1. pôstna nedeľa, Evanjelium podľa Marka 1, 12 - 15
Evanjelium podľa Marka 1, 12 – 15:
„12A hneď vypudil Ho Duch na púšť. 13I bol na púšti štyridsať dní a satan Ho pokúšal; žil s divou zverou a anjeli Mu slúžili. 14Keď Jána uväznili, prišiel Ježiš do Galiley, zvestoval evanjelium Božie 15a hovoril: Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium!“
Milí bratia a milé sestry!
Pôstne obdobie trošku súvisí s matematikou. Aj v tejto kázni budeme trochu počítať.
Pôst trvá 40 dní. Práve toľko, koľko sa Ježiš postil na púšti (Mt 4, 1n). Avšak obdobie pôstu začína už tzv. Popolcovou stredou – 46 dní pred Veľkou nocou. Nedele sa do neho nezapočítavajú, lebo aj v pôstnom období sú nedele dňami radosti z Ježišovho vzkriesenia (por. v ruštine nedeľa – воскресенье /voskreseňje/).
Spomínal som, že v tejto kázni budeme trocha počítať. Najprv do 4, lebo kto chce porozumieť Ježišovi, zmyslu Jeho poslania, tomu stačí, aby porozumel štyrom slovám. V nich je zhrnuté to podstatné, ako sa stať kresťanom.
(1) Prvé z týchto slov je EVANJELIUM. V našej reči to znamená: radostná správa. Čo ňou je? Čo je jej obsahom? Možno to spočítať na 3 prstoch:
a) Pán Boh nie je proti ľuďom, hoci by sme si to všetci zaslúžili. „Nieto spravodlivého ani jedného“ ... „všetci sa odklonili, napospol sa stali neužitočnými“ (R 3, 10 – 12). Za to, ako sa staviame k Božej vôli, za to, čo sme urobili s dobrým Božím stvorenstvom, za to ako zaobchádzame s našimi blížnymi by sme si zaslúžili, aby Boh vystúpil proti nám. No On neprichádza proti nám ako exekútor, ale stal sa človekom pre našu záchranu. – Aby sme sa my, ktorí tak ľahko strácame ľudskú tvár, stali znovu ľudskými. Preto sa Boh stal človekom, v Ježišovi z Nazareta si vyhľadal cestu k nám, čím dosvedčil, že nie je proti nám, ale za nás.
b) Život môže začať znovu – to je druhá radosť obsiahnutá v evanjeliu. Aj najzbabranejší život (napr. Zacheov – L 19. kap. , ženy Samaritánky – J 4. kap.), môže začať znovu. Život každučkého človeka, môj i tvoj, našich príbuzných priateľov, kolegov, spolužiakov môže začať znova. Nový začiatok je možný – aj tam, kde ľudia nad kýmsi už „zlomili palicu“. Život môže začať znovu aj v 40-, 60-, či 80-tich rokoch. A to je dobrá správa.
c) Tretím dôvodom na radosť je, že nový život nie je závislý na našich vlohách a nie je obmedzený stropom našich možností. Sme rozliční: starší i mladší, vzdelanejší aj prostejší, pevní aj slabší, no Pánu Bohu záleží na všetkých. Na tzv. perspektívnych, aj na tých, o ktorých už svet nestojí. V inzerátoch s ponukou pracovných miest sa neraz dočítame: Hľadáme človeka do 35-, či do 45-rokov. Starších sťa by sa už neoplatilo zaškoliť. Pre Pána Boha sa to rentuje. Abraháma povolal v 80-tke. Bohu stojí za to začať niečo nové aj s tým, kto už má väčšinu života za sebou. Je radosťou, že Boh môže začať s každým niečo nové a slávne! Neprekážajú Mu naše možnosti.
(2) Smieme tomu VERIŤ. Čo to je viera? – Aj to si ukážme na 3 „prstoch“.
I) Veriť znamená porozumieť, čo nám Boh hovorí. Veriť značí dôverovať, že čo vraví Boh, je verná a spoľahlivá pravda.
II) Veriť ďalej znamená pevne sa postaviť na túto pravdu. Dôverovať jej viac ako vlastným očiam a pocitom. Kto stojí na Bohu a jeho sľuboch, môže mať istotu, aj keby sa okolo neho a v ňom všetko otriasalo.
III) Veriť však znamená aj poslúchať. Nie je pravá tá viera, ktorá nie je ochotná Pána Boha poslúchať.
Sú ľudia, ktorí by radi verili, že Božie slovo, Pánove sľuby, sú pravda. Radi by na nich postavili svoj život a získali neotrasiteľnú istotu, aj by boli ochotní poslúchať Toho, v ktorého by uverili, ale... čosi im bráni. Boja sa tohto kroku, možno sa boja dôsledkov, ktorý takýto krok prinesie, možno nechcú, aby prianie bolo iba otcom myšlienky.
