univerza, vesmíru. On o nás vie a má s nami tie najlepšie úmysly. Nie sme stratené, izolované bytosti v nekonečnom vesmíre, ale bytosti obklopené tajomnou múdrosťou a láskou najvyššieho Pána, ktorý nám dovoľuje, aby sme ho oslovovali dôverne: Otče náš. Pôsobivo to vyjadril uväznený a neskôr popravený Dietrich Bonhoeffer v jednej básni, ktorú ako pieseň máme aj v našom spevníku, číslo 637: „Predivná moc nás tíško obostiera / pokojne to, čo príde, čakám len. / Pán Boh je s nami zrána i zvečera / a bude s nami každý ďalší deň.“
Tajomstvo tejto vnútornej istoty poznali veriaci ľudia odpradávna a svoje skúsenosti si nenechali pre seba. Cez Bibliu môžeme nadviazať kontakt s týmito zdrojmi pevnej dôvery v Pána Boha. Žalm 23. je jedným z vrcholných vyjadrení bezhraničnej dôvery v nebeského Otca. Je to žalm, ktorý je hodno naučiť sa naspamäť, aby sme sa cez celý rok mohli k nemu kedykoľvek vrátiť.
Najvyššia istota je vyjadrená už v úvodnom vyznaní: „Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku.“ Takisto v rovnako peknom preklade v Slovenskej ekumenickej Biblii: „Hospodin je môj pastier, nič mi nechýba.“ V tomto žalme hovorí veriaci človek o svojich životných skúsenostiach s Hospodinom. Keď sa do týchto skúseností a tohto vyznania započúvame, bude nás sprevádzať otázka, či by sa to všetko nemohlo stať aj našou životnou skúsenosťou a naším vyznaním. Všimnime si aspoň niektoré jednotlivé výrazy a vety tohto žalmu a uvažujme, čo môžu znamenať, keď ich vztiahneme na svoj vlastný život.
„Hospodin je môj pastier.“ Nie som sám, nie som opustený, nie som vydaný napospas náhode ani slepému osudu.. Oči môjho nebeského Otca, oči múdre, láskavé, milosrdné, no zároveň prísne, tieto oči na mňa neprestajne pozerajú. Pred nimi nemôžem utiecť, nemôžem sa skryť, a ani nechcem, veď pod týmto hrejivým pohľadom sa cítim najlepšie a najistejšie. Na tento žalm nadviazal Pán Ježiš, keď povedal: „Ja som dobrý pastier“. On nám svojou nekonečnou láskou ukázal, čo môže znamenať dôveryplné vyznanie: „Hospodin je môj pastier“. Táto istota nás môže sprevádzať cez celý tento rok, a to pri všetkých udalostiach, radostných i ťažkých, bez výnimky.
„Nebudem mať nedostatku; nič mi nechýba.“ Chlieb náš každodenný a všetko, čo k nemu patrí – to máme od Neho, od Hospodina, nášho dobrého pastiera. Mali by sme to uznať a pravidelne mu za to ďakovať. A treba nám aj prosiť, aby nám chlieb náš každodenný dával aj tohto roku. Rovnako nám treba prosiť aj za tých, ktorí majú málo chleba a ktorým sa chleba nedostáva, a v rámci našich možností im treba aj pomáhať. Boli by sme radi, keby sa každému dostávalo toľko každodenného chleba, koľko potrebuje.
Natíska sa nám otázka, či tie slová: „Nebudem mať nedostatku, nič mi nechýba“ – či tie slová, vzhľadom na hlad a biedu vo svete, neznejú priamo provokatívne. I keď takéto myšlienky môžu v nás vzniknúť, treba nám súčasne vedieť, že tieto slová hovoria nie iba o chlebe každodennom. Hospodin, náš dobrý pastier, pozerá na nás komplexne, to znamená, že nás vidí nie iba ako telesný organizmus, ale vie o našej duši, o našom najpodstatnejšom bytí. Vie o tom všetkom, veď práve on nás takto stvoril – ako bytosti nad ktoré v celom vesmíre zatiaľ nepoznáme nič zložitejšie, dômyselnejšie. O tomto našom podstatnom bytí platí, že nemusíme mať nedostatku, že nám nemusí nič chýbať.
