V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

1. slávnosť vianočná, Tít 2, 11 - 13

Pred kázňou zbor spieva ES 53, 1. sloha:
„Ó, ty vianočný čas preradostný, milosť prinášaš všetkým nám. Svet vo tmách chodil, Pán sa narodil: radujme sa, radujme sa, kresťania!“
Milí bratia, milé sestry,
nato, aby sme boli v živote šťastní a žili naplno, potrebujeme viac ako vianočnú atmosféru a dary pod stromčekom.
Čo vlastne hľadáme? O čom sú naše sny, túžby? Je dobré, ak sa na to pýtame – a ešte lepšie, ak sa na to pýtame pred Bohom, necháme sa skúmať Božím Duchom.
Nik z nás z tohto prieskumu nevyjde čistý, správny, spravodlivý. Naše zranenia, výčitky, odôvodnené, ale aj neodôvodnené pocity viny nás gniavia natoľko, že musíme vynaložiť veľmi veľa úsilia, aby sme ich prikryli.
Zahaľujeme ich paradoxne do sebadôvery, sebaistoty - postoja, z ktorého sa pri akejkoľvek konfrontácii s pochybnosťou, zraniteľnosťou a strachom púšťame do útoku. Aby sme nemuseli hrať tú trápnu schovávačku pred Bohom a predovšetkým pred sebou samým, mali by sme vedieť, že je aj iná možnosť, ako sa so svojimi zlyhaniami vysporiadať.
Tou možnosťou je milosť. Bezpodmienečné prijatie, ktoré nám Boh núka v narodenom Synovi.
Len milosť nám môže otvoriť pohľad pre toho, koho sa môžeme a máme zastať. Otvorí nám zrak preto, aby sme videli, že kritizovať, byť proti, namietať a súdiť nestačí.
Jediným mostom, ktorý preklenie priepasť medzi nami a Bohom, je milosť. Len v nej môžeme pochopiť, že krízou, ktorá nás naozaj ohrozuje, nie je finančná – ale kríza morálna, duchovná. Ak totiž dopustíme a akceptujeme, že človek stráca súdnosť, cit a zdravý rozum, všetko sa časom otočí proti nám. Aby nás nezničili vlastné zbrane, prichádza Boh a preniká naše obranné mechanizmy Milosťou. Dieťaťom.
Zbor spieva pieseň ES 53 2. sloha:
„Ó, ty vianočný čas preradostný, lásku prinášaš všetkým nám, Kristus sa znížil a nás povýšil, radujme sa, radujme sa, kresťania!“
Text: Títovi 2,11-13
„Lebo zjavila sa milosť Božia, spásonosná všetkým ľuďom, vychovávajúca nás, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a mierne, spravodlivo a pobožne žili na tomto svete, očakávajúc blahoslavenú nádej a zjavenie slávy velikého Boha a nášho Spasiteľa Krista Ježiša.“
Bratia a sestry,
Božia milosť sa medzi nami nezjavuje ako lacné odpustenie bez pokánia, bez nutnosti zmeny. Objavuje sa nato, aby nás vychovávala.
Každý dobrý rodič vie, že výchova stojí na dôvere, na vzore a láske. Na dôvere, ktorá vie podporiť a dáva najavo: „Verím, že to zvládneš!“, na vzore, ktorým rodič vyjadruje , čo uznáva a na láske, ktorá je schopná zabudnúť na seba, zaprieť sa a obetovať.
Výchova je proces, v ktorom musí rodič ustáť aj hnev, zlosť kritiku a nepochopenie, povzniesť sa ponad všetky pubertálne prejavy - vo viere, že príde čas, kedy jeho viera a nadhľad prinesú dobré ovocie.
Mnohí sme zažili, že sa v nás úcta a vďačnosť za vklady rodičov objavila až po rokoch. Až vtedy sme pochopili mnohé, čo nám predtým nebolo jasné a pocítili záväzok, že chceme urobiť všetko preto, aby naše ocenenie rodičov bolo na nás vidieť.
Táto úcta a vďačnosť je veľkou hybnou silou pre život aj vtedy, keď už rodičia medzi nami nie sú. Aj vtedy sa uznanie milosti a múdrosti, ktorú nám od Boha sprostredkovali, spája s túžbou dať zo seba čo najviac pre iných.
Pán Boh nás teda vychováva milosťou. Tá nám však nedovolí zastať v nečinnosti, apatii, pasivite! Vedie k láske – k postoju, ktorý si žiada náš vklad, našu dobrú vôľu, našu odpoveď.
Viera, ktorá len očakáva, aby Pán Boh rozhodol a diala sa Jeho vôľa – za nás a bez nás, je síce pohodlná, ale je mŕtva.
