V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Jeremiáš 8, 4 – 9

Povedz im: Takto vraví Hospodin: Ak niekto padne, či zase nevstane? Ak sa niekto odvráti, či sa späť nevráti? Prečo odpadol tento ľud – Jeruzalem – v trvalej nevere? Držia sa klamu, nechcú sa obrátiť. Naslúchal a počul som: Nepravdu hovoria. Nik necíti ľútosť nad svojou zlobou a nepovie: Čo som to urobil? Všetci sa vo svojom behu odvracajú ako kôň, čo sa rúti do boja. Aj bocian v povetrí pozná svoj čas, hrdlička, lastovička i žeriav dodržiavajú čas svojho príchodu, avšak môj ľud nepozná poriadok Hospodinov. Ako môžete vravieť: Múdri sme, my máme zákon Hospodinov? Ale hľa, na klam ho zmenilo lživé rydlo pisárov. Na hanbu vyjdú mudrci, predesení budú a lapia ich. Hľa, opovrhli slovom Hospodinovým, na čo im bude ich múdrosť? (Jeremiáš 8, 4 – 9)

Pán Boh má s nami ľuďmi trpezlivosť, ktorú nedokážeme ani pochopiť. Keby sme my boli na jeho mieste, už dávno by sme boli všetku trpezlivosť stratili. Božia trpezlivosť je nesmierne veľká, ale z Biblie vieme, že má svoje hranice. Raz príde čas, keď sa Božie volanie k pokániu, ak bolo márne, skončí, a potom nasleduje už len strach a hrôza pred trestom. Nejde o tresty v nám bežnom zmysle, ale ide o to, že človek bude pri plnom vedomí prežívať stroskotanie svojho života. Pán Ježiš v tejto súvislosti hovorí o plači a škrípaní zubov. Chce tým povedať, že ten večný trest je nekonečne bolestnejší ako všetko utrpenie, ktoré poznáme v tomto čase – keď človek bude nútený neprestajne si uvedomovať, že svoj život prežil nezmyselným spôsobom.
Nie je to veľmi pekné, ak sa človek dá pohnúť k pokániu iba strachom pred definitívnym trestom. K pokániu by nás mala viesť predovšetkým túžba po opravdivej plnosti života, túžba po tom, aby náš život mal plnohodnotný zmysel. Ale ak niekoho nepohne k pokániu nič iné, používa Pán Boh aj varovanie pred trestom, aby prebudil spiaceho človeka. Tak veľmi Pánu Bohu záleží na tom, aby sa hriešnik obrátil a bol zachránený pre večný život.
Ale Pán Boh nás ani v tejto veci nenúti. On stavia pred nás dve cesty: cestu smerujúcu k životu a cestu k smrti, a my sa máme rozhodnúť. Dal nám slobodu na to, aby sme sa rozhodli pre život. Mali by sme dnes počuť jeho hlas, ktorým sa nám prihovára, a cez pokánie by sme mali prejsť od hriechu k poslušnosti, k plnej, novej, radostnej poslušnosti.
Medzi zvieraťom a človekom sú dôležité podobnosti a dôležité rozdiely. Mnohé podobnosti sú v telesnom organizme zvierat a ľudí, ale tie nás teraz tak veľmi nezaujímajú. Podobnosť, ktorú si chceme všimnúť, je v tom, že i zviera je naprogramované i človek je naprogramovaný. Zviera má naprogramované spôsoby svojho správania. To, čo pozorujeme ako úžasné veci na správaní včiel, mravcov, sťahovavých vtákov a všetkých ostatných živočíchov, to všetko je geneticky naprogramované. To znamená, že zvieratá sa nerozhodujú, že sa tak a tak budú správať, ale spôsoby svojho správania majú vrodené. Aj človek má vrodené, naprogramované určité spôsoby spávania. Napríklad nemusí a nemôže sa rozhodovať, či bude dýchať alebo nie, ale jednoducho dýcha. K vrodeným spôsobom správania patrí pociťovanie hladu a smädu, ako aj činnosť, ktorá smeruje k ich utíšeniu. Dalo by sa uviesť mnoho ďalších príkladov podobného správania medzi zvieratami a človekom.