Autor nášho žalmu vedel, že to najpodstatnejšie v človeku je jeho určenie pre večnosť – len preto mohol napísať tieto slová. Až keď aj my pochopíme a pre seba prijmeme túto veľkú pravdu, budeme môcť ako svoje zopakovať vyznanie žalmu: „Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku.“ Pri všetkých podujatiach tohto roku, aj drobných, každodenných, aj tých závažnejších, by sme nikdy nemali zabudnúť na svoje večné určenie. Mali by sme s ním neprestajne rátať a účinne ho zakalkulovať do všetkých svojich rozhodnutí a postojov.
„Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza.“ Pravidelne mi ponúka tú najlepšiu duchovnú potravu. Nemusím ostať vnútorne prázdny, ani nemusím dovoliť, aby do môjho srdca, do môjho myšlienkového sveta vstupoval prúd nedôstojného odpadu a špiny, ktorý na mňa neprestajne zo sveta dolieha. On, môj dobrý pastier, ma pasie na čistých, zelených pastvinách a každodenne ma privádza k nekontaminovanej, čistej vode svojho svätého slova. I keď žijem a pohybujem sa uprostred nečistého sveta, môj dobrý pastier mi umožňuje, aby som si zachoval čistotu a aby som každý deň duchovne rástol. Dobrý pastier Ježiš Kristus mi hovorí: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.“ Odo mňa závisí, koľko z tejto jeho ponuky prijmem pre seba. Každý jeden deň nového roku by som si niečo z nej mal osvojiť.
„Dušu mi občerstvuje.“ Sú dni, keď som silný, plný pokoja, radosti, odvahy – za tie budem svojmu Bohu nekonečne vďačný. Sú iné chvíle, aj dlhšie obdobia, keď sa ma zmocňuje únava, únava fyzická, duševná, duchovná, keď prichádza na mňa depresia, nič sa mi nedarí, keď sa mi skoro nechce ani žiť. Kiežby som si v takých nebezpečných chvíľach vždy spomenul na Hospodina, svojho pastiera, ktorý mi chce občerstviť dušu, regenerovať všetky moje sily, vrátiť mi chuť do života. On to chce robiť – o tom je tento žalm – ale ja musím prísť k nemu, poprosiť ho, pomodliť sa. Modlitba je otvorenie duše, otvorenie srdca, dobrovoľné a ochotné oddanie sa do Božích rúk, aby On mohol na mne pracovať a dať mi to, čo najviac potrebujem – On sám to najlepšie vie. On klope na naše dvere, stojí vonku a čaká, že mu otvoríme. Do ťaživej nálady, do smútku či rezignácie môže upadnúť každý, ale nikto nemusí v tom zostať. Hospodin, môj pastier, mi občerstvuje dušu – to sú zázračné slová, ktoré rozbíjajú tesné múry citového väzenia a sprístupňujú mi Božie slnko jasného pohľadu do budúcnosti.
„Po spravodlivých cestách vodí ma.“ Postavil vysoké ciele môjmu životu a prichádza ku mne s vysokými nárokmi. Mojím najvyšším cieľom nie je osobné pohodlie, ale to, aby som osobne rástol, aby som duchovne stále napredoval. Preto ma vodí po spravodlivých cestách. Preto mi dal svoj svätý zákon. Preto mi ho chce vpísať do srdca. Preto mi Pán Ježiš ukázal, čo je najhlbší zámer, zmysel a cieľ Božej vôle. Každý krok na spravodlivej ceste ma privádza bližšie k môjmu Bohu, to znamená bližšie k cieľu môjho života. Iba kráčanie po spravodlivých cestách dáva zmysel môjmu životu. Kráčať po nespravodlivých cestách je bezzmyselné, nezmyselné, nebezpečné. Preto mi vložil do srdca hlas svedomia, ktorý ma varuje pred každým chybným krokom, a vyslovuje vnútorný súhlas, keď robím správne kroky. Prosíme ho, aby svedomie, Jeho hlas v nás, zostalo po celý rok jasné, presné, funkčné, aby sa nám ho nikdy nepodarilo umlčať.
