V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

1. slávnosť vianočná, 2Kor 8, 9

Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, schudobnel pre vás, aby ste vy zbohatli Jeho chudobou. (2Kor 8, 9)

Vianočné sviatky si dodnes zachovávajú svoje kúzlo. Na všeličo zo starých zvyklostí sa síce už zabudlo, ale i dnes každý vie, čo je vianočná atmosféra. Uprostred uponáhľaného života a stále sa zrýchľujúceho životného tempa sú Vianoce krátkou síce, ale predsa veľmi dôležitou oázou oddychu. I keď vianočné prípravy sú opakom oddychu fyzického, tak predsa samotné sviatky sa môžu stať pre každého celkom osobitnou dobou. Sú to chvíle, v ktorých môžeme prežívať spoločenstvo so svojimi najbližšími, uvedomiť si a prežiť, že patríme spolu, chvíle, v ktorých im môžeme prejaviť náklonnosť a lásku, chvíle, v ktorých sa môžeme zamyslieť nad hlbokými otázkami vlastnej existencie Na sviatky sa každý, kto môže, ponáhľa domov, aby to sviatočné kúzlo prežil tam, kde ho to najviac ťahá. Osobitnou príležitosťou sú Vianoce pre deti. Aj pre očakávané darčeky, ale nie iba pre ne. Je za tým niečo viac. Možno si aj my dospelí spomíname na to, ako sme prežívali Vianoce v detstve. Je dôležité, aby sme svojim deťom pripravili Vianoce, spomienka na ktoré sa ukotví hlboko v ich duši Slová nestačia, aby sme naplno opísali vnútorne zakusovanú atmosféru Vianoc. Treba to prežiť. Chceme dúfať, že takto prežívame všetci tieto sviatky.
Kde sa vôbec berie táto osobitná atmosféra pokoja, lásky, radosti, kde je jej pôvod? Ak si niečo napriek všetkým zmenám, uprostred ktorých žijeme, zachová natrvalo takéto kúzlo, tak je jasné, že to musí mať vyšší pôvod. Čo je hlbokým základom toho, že Vianoce môžeme prežívať v takom jedinečnom ovzduší? Tejto otázke by sme sa chceli venovať v dnešnej kázni.
Hľadáme teda odpoveď na otázku, kde je ten pôvodný zdroj vianočného pokoja, lásky, radosti. Odpoveď nachádzame v tom, čo pri narodení dieťaťa Ježiša povedal anjel pastierom: „Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán.“ Toto vianočné posolstvo hovorí o tom, že Ježiš Kristus opustil svoj nebeský svet a prišiel medzi nás, na zem, vstúpil do našich ľudských dejín. Narodil sa ako dieťa chudobných rodičov a vzal na seba aj ďalšie podmienky našej ľudskej existencie.
Čo to znamenalo pre neho a čo to znamená pre nás? Odpoveď na obe tieto otázky vyplýva zo slov, ktoré sme prečítali ako text kázne: On, hoci bol bohatý, schudobnel pre nás, aby sme my zbohatli jeho chudobou. To znamená, že na dobu svojho pobytu na zemi sa vzdal svojho večného bohatstva, vzdal sa nebeskej slávy, stal sa človekom, vzal na seba podobu služobníka, prejavil poslušnosť svojmu nebeskému Otcovi po najvyššiu možnú mieru: podrobil sa bolestnej smrti na kríži. Vstup do nášho sveta bol teda z jeho strany veľkou obeťou.
Veľkosť tejto obete si nedokážeme dostatočne ani predstaviť. Aj medzi nami ľuďmi existuje síce obetavosť. Ale ani tá najväčšia ľudská obeť sa nedá porovnať s tým, čoho sa vzdal On, Ježiš Kristus, keď zo svojej nebeskej slávy prišiel medzi nás. Jeho obeť vysoko prevyšuje všetko, čo v našom ľudskom svete môžeme nazvať obeťou. To je to jeho schudobnenie, o ktorom sa hovorí v prečítaných slovách.
Načo to všetko? Bolo to na niečo dobré? Má táto jeho nepredstaviteľne veľká obeť vôbec nejaký zmysel? Musíme sa tak pýtať, lebo len tak z ničoho nič, bez príčiny, sa také veci nedejú. Slová nášho textu odpovedajú: To jeho dobrovoľné schudobnenie slúžilo a dodnes slúži na to, aby sme my, ľudia, zbohatli jeho chudobou, aby nás On podstatne obohatil svojím vstupom do sveta, vstupom ktorý si pripomíname na Vianoce. Týka sa to každého z nás. Každý by to mal vztiahnuť na seba: On, bohatý, schudobnel kvôli mne, aby mňa obohatil svojou chudobou, svojím vstupom do sveta.
