Jeremiáš 1, 4 – 10
Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo: Skôr, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, skôr, ako si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa; určil som ťa národom za proroka. Ja som však povedal: Ach, Pane, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som primladý. Nato mi riekol Hospodin: Nehovor: Som primladý. Ale choď, ku komukoľvek ťa pošlem, a hlásaj všetko, čo ti rozkážem! Neboj sa ich, lebo ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil - znie výrok Hospodinov. Vtedy Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Potom mi Hospodin riekol: Ajhľa, dal som ti do úst svoje slová. Pozri sa: dnes som ťa ustanovil nad národmi a kráľovstvami, aby si vytŕhal a rúcal, hubil a búral, aby si staval a sadil. (Jeremiáš 1, 4 – 10)
Izraelskí proroci, o ktorých sa môžeme dočítať v Starej zmluve, sú veľmi zaujímavé postavy, ktoré aj po tisícročiach vzbudzujú pozornosť. Zaujímavé je ich miesto a funkcia v dejinách izraelského národa, pozornosť si zaslúži obsah ich posolstva, pozoruhodné sú ich osobné príbehy. V historických knihách Starej zmluvy sa môžeme dočítať o jednotlivých konkrétnych situáciách izraelského národa, v ktorých proroci pôsobili a do ktorých hovorili svoje posolstvo. Posolstvo prorokov môžeme študovať v prorockých knihách Starej zmluvy. O životných príbehoch a vnútornom prežívaní prorockého účinkovania vieme to, čo oni sami o tom napísali. Spomedzi starozmluvných prorokov sa o tom najviac dozvedáme o prorokovi Jeremiášovi, a to práve z knihy, ktorá nesie jeho meno. Tam sú totiž nielen odseky, ktoré vyjadrujú jeho prorocké posolstvo, ale aj viac statí, z ktorých sa dozvedáme o niektorých udalostiach vonkajšieho priebehu jeho života, ako aj o tom, ako to všetko on osobne prežíval. Slová, ktorá sme z prvej kapitoly Jeremiášovej knihy prečítali na začiatku, patria medzi takéto odseky.
Keď čítame tento a iné odseky podobného rázu, môžeme poznávať, ako Pán Boh nakladal s prorokmi, akým zvláštnym spôsobom ich viedol. I keď ich život a poslanie bolo jedinečné, i keď len ojedinelí ľudia dostali takéto osobitné poverenie, tak predsa môžeme niektoré črty ich vzťahu k Pánu Bohu vztiahnuť aj na nás samých a z ich životného príbehu sa môžeme niečo naučiť aj pre seba. S takýmto zámerom pristupujeme k prečítanému odseku, ktorý hovorí o povolaní Jeremiáša za proroka.
Ako sa stal Jeremiáš prorokom? Uvažoval azda, akému povolaniu sa má v živote venovať? a spomedzi mnohých možných povolaní sa mu najviac zapáčilo prorocké povolanie? Z prečítaného odseku vyplýva, že to vôbec tak nebolo. Skutočným prorokom sa človek nestáva takýmto spôsobom. Skutočným prorokom sa môže človek stať len tak, že ho Pán Boh povolá do tejto služby. Tak sa dá vysvetliť skutočnosť, že na začiatku niekoľkých prorockých kníh sa nachádzajú odseky, v ktorých sa opisuje Božie povolanie príslušného človeka za proroka. Nielen pri povolaní určitého človeka za proroka, ale aj v priebehu celej jeho prorockej činnosti je iniciatíva, vedenie v Božích rukách.
Jeremiášovi hovorí Hospodin, že si ho za proroka vyvolil ešte pred jeho narodením. Jeremiáš o tom za mnoho rokov nevedel, a predsa rozhodnutie o jeho živote už bolo urobené. Nevieme, aké plány si robil Jeremiáš sám so svojím životom. Vieme len toľko, že sa presadili nie jeho plány, ale tie plány, ktoré mal s ním Hospodin. Je to presne tak, ako čítame v knihe Prísloví (16, 9): „Myseľ človeka si premyslí cestu, ale Hospodin riadi jeho krok.“
Podobne píše apoštol Pavel o sebe, že si ho Pán Boh vyvolil za apoštola, ešte keď bol v lone svojej matky. Nechal ho chodiť za dosť dlhý čas po zlých cestách, ale keď prišiel Pánom Bohom stanovený čas, On upravil jeho kroky, a to na celý ďalší život, celkom novým smerom.
Je to dobré, či zlé, keď Pán Boh takto zmení plány človeka? Môže sa to zdať nepríjemné, ale z vyššieho hľadiska je nesmiernym šťastím, keď sa Pán Boh takto ujme vedenia ľudského života. Šťastný je ten, kto sa ochotne podrobí takému Božiemu vedeniu.