„Pre svoje meno.“ Prečo to všetko robí? Aké sú Jeho motívy? Azda sme si to dačím zaslúžili? Nie, On to robí pre svoje meno On to robí zo svojej iniciatívy, zo svojej milosti, zadarmo, bez našich zásluh a hodností – ako hovorí náš reformátor. Robí to preto, že On je láska – to je Jeho podstata. Nečaká, že si to odpracujeme – On čaká omnoho viac. Čaká, že pri Jeho úmysloch s nami, pri Jeho ceste s nami budeme naplno spolupracovať, že Ho pochopíme a dáme sa Mu viesť. Takáto reakcie na Jeho iniciatívu: pochopiť, spolupracovať, dať sa viesť – to je opravdivé šťastie; všetko ostatné, čo sa ako šťastie zvykne označovať, je druhoradé. Kiežby týmto opravdivým šťastím bol naplnený náš život v celom tomto roku.
„Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou.“ Za všetky čisté úspechy a čistú radosť, ktorej sa nám tohto roku dostane, budeme nášmu Bohu vďační. Ale kto môže vopred vedieť, či nebude kráčať aj temným údolím? Každý si ľahko domyslí, aké rozličné konkrétne podoby môže to temné údolie mať. Ak to príde aj do nášho života, zvládneme to? Budeme síce robiť všetky možné opatrenia, aby sme utrpenie zmiernili, a v určitej miere sa to aj podarí. Ale neraz aj napriek tomu zotrvá zvyšok utrpenia, a to aj dosť veľký. Čo nám vtedy zostáva? len strach a zúfalstvo?
Autor nášho žalmu mal s tým svoje skúsenosti. Zrejme poznal zo svojho osobného života, do akého strachu a hrôzy uvádza človeka kráčanie temným údolím. Ale i keď niesol bremeno utrpenia, tak predsa cez modlitbu a dôveru v Hospodina, svojho pastiera, dopracoval sa k pokoju srdca. Dovolil, aby ho zaplavila istota: „Ty si so mnou“. Nemohol síce zabudnúť na svoje utrpenie, každé nové ráno sa mu ono znova pripomenulo. Ale toto utrpenie bolo ponorené do vyššej istoty: Hospodin, môj dobrý pastier, je so mnou, je pri mne, a nie je nečinný. Práve vtedy, keď kráčam temným údolím, som mocne chránený v jeho rukách. Neviem, akým spôsobom chce vyriešiť tento a tento môj problém, ale z každého nového prežitia istoty, že som v Jeho rukách, obnovuje sa vo mne pokoj, pokoj, ktorý aj mne Pán Ježiš daruje.
V Jeho rukách sa budem cítiť chránený aj vtedy, keď to temné údolie bude údolím smrti, smrti blízkeho človeka, smrti mojej vlastnej. Keď Pán Ježiš kráčal temným údolím smrti, našiel pokoj v slovách: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ To je veľký vzor aj pre moje zomieranie. Aj ja sa budem môcť spoľahnúť na veľký sľub Pána Ježiša, dobrého pastiera: „Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. Ja im dávam večný život a nezahynú naveky a nikto mi ich nevytrhne z ruky.“
Toto je niekoľko myšlienok z krásneho 23. žalmu. Každý môže meditovať aj o ďalších slovách, ktorých sme sa dnes nedotkli. Tento žalm môže byť pre každého vyjadrením vďaky za všetko, čo sme doteraz prijali od Hospodina, dobrého pastiera, a určite sa môže stať naším duchovným sprievodcom pre všetky dni nám zatiaľ neznámeho roku 2012, do ktorého práve vstupujeme. Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.