Tak teda On, Pán Ježiš Kristus, schudobnel, aby sme my zbohatli jeho chudobou. To sme naozaj takí chudobní, že bolo a je potrebné také veľké schudobnenie Pána Ježiša Krista, aby sme my mohli zbohatnúť? Veď okrem chudoby existuje v našom svete aj bohatstvo, veľké bohatstvo. Na rozdiel od zvierat vytvorilo ľudstvo v procese civilizácie a kultúrnej tvorby obrovské hodnoty mnohorakého druhu. Bohatstvo hmotné, finančné. Obrovský svet filozofických myšlienok. Úžasný svet vedy, ďalej svet tvorby umeleckej: literárnej, hudobnej, svet výtvarného umenia. Bohatstvo, najmä to finančné, hmotné, je síce chronicky rozdeľované veľmi nerovnomerne, hriešne nerovnomerne. Ale dá sa napriek tomu jednoznačne povedať, že sme chudobní? a že potrebujeme, aby Ježiš Kristus schudobnel a prišiel k nám, aby sme mohli zbohatnúť? Áno, skutočnosť je taká, že je nevyhnutné prijať túto pravdu.
Lebo tak, ako sa dá poukázať na bohatstvo ľuďmi vytvorených hodnôt, tak sa dá poukázať na hrozné prejavy chudoby. Chudoba sociálna vo vyvinutých štátoch, masové hladovanie v nevyvinutých krajinách. Nepredstaviteľná skaza a utrpenie, ktoré spôsobili svetové vojny a všetky ostatné vojny, tábory nútených prác a tábory smrti – holokaust, gulag. Sú to jednoduché slová, ale koľko utrpenia a hrôzy miliónov ľudí sa za nimi skrýva! Zločinnosť – vždy prefíkanejšia. Utrpenie a násilie v rodinách. Utrpenie detí. Tento zoznam, keby sme v ňom pokračovali, by bol nekonečný. Sme chudobní? Sme strašne chudobní. Sme chorí na chronické zlo, ktorého sa nevieme zbaviť. Tento chudobný svet naliehavo potrebuje pomoc. Na druhej misijnej ceste sa apoštolovi vo videní ukázal Makedónec a povedal: „Prejď do Makedónie a pomôž nám.“ Ak túto prosbu aktualizujeme a zovšeobecníme, musíme povedať: Pane Ježiši, príď do nášho sveta a pomôž nám, lebo s tým hrozným zlom, s tou svojou chudobou si sami nevieme dať rady. A On prišiel, schudobnel, aby sme my zbohatli jeho chudobou.
Prišiel, aby priniesol bohatstvo do chudobných ľudských sŕdc. Naše ľudské srdcia sú chudobné, a z toho vyrastá všetko zlo v spoločnosti. Ježiš Kristus vie, že zmena spoločnosti k lepšiemu môže nastať len zmenou, obohatením, znovuzrodením ľudských sŕdc. Miliónov a miliárd ľudských sŕdc. Môže sa nám to zdať iluzórne, neuskutočniteľné. Áno, vyzerá to tak – ale inej cesty niet. Zmena politických štruktúr môže priniesť nejakú pomoc, ale ak sa ich zmocnia ľudia s chudobným, prázdnym, démonským srdcom, prináša to katastrofálnu skazu a nepredstaviteľné utrpenie. Príklady a dôkazy toho poznáme všetci. Zmena sveta cez zmenu ľudských sŕdc sa môže javiť ako nekonečná cesta. No musíme zopakovať: Niet inej cesty.
Musíme sa zbaviť ilúzie, že s naším srdcom je všetko v poriadku. U mnohých sebavedomých, pyšných ľudí táto ilúzia existuje. Na ich adresu sú určené slová zo Zjavenia Jána, slová, ktoré hovorí Ježiš Kristus: „Keď hovoríš: som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý, radím ti: kúp si odo mňa ohňom prepáleného zlata, aby si zbohatol, biele rúcho, aby si sa odel, aby sa neukazovala hanba tvojej nahoty, a (kúp si) kolýriovej masti pomazať si oči, aby si videl.“ On, Ježiš Kristus, pozná naše srdcia, naše myšlienky, naše túžby. Vie o chudobe našich sŕdc a chce ich obohatiť, vložiť do nich niečo, čo má pre nás rozhodujúcu dôležitosť, na čo však neprestajne zabúdame.
Schudobnel, prišiel medzi nás, aby nám povedal, kto vlastne sme. My si myslíme, že to vieme. O človeku nahromadila veda, filozofie, psychológia a ďalšie odbory obrovské množstvo poznatkov. Stačí to, aby sme vedeli, kto sme? Zdá sa, že áno, ale v skutočnosti to nestačí. Lebo človek nie je len telesný organizmus s psychickými funkciami, ako ho predstavuje veda. Človek má aj duchovnú stránku svojho bytia. Nie sme iba bytosti z tohto sveta a bytosti pre tento svet. Pán Boh nás stvoril na svoj obraz. Pôvodcom našej existencie je Boh, a Boh je aj konečným cieľom nášho bytia. Sme vo svojej podstate viac, ako si myslíme. Našou úlohou a zodpovednosťou je, aby sme sa fakticky stávali takými, ako to zodpovedá našej podstate. To je vysoký štandard nášho bytia, norma, podľa ktorej sa máme merať a hodnotiť. To nám prišiel povedať a k tomu nám prišiel dopomôcť Ježiš Kristus, ktorý schudobnel, aby sme my zbohatli jeho chudobou.
