Skutky apoštolov 5, 1 - 11
Skutky apoštolov 5, 1 – 11:
„1No nejaký muž, menom Ananiáš, s manželkou Zafirou predal majetok, 2s vedomím manželky odložil si z utŕženej ceny a len čiastku priniesol a položil apoštolom k nohám. 3I povedal mu Peter: Ananiáš, prečo ti satan opanoval srdce, že si luhal Duchu Svätému a odložil si z utŕženej ceny za pole? 4Či by nebolo zostalo tebe, keby si ho nebol predal? A keď si ho predal, či nebolo tvoje? Ako ti len prišlo na um niečo také? Nie ľuďom si luhal, ale Bohu. 5Len čo Ananiáš počul tieto slová, padol a vypustil dušu. A prišla veľká bázeň na všetkých, ktorí počuli o tom. 6I vstanúc mladší z nich, vzali ho, vyniesli a pochovali. 7Asi o tri hodiny nato prišla jeho manželka, ktorá nevedela, čo sa stalo. 8Peter jej povedal: Povedz mi, či ste za toľko predali pole? Prisvedčila: Áno, za toľko! 9Peter jej odpovedal: Prečo ste sa dohovorili, že budete pokúšať Ducha Pánovho? Ajhľa, nohy tých, čo ti pochovali manžela, sú predo dvermi; vynesú aj teba! 10Hneď nato padla mu k nohám a vypustila dušu. Keď mládenci vošli, našli ju mŕtvu; vyniesli ju a pochovali k manželovi. 11Ale na celý cirkevný zbor a na všetkých, čo počuli o tom, prišla veľká bázeň.“
Milí bratia a milé sestry!
Ozývajú sa hlasy, že médiami rezonujúca kauza Gorila sťa by dávala za pravdu tvrdeniam, že človek pochádza z opice. Podľa odhalení rozsiahlej korupcie sa zdá, že aspoň o niektorých to platí... Tieto ironicko – úsmevné komentáre slúžia ako pokus o odľahčenie v situácii, keď nejedného človeka zviera úzkosť, lebo – tak sa zdá – niet komu veriť.
Menej úsmevnou a bez irónie je otázka: Či nežijeme už na konci časov? Kde-komu sa môže javiť, že áno, lebo ľudia sa pýtajú: Čo sa zmenilo? Či nie je všetko po starom? Spoločnosť, aj cirkev je vo svojich zlyhaniach stále rovnaká...
Niečo podobné zaznieva aj z 2. listu Petra (3, 3 – 4): „Predovšetkým vedzte, že posmievači, žijúci podľa svojich žiadostí, prídu v posledné dni s výsmechom a povedia: Čože je so sľubom o Jeho príchode? Veď odkedy otcovia pomreli, všetko tak zostáva od počiatku stvorenia.“
Naozaj sa zdá, že od čias Kaina a Ábela ako by sa mnoho nezmenilo.
Nemálo ľudí vníma prvú kresťanskú cirkev ako ideálne spoločenstvo, sťa nejaký „zlatý vek“ kresťanstva. Biblia dosvedčuje, že to tak nie je. Aj vtedy, v počiatkoch kresťanstva, jestvovali kauzy (akési vtedajšie „Gorily“) a vážne prešľapy. Ani vtedajšia cirkev ich nebola ušetrená.
Príbeh o Ananiášovi a Zafire (Sk 5, 1 – 11) spomína klamstvá týchto manželov. Predstierali, že sú čestní, obetaví, horliví v štedrom dávaní pre cirkev. V skutočnosti išlo iba o „nahodenie fasády“. Zaiste, môže nám napadnúť, prečo si apoštol Peter počína ako nemilosrdný inkvizítor. Prečo sa tak, ako kedysi Abrahám (1M 18, 22nn), Mojžiš (2M 32, 31n) či Ježiš (R 5, 6 – 8) nepokúsil aspoň trochu postaviť na stranu zlyhávajúcich ľudí, ale nechal situáciu vyhrotiť tak, aby sa lož Ananiáša a Zafiry prejavila v plnej miere?
