2. nedeľa po Zjavení, Marek 12, 28 - 31
Vtedy pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počul hádať sa, a vidiac, že im správne odpovedal, opýtal sa Ho: Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých? Ježiš odpovedal, že prvé je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily. Druhé je toto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Nad tieto niet iného väčšieho prikázania. (Marek 12, 28 - 31)
-----------------
Všetci poznáme – alebo by sme mali poznať – tieto dve prikázania. Hovoríme o nich, že je to Suma Božieho zákona. Sám Pán Ježiš im pripisuje tento výsostný význam, keď hovorí: „Nad tieto niet iného väčšieho prikázania.“ Nimi je vyjadrené, aký má byť náš vzťah k Pánu Bohu a k ľuďom. Veriaci človek ich má uplatňovať vo všetkých oblastiach života a vo všetkých situáciách. Často si treba klásť otázku: čo vyplýva z týchto dvoch prikázaní pre moje správanie v tejto a tejto konkrétnej situácii a pri riešení tohto a tohto problému?
Naša pozornosť aj vzhľadom na liturgické texty dnešnej nedele – epištolu (R 12, 9 – 16) a evanjelium (svadba v Káne Galilejskej) – aj vzhľadom na zaužívanú zvyklosť tematiky 2. nedele po Zjavení sa dnes sústreďuje na život v manželstve, na život v rodine. To sú životné oblasti, v ktorých sa každodenne pohybujeme. Citované dve prikázania Sumy Božieho zákona by do manželského a rodinného života mohli a chceli vniesť dôležité svetlo, aby sa z našich manželstiev a rodín stali pekné spoločenstvá.
V tejto oblasti existujú pekné spôsoby vzájomného nažívania: pekné manželstvá, pekné rodina. Za tie sme Pánu Bohu vďační. Treba ich ďalej udržiavať, pestovať, rozvíjať. Ale sú, žiaľ, aj iné manželstvá a rodiny, v ktorých existuje mnoho problémov, neraz veľmi bolestných, chronicky stresujúcich, frustrujúcich. Ako nám pri formovaní manželského a rodinného života môže pomôcť Suma Božieho zákona? Akú pomoc môže priniesť tam, kde vládnu napätia, rozbroje, nepokoj?
Má nám v tejto veci čo povedať aj tá prvá časť, že Hospodin je jediný Pán a že ho máme milovať celou svojou bytosťou? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že do úvahy tu prichádza len tá druhá časť, ktorá hovorí o vzťahu človeka k človeku. Ale takéto obmedzujúce chápanie by bolo zásadným omylom. Lebo práve správny živý, fungujúci vzťah človeka k Pánu Bohu môže tvorivo ovplyvniť jeho správanie voči druhým ľuďom, a to aj v manželstve a rodine.
Pán Boh stvoril človeka ako muža a ženu. Pán Boh nám daroval ustanovizeň manželského spoločenstva. Napriek dnes rozšírenému cynickému ignorovaniu a zosmiešňovaniu manželského spoločenstva krajší a lepší vzťah muža a ženy, ako je manželstvo, nepoznáme. Dnes mnohí namiesto manželstva dávajú prednosť voľnému spolužitiu. Táto tendencia má možno svoj pôvod v skúsenosti a pozorovaní, že manželstvo v mnohých prípadoch nevyzerá tak, ako by malo vyzerať. To sa naozaj dá pozorovať, ale záver odvodený z tejto smutnej skutočnosti nie je správny. Hodnotu manželstva nemôžeme predsa odvodzovať z nenormálnych, deformovaných, hriešne deformovaných manželstiev. Harmonické manželstvá, ktoré predsa tiež existujú, sú dokladom toho, že jestvuje možnosť pekného formovania tohto spoločenstva. Každé manželstvo prežívané v láske, pokoji, vzájomnom porozumení a plnej dôvere je dôkazom toho, že manželstvo si aj uprostred meniacich sa vonkajších pomerov zachováva trvalú pozitívnu platnosť.
Za takéto manželstvá by sme mali byť Pánu Bohu neprestajne vďační. V pekných manželstvách veriacich ľudí by táto vďačnosť mala byť spontánna, pocit a slová vďačnosti voči Pánu Bohu by mali prichádzať samy od seba. Ďakovanie Pánu Bohu – to je jeden z prejavov tej totálnej lásky k Nemu, o ktorej hovorí najvyššie prikázanie – prvá časť Sumy Božieho zákona.