Je mnoho ľudí, ktorí tento vysoký štandard ľudského bytia nepoznajú, nevedia o ňom, alebo ak aj dačo tušia, rozhodujú sa žiť na omnoho nižšej úrovni. Apoštol Pavel cituje heslo takýchto ľudí: „Jedzme, pime, lebo zajtra zomrieme.“ Ježiš Kristus nechce, aby sme padli takto hlboko pod Boží obraz, aby sme takto samovražedne okliešťovali svoje opravdivé, autentické ľudské bytie. Pokušiteľovi, ktorý ho chcel stiahnuť na túto podľudskú úroveň, povedal: „Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ Ľuďom, u ktorých videl, že sa sústreďujú iba na zhromažďovanie hmotných vecí, povedal: „Varujte sa akéhokoľvek lakomstva, lebo život človeka nezáleží v rozhojňovaní jeho majetku.“ Ilustroval to podobenstvom o bohatom veľkostatkárovi, ktorý v konzumnom bohatstve videl úplné zaistenie svojho života, a ktorému Pán Boh povedal, že je blázon a že ešte tej noci zomrie. Zmysel podobenstva vyjadril Pán Ježiš slovami: „Tak bude s tým, kto si zhromažďuje poklady a nie je bohatý v Bohu.“ Pán Ježiš povedal, že i keby človek získal hoci celý svet, ale spôsobil by škodu svojej duši alebo ju stratil, že taký človek získaním celého sveta nezíska absolútne nič. Každý to raz bude musieť uznať, keď mu budú, hoci nasilu, otvorené oči. Pán Ježiš schudobnel, prišiel k nám, aby nás už teraz, prv ako bude neskoro, mohol obohatiť týmto dôležitým poznaním.
Zúžený, oklieštený, podštandardný obraz o tom, kto a čo človek je, súvisí so sebectvom človeka. Sebecký človek vidí iba seba a svoje záujmy. Je mu jedno, čo sledovaním svojich sebeckých cieľov spôsobí druhým ľuďom, a aké stopy bolesti, plaču, kliatob za sebou zanecháva. Sebeckosť jedných spôsobovala a spôsobuje nekonečné množstvo utrpenia druhých.
Sebecké srdce je chudobné, prázdne srdce. Lebo opravdivým obsahom srdca má byť láska, súcit, milosrdenstvo. Ježiš Kristus schudobnel a prišiel medzi nás, aby naše prázdne, na sebectvo choré srdcia naplnil tým opravdivým ľudským obsahom. On sám cítil s trpiacimi a pomáhal im. Evanjeliá prinášajú bohatý zoznam aktívnych prejavov jeho lásky a milosrdenstva. V evanjeliách máme jeho podobenstvá a výroky, ktoré by mali ako nový, bohatý program naplniť naše srdcia. Vianočné prejavy lásky, súcitu, milosrdenstva by sa mali stať naším modelom aj pre všedné dni.
Týmto všetkým a mnohými ďalšími večnými hodnotami chce On obohatiť naše srdcia, aby sme sa po tejto vnútornej zmene stali aj vo vonkajších prejavoch – slovách, skutkoch a všetkom správaní – novými ľuďmi. Keby sa tak stalo, boli by Vianoce nielen tradičným sviatkom, ale boli by veľkou udalosťou nášho života. Ťažko si predstaviť niečo väčšie ako stať sa po všetkých stránkach novým človekom. Za túto možnosť vďačíme nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi. Táto možnosť sa stáva zároveň našou zodpovednosťou. Amen.
Modlitba. – Nebeský Otče, ďakujeme, že si nám poslal svojho Syna. On schudobnel, aby sme my zbohatli. Učíš nás poznať našu chudobu a túžiť po pomoci. Pane Ježiši, príď a pomôž nám. Sme ponorení do sebectva, krútime sa stále okolo seba. Osloboď nás a nauč nás žiť v láske. Ponižujeme samých seba, keď túžime iba po časných veciach. Ty nám ponúkaš večné hodnoty; vzbuď v nás túžbu po nich. Žijeme v mori zla a sami k nemu prispievame. Daj nám odvahu byť dobrými a konať dobro. Daj nám odvahu a silu, aby sme boli milosrdní, súcitní, ohľaduplní. Máme svoje kríže a bremená. Daruj nám istotu, že sme aj vtedy v Tvojich mocných rukách. Cez sviatky sa snažíme byť dobrí, milí, láskaví k druhým. Daj, aby sa to stalo modelom nášho správania vo všetkých všedných dňoch. Ďakujeme, že si schudobnel kvôli nám. Daj, aby táto tvoja obeť našla plnú odozvu v našich srdciach a životoch. Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.