Pýtať sa môžeme, ale tento príbeh nám chce naznačiť, že lož nielenže má krátke nohy, ale sa na nich ani neudrží a ten, kto klamal, sa skláti. Biblické svedectvo o Ananiášovi a Zafire nás – rovnako ako mnohé iní príbehy z Písma varuje, aby sme nebrali Božie veci na ľahkú váhu a náboženstvom iba neprikrášľovali vlastné ego. Kresťanská viera nie je iba spoločenský bontón, len akási „bižutéria“, ktorú môžeme mať, no aj nemusíme, pokojne sa bez nej zaobídeme...
Ak Ananiáša a Zafiru stihol prísny trest, tak nie preto, že Boh jen krutý. Bolo by falošné hlásať len samé milosrdenstvo a celkom sa zrieknuť nároku na spravodlivosť. Kam by sa podala vážnosť života? A kam Božia svätosť?
V 1. liste Korintským (6, 19n) Pavel píše, že nie sme sami svoji, ale ako tí, ktorí sa (v krste) pripojili Pánovi (1K 6, 17) – ako ľudia patriaci Ježišovi Kristovi, sme veľmi draho (vy)kúpení, sme chrámom Ducha Svätého (1K 6, 19n). Nemôžeme robiť čokoľvek si zmyslíme, k čomu nás lákajú sklony tela, duše, rozumu (1K 6, 12 a 10, 23n). Veď nepatríme sebe, ale Bohu – Duchu Svätému, ktorý prebýva v nás.
Neprebýva v nás preto, že sme azda nejaké úžasné, dokonalé, perfektné duchovné bytosti. Pán Boh v nás prebýva, lebo si nás z lásky vyvolil, milostivo sa pre nás rozhodol. Prišiel medzi nás ako človek, aby sme sa mohli stať Jeho deťmi, aby sme vedeli zaobchádzať so svojím zmýšľaním. Prišiel k nám ako dieťa, aby sme Ho ľahšie prijali a začali zaobchádzať so svojím životom – pocitmi, myšlienkami tak, ako keď u nás býva vzácny, milujúci hosť. Hosť, ktorý dal prednosť nášmu životu pred svojím.
K prijatiu Božieho Hosťa – Ježiša Krista, Jeho Ducha, patrí túžba po pravde, spravodlivosti, poriadku. Duch Boží nás oslobodzuje od „chlieva“ sebectva, neprávosti a podvodu.
Boh ospravedlňuje kajúcich hriešnikov, ale tých, ktorí sa tvária ako bezchybní, ktorí iba „nahodili fasádu“ zbožnosti, horlivosti a obetavosti, snažia sa robiť lepšími ako sú (por. Ananiáša a Zafiru), tých Pán odmieta.
Nie – nie sme lepšími ľuďmi ako tí, ktorí žijú bez viery v Krista. Predsa sme však na tom lepšie, ako ľudia, ktorí nedôverujú Bohu, prekrúcajú Jeho vôľu, zámerne Ho nectia. Vo svojej hriešnosti sa totiž máme o Koho oprieť, vieme Koho prosiť o odpustenie, o vnútornú premenu, o čisté srdce.
Bolo by nesprávne neustále na seba hádzať špinu, podceňovať sa, bagatelizovať obdarovanie, ktoré nám dal Pán. Dajme pozor, aby sme to nerobili, mohlo by to byť prejavom našej pýchy. Prosme však o múdrosť a odvahu na nič sa nehrať, nepretvarovať sa, ani pred Bohom, ani pred blížnymi, ale stávať sa ľuďmi, ktorí hľadajú nie svoje, ale to, čo je Ježišovo Kristovo (Fil 1, 21); ktorí sa s bázňou – posvätnou úctou pred Bohom – snažia nestratiť cestu do večného života (por. Fil 2, 12b). Amen.
Prameň: Adam Balcar a Marek Bárta /výklady 14. – 17. 1. a 20. 1./ in: Na každý den 2012 (vyd. Kalich, Praha 2011).
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