Malá jazyková poznámka k pojmu „totálna láska“. V latinskom znení nášho kázňového textu, v ktorom sa hovorí o milovaní Pána Boha z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily, je štyrikrát použité slovo „totus“, to znamená „celý“. Od tohto latinského slova je odvodené slovo „totálny“. Preto je možné a vhodné hovoriť o „totálnej láske“ k Pánu Bohu. My ľudia máme milovať Pána Boha celou svojou bytosťou.
V citovanej Sume Božieho zákona je veľmi dôležitá už prvá veta: „Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán.“ Prikázanie lásky k Hospodinovi, ktoré si má veriaci človek každý deň opakovať a pripomínať – podobne, ako si ho opakovali a opakujú Židia – sa začína vyznaním a uznaním: Hospodin, môj Boh, je jediný Pán. To znamená zároveň: Pred týmto Hospodinom som plne zodpovedný za svoj život. Dnes myslíme predovšetkým na zodpovednosť za život v manželstve a rodine. Za všetky dary, ktoré dostávame od Pána Boha, sme zodpovední. Čím väčší je dar, tým väčšia je zodpovednosť. Pripomeňme si slová Pána Ježiša (Lk 12, 48): „Od každého, komu bolo mnoho dané, bude sa mnoho pohľadávať; a komu mnoho zverili, od toho budú viac žiadať.“ Ľudia, ktorých nám Pán Boh dal za blízkych, sú veľmi veľkým darom z Jeho ruky. Za svoje manželstvo sme zodpovední predovšetkým Pánu Bohu. Táto zodpovednosť znamená, že nás čakajú Božie otázky, otázky, pred ktorými nikto neunikne: Čo si urobil, urobila s darom manželstva, ako si ho formoval, formovala? Čo si urobil so ženou, ktorú som ti dal? Čo si urobila s mužom, ktorého som ti dal? Aké rodinné prostredie si pripravil, pripravila svojim deťom, ktoré najviac zo všetkého potrebujú rodičovskú lásku a peknú, pokojnú rodinnú atmosféru? Čo ide v tvojich stopách: radosť a požehnávanie, alebo plač, hnev a preklínanie? Totálna láska k Pánu Bohu znamená, že Pána Boha budeme rešpektovať a že každý deň si s novou čerstvosťou budeme uvedomovať zodpovednosť pred Ním.
Z ľudskej skúsenosti vieme, že človek chce byť čím viac v prítomnosti toho, koho miluje. V celkom osobitnom zmysle to má platiť o láske k Pánu Bohu. Pán Boh so svojím Duchom a svojím slovom chce byť neprestajne prítomný v našich manželstvách a rodinách. Prítomnosť Pána Ježiša na svadbe v Káne Galilejskej má vysoký symbolický význam. Kde je On prítomný, tam prináša pokoj a požehnanie. Kde je On prítomný, tam sa vyriešia aj vzniknuté problémy. Možno nie tým zázračným spôsobom ako v Káne Galilejskej, keď premenením vody na víno Pán Ježiš zachránil mladomanželov od veľkej hanby a možno aj iného postihu. On má aj iné metódy. Ak sa započúvame do Jeho slova, ak sa vžijeme do atmosféry, ktorú On šíril okolo seba, On nás naučí pozerať na veci a problémy novým spôsobom a vyvolá v nás na povrch aj to dobré, čo sa skrýva v našich srdciach, a tak nám dopomôže k celkom prekvapivému riešeniu problémov, ktoré nás za dlhý čas trápili a kazili naše spolužitie. Len Ho musíme pripustiť k slovu, a to nie iba na chvíľu, ale totálnym spôsobom.