Že sa Jeremiáš sám nerozhodol pre prorockú službu a netlačil sa do nej, vidno najlepšie z toho, že pri svojom povolaní nebol ani najmenej nadšený. Naopak, mal strach, vyhováral sa, najradšej by bol býval, keby sa mu bolo podarilo Hospodina presvedčiť, že on nie je na túto prácu vhodný. Sám priznáva: „Ja som však povedal: Ach, Pane, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som primladý.“ No s Pánom Bohom sa nedá vyjednávať. Pán Boh túto námietku neakceptuje: „Nehovor: Som primladý. Ale choď ku komukoľvek ťa pošlem a hlásaj všetko, čo ti rozkážem.“
Jeremiášove obavy a snahy nejako uniknúť pred prorockou službou, o ktorej tušil, že bude veľmi ťažká, nie sú ojedinelé. V Druhej knihe Mojžišovej, v tretej a štvrtej kapitole sa dočítame o tom, ako sa Mojžiš vyhováral, keď dostal od Hospodina poverenie vyslobodiť izraelský národ z egyptského otroctva. Alebo si pripomeňme Jonáša, ktorého Pán Boh poslal s výzvou činiť pokánie do mesta Ninive, a Jonáš sa pokúsil utiecť práve opačným smerom. Ktorému z nich sa podarilo uniknúť pred osobitným poverením od Hospodina? Ani jednému. Hospodin si našiel spôsoby, ako priviesť týchto ľudí k tomu, aby vykonali určené im poslanie.
Musíme pritom zdôrazniť jednu dôležitú vec: Prekonanie ich odporu zo strany Pána Boha neznamenalo zlomenie ich osobností. Ako ľudia so zlomeným charakterom by neboli mohli toto poslanie vykonať. Pán Boh prekonal ich námietky, výhovorky, pokusy o útek, a oni napriek tomu ako celistvé, integrované osobnosti konali poverenie, ktoré dostali od Pána Boha.
Niekoľko slov treba povedať o samotnom pojme „prorok“. My tento pojem chápeme často veľmi zúžene: pod prorokom rozumieme človeka, ktorý predpovedá budúcnosť. To je síce jedna stránka prorockej činnosti, ale v tom sa nevyčerpáva celé prorocké pôsobenie. Proroka by sme mohli presnejšie opísať takto: Prorok je človek, ktorý v určitej konkrétnej situácii hovorí ľudu alebo aj jednotlivcom, často práve tým vysoko postaveným, konkrétne Božie posolstvo. Situácia, v ktorej sa nachádza národ alebo jednotlivec, sa dá totiž interpretovať rozličným spôsobom. Poslaním proroka je povedať ľuďom, čo si o tej konkrétnej situácii myslí Pán Boh.
Načo potrebuje národ, načo potrebuje jednotlivec Božiu interpretáciu určitej situácie? Potrebuje ju na to, aby ju správne rozumel a aby vedel, ako sa má rozhodnúť, ako sa zachovať, čo má v danom položení robiť. Zo zlej, nesprávnej interpretácie vyplývajú zlé, nesprávne rozhodnutia. K správnym rozhodnutiam sa môže národ a jednotlivec dopracovať len na základe správneho pochopenia svojej situácie. Najmä v kritických dobách a kritických situáciách je táto Božia pomoc veľmi potrebná. Pôsobenie izraelských prorokov spadá práve do veľmi kritických období dejín izraelského národa.
My sami by sme si mali často klásť otázky: Čo si myslí Pán Boh o mojej momentálnej situácii? Čo si myslí o mojom živote, o mojom správaní, o mojom vzťahu k druhým ľuďom? Čo si myslí on o hodnotách, ktorým ja pripisujem najvyššiu cenu? Ak sa budeme k týmto otázkam častejšie vracať, ak budeme hľadať odpoveď cez čítanie Písma svätého, ak tieto otázky budeme v modlitbe predkladať Pánu Bohu, priblížime sa k nájdeniu odpovede.