Všetky rozpaky nad počiatkom viery bývajú krycím manévrom na zamaskovanie toho, že si chceme ponechať otvorené zadné dvierka a nevydať od nich kľúč Kristovi, maskovaním toho, že sa nechceme skutočne zveriť do láskavých rúk Toho, kto má na nás právo, lebo nás daroval život, lebo nás vykúpil, aby sme neboli sami svoji, ale patrili Jemu tak, ako nikomu inému v celom svete. Dnes sme pozvaní k Večeri Pánovej. Ona zvestuje, že život Ježiša Krista, Jeho obeť, Jeho nevinná krv preliata za nás hriešnych – to je najvyššia cena, ktorú zaplatil Boh. Je to však aj cena, ktorú máme v Božích očiach, aby sme sa nepodceňovali a nepodceňovali ani nikoho iného z Božích detí.
Ako teda ďalej, keď cítime zábrany? Ako ďalej, keď sa nám zdá, že cesta k živej viere – k poslušnej dôvere v Ježiša je zatarasená? Tu Ježiš ponúka liek a riešenie: pokánie.
(3) POKÁNIE znamená obrátenie sa – zmenu zmýšľania. Na ujasnenie toho budeme potrebovať 4 prsty:
I. Ježiš nás volá: Obráť sa na ceste, po ktorej kráčaš, veď ideš opačným smerom. Utekáš predo mnou. A cesta sa bude zvažovať. (Vraví sa: s rokmi to ide s nami z kopca...) Zastav sa, kým je čas!
II. Pokánie je niečo konkrétne, čo máme (4) činiť. Keď Ján Krstiteľ vyzýval k pokániu, radil veľmi konkrétne: preukáž lásku tomu, kto je chudobný; rozdeľ sa s tým, kto potrebuje pomoc (L 3, 11nn). Možno nám by povedal: Urob si na niekoho čas! Pomôž! Poraď! Podeľ sa o vieru, o radosť, istotu a nádej!
III. Kto cíti v slove pokánie čosi žalostné, má pravdu: pokánie vždy trochu bolí. Pri pokání sa v nás niečo láme. Keď človeku zle zrastú kosti, ak má byť ruka či noha ako predtým, musia sa zlomiť. Aj v nás čosi zle zrástlo. Príliš sme si zvykli na niečo, čo nebolo dobré. Aby sa zrodil nový život, aby ten starý neprekážal, musí to staré – čo v nás vzdoruje Bohu, zomrieť. Musí – aby mohla nastať veľká radosť. Pretože pokánie je koniec-koncov radostná vec, lebo vedie do slobody.
IV. Činiť pokánie napokon znamená prisvojiť si spásu a všetko za ňu dať, ako muž v podobenstve o poklade a drahocennej perle (Mt 13, 44n). Činiť pokánie znamená nepodobať sa ľuďom, ktorí sa trápne vyhovárajú, keď ich Pán pozýva na veľkú hostinu (L 14. kap.).
Tak je pokánie vlastne nová poslušnosť. Nie je to príprava na prijatie milosti, ale odpoveď na Bohom ponúknutú milosť. Kde je táto ochota k pokániu, tam človek vo viere prijíma evanjelium a tam vládne radosť. Veď ak Boh nie je proti mne, keď život môže začať znovu, keď môj/tvoj život nemusí byť určený a obmedzený iba našimi možnosťami, ale je určený Božími možnosťami – to je dôvod na radosť.
V úvode bolo spomenuté, že kto chce porozumieť Ježišovi, zmyslu Jeho diela, tomu stačí, aby porozumel štyrom slovám. Pokánie čiňte, verte v evanjelium. Kto však Krista pozná, kto si vierou privlastnil Jeho lásku, ten bude túžiť, aby Ho poznal lepšie. Pre toho sa stane Biblia listom od milovanej bytosti, posolstvom, ktoré nás spája s Tým, koho máme radi a predovšetkým kto miluje nás až po obeť života. A pri počúvaní Božieho slova, pri čítaní Písma sv. a rozhovoroch nad ním, sa nám bude otvárať stále bohatší pohľad na Jeho život. Život , ktorý tak fascinuje, že nás bude stále viac vťahovať do silového poľa Ježišovej lásky, Božej pravdy, pod moc Ducha Svätého.
Je dôležité poznať a prijať 4 cenné základné slová „kresťanskej abecedy“: Pokánie čiňte, verte v evanjelium. No nezostaňme iba pri abecede. Amen.
Prameň: Homília Miroslava Heryána na 1. pôstnu nedeľu B (in: časopis Getsemany 1994; vyd. Síť, Praha 1994).
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