S totálnou láskou k Pánu Bohu a so stále uvedomovanou zodpovednosťou súvisí aj prikázanie lásky k blížnym: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.“ Toto prikázanie si treba vždy konkretizovať na svoju situáciu. Milovať budeš svoju manželku ako seba samého. Milovať budeš svojho manžela ako seba samu. Boží zákon zhrnul Pán Ježiš aj do takzvaného Zlatého pravidla: „Čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy.“ Aj toto pravidlo treba konkretizovať: Čokoľvek chceš, aby ti robil tvoj muž, aby ti robila tvoja žena, rob mu, rob jej aj ty. Dôležitá je aj negatívna forma: Čo nechceš, aby ti robil tvoj muž, aby ti robila tvoja žena, nerob mu, nerob jej ani ty. Toto je veľmi jasná reč a veľké množstvo konkrétnych uplatnení týchto pravidiel si bez ťažkostí každý odvodí sám. Ak sa podľa nich riadime, je to v poriadku. Ale treba sa aj kriticky pozrieť na seba. Postaviť sa v mysli do položenia toho druhého a položiť si otázky: Ako by som sa ja cítil, keby ona bola voči mne a mojim problémom taká ľahostajná, ako som k nej a jej problémom ľahostajný ja? Ako by som sa ja cítila, keby on bol voči mne a mojim problémom taký ľahostajný, ako som k nemu a jeho problémom ľahostajná ja? Ako by som sa ja cítil, keby ona robila mne tie zlé veci, ktoré jej robím ja? Ako by som sa ja cítila, keby on robil mne tie zlé veci, ktoré jemu robím ja? Treba sa pozrieť pravde rovno do očí a položiť si otázku: Kedy a ako som sa previnil, previnila proti týmto zásadám? Čo sa dá ešte urobiť, aby som to napravil, napravila? Alebo chcem s týmto nevyrovnaným bremenom odísť z tohto sveta a postaviť sa s ním tam pred Boží súd? Treba si položiť aj ďalšiu otázku: K akým zásadným zmenám v mojom postoji ma chcú tieto pravidlá priviesť?
Milovať blížneho ako seba znamená v manželstve rešpektovať dôstojnosť toho druhého, teda svojho životného partnera. Táto požiadavka sa ani zďaleka nedodržiava vo všetkých manželstvách. Tým viac je potrebné zdôrazňovať ju. Treba si uvedomiť, že môj manželský partner je v Božích očiach bytosť na tej istej hodnotovej úrovni ako som ja. Proti tomuto základnému poznaniu človek často sebecky zdôrazňuje, uprednostňuje seba samého. Často sa to robí na úkor toho druhého. Mnohí ľudia o svojom sebectve a egocentrickom sústredení ani nevedia. Stalo sa im to tak veľmi zaužívaným a praktizovaným životným štýlom, že to pokladajú za samozrejmosť. Aj pri vstupe do manželstva aj v priebehu manželstva by sa každý jeden mal kriticky pozrieť na seba, objaviť svoje sebectvo a potom ho prekonávať. Najlepšie tak, že sa budeme častejšie pozerať do zrkadla Božieho slova. A potom prosiť Pána Boha, aby nám pomáhal oslobodzovať sa od tejto primitívnej a nebezpečnej myšlienkovej a citovej orientácie.
Manželstvo a rodina je dôležitá škola pre deti. Kde inde sa majú deti učiť láske ako životnému štýlu, ak nie v rodine? Už sme zdôraznili, že deti potrebujú pre svoj zdravý vývoj pokojnú, harmonickú rodinu. Láska, ktorú prijímajú od rodičov – to je prvý veľký životný zážitok, ktorý ich pozitívne poznačí na celý život. Podobne, ale negatívne, ich poznačí nedostatok lásky a rozvadená rodina V tom je nesmierne veľká zodpovednosť rodičov. Manželia nežijú len pre seba, pre svoje pohodlie a svoje rozkoše, ale sú tu pre svoje deti. Ktokoľvek privedie dieťa na svet, a to rovnako aj otec aj mama, stáva sa okamžite za toto dieťa zodpovedný. Zodpovednosť je okrem iného v tom, aby rodičia pripravili deťom čisté ovzdušie lásky, v ktorom sa budú cítiť naplno prijímané, akceptované. Ale deti sa v takejto rodine majú zároveň učiť láske ako životnému štýlu, ktorý budú potom samy uplatňovať. Tak by sa mohla a mala tvoriť nepretržitá reťaz lásky – z generácie na generáciu. Každá kresťanská rodina by mala byť v tomto zmysle školou lásky. Ale ak v rodine nevládne láska a pokoj, má to pre deti veľmi zlý vplyv a zlé následky. Prikázanie „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“ znamená aj: Milovať budeš svoje deti, a to nie iba citovými výlevmi, ale predovšetkým praktickými prejavmi tvorivej lásky.
Svet sa môže meniť a mení sa. Dnes rýchlejším tempom ako v minulosti. Ale to nič nemení na skutočnosti že najvyššou hodnotou je láska – dnes rovnako ako pred tisícročiami. „Teraz zostáva viera, láska, nádej, tieto tri – ale najväčšia z nich je láska.“ Platí to všade, ale v celkom osobitnej miere to platí v manželstve a rodine. Je vecou každého z nás, či prijmeme lásku ako najvyššiu hodnotu pre seba, pre svoje manželstvo, pre svoju rodinu. Čistá láska je cesta k čistému šťastiu.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