Vraciame sa k povolaniu proroka Jeremiáša. Obsah prorokovho poslania je v texte opísaný všeobecným, zásadným spôsobom: „Pozri sa, dnes som ťa ustanovil nad národmi a kráľovstvami, aby si vytŕhal a rúcal, hubil a búral, aby si staval a sadil.“ Tu sú použité dva obrazy, ktoré sa v Biblii objavujú aj na iných miestach: Boží ľud je pripodobnený k roli a k domu. V rámci obrazu role má prorok vytŕhať a sadiť. Vytŕhať má zrejme burinu a sadiť má dobré rastliny. V rámci obrazu budovy má prorok rúcať a búrať to, čo je zle postavené, a má stavať novú, dobrú budovu. Povedané bez obrazu jeho poslanie spočíva v tomto: Prorok má v národe ostrou, ničivou kritikou, ako aj predpoveďami národnej katastrofy ničiť a odstraňovať všetko zlé, čo tam zapustilo korene. A keď sa národ dostane do zúfalstva pre katastrofu, ktorá ho postihne, má im prorok pomáhať perspektívou novej budúcnosti, aby si národ uvedomil, že sa ho Pán Boh nevzdáva, ale že rozhodne chce mať národ nového typu, národ oslobodený a očistený od chronických hriechov minulosti, národ pripravený prijať a rozvíjať nové začiatky, ktorých tvorcom je Hospodin.
Je to ťažká úloha, najmä jej kritická časť, a prorok tuší, koľko utrpenia bude s tým spojené. Z Jeremiášovej knihy vieme, že sa tieto jeho obavy splnili v plnej miere. Pre svoju prorockú činnosť si vytrpel veľmi veľa. Ale Pán Boh mu už teraz, pri povolaní, sľubuje pomoc. Pomoc nie v tom zmysle, žeby mu sľuboval pohodlný život. Nie, o pohodlie proroka tu nejde. Pohodlie svojim osobitným poslom Pán Boh nikdy nesľuboval. Pohodlie nemal ani Boží Syn, Pán Ježiš Kristus. On sám povedal, že hoci líšky majú dúpätá a vtáci nebeskí hniezda, Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu. Jeremiášovi sľubuje Hospodin len toľko, že ho v extrémnych situáciách vyslobodí z rúk nepriateľov, nie na to, aby potom už mohol žiť v pohodlí, ale aby mohol pokračovať v prorockej činnosti.
Aj v našich osobných životoch, v živote cirkvi, v živote národa, v živote štátu je mnoho vecí, ktoré treba povytŕhať a zbúrať, aby mohlo byť zasadené a vybudované niečo nové. Aj o tomto by sme si mali klásť otázky: Čo tu treba zbúrať a vytrhnúť? Čo má byť to nové?
Bol prorokov život úspešný alebo neúspešný? Odpoveď závisí od toho, v čom vidíme životný úspech. Ak životný úspech vidíme v tom, aby človek mal pohodlný život, aby mal nadbytok hmotných potrieb, aby mal spoločenský úspech a urobil závratnú kariéru – ak je toto meradlo úspešnosti v živote, tak Jeremiášov život musíme označiť za hotové fiasko, nezdar, zlyhanie. Vytrpel si veľmi mnoho, vonkajšie zaistenie v tom bežnom zmysle nikdy nemal a o kariére sa u neho už vôbec nedá hovoriť.
Ale otázka je, či tento pojem a toto meradlo životného úspechu je správne, či podľa tohto meradla hodnotí životný úspech ten Pán, ktorý pozná plnú a skutočnú pravdu o hodnote každého jedného ľudského života. Na túto otázku musíme odpovedať jednoznačne, že toto vôbec nie je Božie hľadisko. Božie myslenie sa úplne odlišuje od ľudského myslenia. Z Božieho hľadiska skutočne úspešný je ten život, v ktorom človek plní životné poslanie, ktoré mu dal Pán Boh. Ak človek nežije v súlade s Božou vôľou, s Božím programom, vtedy je jeho život neúspešný, nezmyselný, je to stroskotanie, fiasko, a to i vtedy, keby oplýval bohatstvom a spoločenským uznaním. Ak na druhej strane človek žije podľa Božej vôle, ak uskutočňuje vo svojom živote Boží program, vtedy je jeho život úspešný, i keby žil v chudobe, i keby bol hanobený, vysmievaný, prenasledovaný, i keby pre verné plnenie svojho životného poslania musel obetovať svoj život. V tomto zmysle musíme Jeremiášov život napriek utrpeniu označiť za život veľmi úspešný.
My by sme si aj pre seba mali osvojiť toto isté hodnotenie úspešnosti či neúspešnosti života, a podľa neho by sme mali merať seba aj druhých ľudí, podľa neho napĺňať svoj život čím cennejším obsahom. Týmto krokom, či presnejšie: mnohými takýmito krokmi, by sme sa veľmi priblížili k poznaniu pravdy a k skutočnej plnosti života. Na začiatku roka sa nám všetkým ponúka toto Božie, toto pravdivé meradlo, kritérium. Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