Ak má ožiť, potrebuje stimul k aktivite, k premene: odvahu vyjadriť a pomenovať skutočnosť, vnímavosť porozumieť samému sebe a ochotu prijať na seba kríž neistoty, nepochopenia, osamelosti.
Aj ten patrí k Božej výchove. Ním nás robí citlivými, veľkorysejšími, okresáva v nás človeka na svoj obraz.
Každá nevera vo vzťahu, klamstvo, faloš a honba za peniazmi je dôsledkom toho, že v našom vnútri chýba to podstatné. Človek, ktorý opúšťa rodinu a hľadá šťastie v inom náručí, ten, kto z problémov uniká k zabudnutiu, alebo len rýchlej úľave v alkohole – prepracovaný workoholik, ktorý neúmernou prácou dokazuje samému sebe, že je užitočný,
hľadá len uznanie, prahne len po láske. Po bezpodmienečnom prijatí, ktoré by ho zastavilo z nutkania vykúpiť sa vlastným úsilím.
Tomu – nám všetkým Božie narodenie tlmočí, že sa v situáckách, ktoré sme skomplikovali, zjavila, zjavuje MILOSŤ. Prichádza v človeku – v Ježišovi Kristovi, ktorému nestačí, aby o východiskách, o láske len rozprával. On ňou žije. Dáva sa.
Napriek všetkým útokom a ohrozeniam ostáva stáť za svojím rozhodnutím dotiahnuť boj o vykúpenie človeka do konca. Podarí sa Mu to – vďaka častým kontaktom, spojeniam s Otcom, ktorý Mu rozumie, dáva podporu – aj v pochybnostiach, utrpení, bolesti na kríži.
Tak vyzerá láska, ktorá všetkému verí, všetkého sa nádeje a všetko pretrpí. Nikdy neprestane.
Do nášho života ju Boh prináša v každom človeku, ktorý nám dôveruje a má nás rád.
Apoštol nás vyzýva, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí. Ak chceme začať žiť inak, a túžime na ponuku milosti od Boha zareagovať láskou k človeku a zviditeľňovať Jeho milosť, je potrebné, aby sme sa vzdali všetkého nízkeho, podradného, čo nás ovláda a tlačí k ďalším zlyhaniam.
To, že nám, ľuďom 21. storočia chýba miera, zmysel pre spravodlivosť a zbožnosť, nie je novinka. Je to stále sa opakujúca ľudská neschopnosť uchopiť podanú ruku Božiu.
Okrem iného tiež znamená, že pre vieru v Pána Boha sa nestačí rozhodnúť len na základe emocionálnej výzvy – iba raz. Toto rozhodnutie je potrebné opakovať a živiť. Každý deň. Slovom a sviatosťami. Neviditeľným slovom a viditeľnými znameniami Božie priazne. V nich je ukrytá istota, že sa nás Boh nikdy nevzdá. Ani vtedy, keď sa budeme chcieť vzdať my Jeho.
Boh, ktorý sa vyzná v skrytých záhyboch našej duše vie, čo potrebujeme. Všetko pre nás pripravil.
Aj dnes nás stretáva aj v chlebe a víne, aby nám daroval silu k zmereniu. To je najväčším darom, ktorým sa môžeme obdarovať. Večera Pánova nám dáva silu k tomu, aby sme neprestali dvíhať svoj zrak od biednej reality k novým perspektívam, aby sme sa nevzdali vízií. Pre každého z nás má Boh budúcnosť. Máme na čo čakať, máme sa na čom podieľať. Pán Boh ručí za to, že sa naše nádeje naplnia a my sa dočkáme víťazstva. Napriek všetkým ťažkostiam a kritickým situáciám je na dosah.
To je dôvod na upokojenie, na radosť. Čas vianočný sa stane časom radostným, keď prinesie milosť, lásku a pokoj všetkým nám. Boh je zmierený, sme vykúpení.
Nech nám táto konkrétna vyhliadka dáva pokoj, aby sme našli správnu mieru v každej oblasti života, nevzdali sa v zápase o spravodlivoť a chceli žiť v tomto svete s vedomím, že Boh je s nami. To je dôvod na oslavu, na radosť.
Vzdajme sa ilúzií a sebaklamov, márnych pokusov o samospravodlivosť.
Vykúpenie, sloboda prichádza zvonka, od Boha. Je čas milosti, lásky, pokoja. Zjavila sa Božia milosť. Nechajme sa prekvapiť, k čomu nás povedie. Amen.
Zbor spieva pieseň ES 53, 3 slohu:
„Ó, ty vianočný, čas preradostný, pokoj prinášaš všetkým nám. Boh je zmierený, sme vykúpení: radujme sa, radujme sa, kresťania!“

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.