Treba si nám však všimnúť aj zásadné odlišnosti. Zviera je totálne naprogramované, to znamená, že má naprogramované všetky prvky svojho správania. Sotva by sme mohli hovoriť u zvieraťa o slobodnom rozhodovaní. I keď si zviera učením osvojí nejakú novú schopnosť, nemôžeme ešte povedať, že sa k tomu slobodne rozhoduje. U človeka je to inak. I keď je človek v mnohých prvkoch správania naprogramovaný, tak predsa existuje v jeho živote veľmi veľká oblasť slobody, slobodného rozhodovania. Sloboda – to je ten bod, v ktorom sa človek líši od zvieraťa. Človek nie je slobodný vo všetkom, nie je totálne slobodný. A predsa rozsah vecí, v ktorých sa človek môže rozhodovať, je veľký.
Sloboda je veľká a tajomná výsada, ktorú dal Pán Boh človeku, ale sú s ňou spojené aj problémy. Sloboda sa dá využiť na dobré aj na zlé. Hneď na prvých stranách Biblie sa hovorí o tom, že človek svoju slobodu tragicky zneužil na neposlušnosť voči Pánu Bohu, na hriešnu vzburu proti nemu. Tým bolo urobené veľké rozhodnutie, ktorým je poznačené celé ľudstvo vo všetkých generáciách.
Tento veľký problém slobody je nielen problémom ľudstva ako celku, ale je problémom každého jedného človeka. Každý sa musí v mnohých veciach slobodne rozhodovať.
Človek sa síce rozhoduje aj pre dobré veci, i keď to v terajšej situácii človeka nemôžu nikdy byť absolútne dobré veci. Lebo tým základným hriešnym rozhodnutím prvých ľudí, vedomým a neuvedomeným odporom proti Pánu Bohu, sú poznačené aj skutky a postoje, ktoré zvykneme označovať ako dobré, správne a spravodlivé. Pri hlbšom skúmaní by sme zistili, že vo všetkom, čo sa nám javí na povrchu ako dobré, je primiešané aj niečo zlého. Keď sa teda človek rozhoduje pre dobré veci, musíme vždy povedať, že sú to len pomerne dobré, relatívne dobré skutky, lebo v terajšom stave svojho bytia nedokáže človek robiť skutky absolútne dobré.
Ale okrem týchto relatívne dobrých skutkov sa človek vo svojej slobode veľmi často rozhoduje aj pre vyslovene zlé, aj veľmi skutky a spôsoby správania. V našom texte z proroka Jeremiáša sa tieto vyslovene zlé skutky a zlé postoje označujú súhrnným výrazom, keď sa o nich hovorí, že človek padá alebo že blúdi.
Aj z toho pádu, o ktorom sa hovorí na začiatku Biblie, aj z toho, že hriechom sú poznačené i skutky, ktoré sa navonok javia ako dobré, aj z toho, že človek vo svojej slobode i dnes koná mnoho vyslovene zlých skutkov, vidíme, že so slobodou, ktorú Boh daroval človeku, je spojené mnoho problémov.
Za týchto okolností sa môže objaviť otázka, či by pre Pána Boha nebolo najlepšie, keby zrušil tú slobodu, hoci obmedzenú, ktorú dal človeku. Taká úvaha sa zdá byť opodstatnená. Ale rozmýšľajme, čo by sa stalo, keby to Pán Boh urobil. Znamenalo by to, že by sme prestali byť ľuďmi, a stali by sme sa bytosťami bez možnosti slobodne sa rozhodovať. Lenže Pán Boh chce z nás mať ľudí, ktorých stvoril na svoj obraz, ľudí aj s tou možnosťou rozhodovať sa. A pravdepodobné je, že aj väčšina z nás chce byť a zostať takými ľuďmi.
Na druhej strane Pán Boh nemôže strpieť, aby sloboda, ktorú dal človeku, bola donekonečna zneužívaná na robenie zla. Pán Boh vie, že ak človek bude donekonečna zneužívať slobodu na konanie zla, zahubí tým v konečných dôsledkoch seba samého. A tak aj odňatie slobody by viedlo k zničeniu človeka, aj nekonečné ponechanie zneužívania slobody na konanie zla by v konečných dôsledkoch viedlo k zničeniu človeka. Pán Boh nejde ani jednou ani druhou z týchto dvoch ciest.
Z toho môžeme nepriamo vytušiť, že Pán Boh má o človeka celkom osobitný záujem, že má s človekom zrejme veľké plány a že je rozhodnutý za každú cenu ich uskutočniť. Autor 8. žalmu si veľmi jasne musel uvedomiť túto skutočnosť, keďže si s úžasom kladie otázku, čo je človek, že mu Pán Boh venuje toľko pozornosti. To by mala byť aj naša otázka.
Aké východisko ostáva Pánu Bohu za tejto situácie? Biblia odpovedá takto: Pán Boh rešpektuje slobodu človeka a, rešpektujúc slobodu človeka, usiluje sa ho priviesť k zásadnému životnému zvratu. Toto úsilie sa prejavuje mnohorakým spôsobom. Svoj vrchol dosiahlo toto Božie úsilie v tom, čo Pán Boh urobil vykupiteľským dielom Pána Ježiša Krista. To patrí k centrálnym bodom biblického posolstva.
Teraz však chceme podrobnejšie sledovať to, o čom hovorí náš text z proroka Jeremiáša. Tento text obsahuje Božie otcovské napomínanie, varovanie, výstrahy na adresu všetkých, ktorí používajú Bohom darovanú slobodu na konanie zla. I keď tento text bol pôvodne adresovaný izraelskému národu, je určený aj nám dnes.
Toto Božie varovanie a výstrahu by sme mali brať veľmi vážne. Nikdy nemôžeme vedieť, ktoré z Božích upozornení a varovaní je pre nás posledné. Aj tieto slová z Jeremiáša môžu byť pre nás posledným Božím upozornením.
Práve nám sa prečítanými prorokovými slovami Pán Boh prihovára. Chce nám povedať: Kto sa potkne na ceste a padne, neostane predsa ležať, ale sa pozbiera a kráča ďalej. Kto padne v pokušení, kto upadne do hriešneho činu alebo hriešneho zvyku, nemal by ostať ležať v hriechu, ale mal by sa všetkými silami usilovať povstať v mravnom ohľade.
Kto zbadá, že poblúdil na svojej ceste, nebude predsa pokračovať vo svojom blúdení, ale sa vráti na miesto, od ktorého šiel nesprávnym smerom, a ďalej bude pokračovať správnym smerom. Kto vo svojom mravnom správaní urobil nesprávne rozhodnutie, keď zbadá, že už nejaký čas kráča po nesprávnej ceste, tiež nesmie pokračovať v tom zlom smere, ale sa má duchovne zorientovať, vrátiť sa, nadviazať na to dobré, čo sa skončilo pred začiatkom mravného blúdenia a potom pokračovať správnym smerom.
Splašený kôň sa v boji často rúti do svojej záhuby. Hriešny človek sa často podobá splašenému koňovi, lebo nerozmýšľa, kam sa rúti – a vo svojom hriechu, vo svojich hriešnych zvyklostiach sa rúti do záhuby. Mal by sa zastaviť, oslobodiť sa od splašenosti, mal by začať jasne nábožensky myslieť a uvedomiť si, že Boh mu dal slobodu nie na to, aby sa zrútil do priepasti, ale aby v slobode rozvinul tie najlepšie vlohy, duchovné zárodky, ktoré Pán Boh vložil do neho.
Sťahovavé vtáky sa riadia presne podľa programu, ktorý majú vrodený. Človek by sa mal vo svojej slobode riadiť podľa Božieho zákona, Božích inštrukcií, ktoré mu dal Pán Boh.
Mali by sme sa oslobodiť od svojej duchovnej krátkozrakosti. V krátkozrakosti sa síce môžeme domnievať, že sme múdri, že sme si vybrali správny smer života. Ale svetlo Božieho slova nás upozorňuje na všetky zhubné následky nášho blúdenia a našich sebaklamov. Ak sme doteraz pociťovali zo svojich hriechov radosť, ktorá je v podstate diabolskou radosťou, mali by sme sa spamätať a začať cítiť ľútosť a hrôzu, aby sa práve táto ľútosť a pocit hrôzy stali východiskom k zmene celého nášho života.
Padnúť môže každý, a niet takého človeka, ktorý by nepadol. Ale dôležité je, aby sme povstali. A i keby sme mnohokrát padli, máme vždy znova povstať. Pán Boh, i pri všetkom rešpektovaní našej slobody, nám toto kladie na srdce. Kto má uši na počúvanie, nech počuje, ako sa mu Pán Boh v tejto chvíli prihovára.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.