4. pôstna nedeľa, Izaiáš 54, 7 – 10
Izaiáš 54, 7 – 10:
„7Na malú chvíľu som ťa opustil, ale s veľkým milosrdenstvom ťa zhromaždím. 8V prekypení svojho hnevu som skryl svoju tvár na chvíľu pred tebou, no večnou milosťou sa zľutujem nad tebou – vraví Hospodin, tvoj Vykupiteľ. 9Pripadá mi to ako za dní Nóachových: ako som prisahal, že vody Nóachove nezaplavia už zem, tak teraz prisahám, že sa nebudem hnevať na teba, ani ťa nebudem karhať. 10Lebo keby sa aj vrchy pohli a pahorky sa klátili, moja milosť sa nepohne od teba, ani moja zmluva pokoja sa neskláti, hovorí Hospodin, ktorý sa zmilúva nad tebou.“
Milí bratia a milé sestry!
O šťastí môcť začať znovu
„Bohu vďaka! Môžem začať odznova!“ Poznáte tento pocit, bratia a sestry? – Pocit úľavy, keď potom, ako sme niečo pokazili, je nám dopriata nová možnosť, ktorou môžeme napraviť pokazené.
Napríklad v škole po zle napísanej písomke, nám dala pani učiteľka šancu prihlásiť sa a opraviť si zlú známku. Alebo pri cvičení na hudobný nástroj je časté začínanie odznova, či opakované vracanie sa k miestu, kde robíme chybu.
Môcť začať znovu v medziľudských vzťahoch prináša úľavu a obšťastnenie. Povedzme po hádke, alebo po vysvetlení si nedorozumenia. Keď si odpustíme, zmierime sa – vtedy môže vzťah znovu začať. Nezostane mrazivo chladný.
O trápení musieť začať znovu
Začať znovu však niekedy neprináša iba šťastie, ale aj trápenie. Je vskutku nemilé, keď musíme začať znovu ten istý ročník, keď si ho musíme zopakovať. Je frustrujúce musieť začínať s tým, čo malo byť už dávno za nami. Napríklad začať si znovu hľadať prácu, keď človeka po mnohých odrobených rokoch prepustili – to nepovzbudí.
Je možné začať znovu s Bohom?
Ako je to u Boha? Je možné začať s Bohom znovu? Aj vtedy keď mi bol Boh dlhý čas ľahostajný? Keď som sa o Neho nezaujímal? Je Boh ochotný začať so mnou znovu? Môžem – smiem začať s Bohom znovu, aj keď som sa svojimi previneniami dostal na šikmú plochu?
V iste fáze dejín Izraela sa pre Boží ľud stala táto otázka veľmi pálčivou. Izraelci sa ocitli v najväčšej kríze svojich doterajších dejín. Ako samostatná politická veličina Izrael prestal existovať. Babylončania ho v r. 597 pred Kristom napadli, zničili jeho mestá, zborili Šalamúnov chrám i hradby Jeruzalema a popredných z ľudu odvliekli do zajatia. Izraelci medzičasom porozumeli: Nestalo sa to náhodou. Mnohí Boží proroci nás napomínali, najmä Izaiáš, Jeremiáš a Ezechiel. Vyzývali nás k zmene života, k tomu, aby sme prestali slúžiť modlám, lebo ináč príde Boží súd. A on naozaj prišiel! Teraz sedeli Izraelci v Babylónii. Srdcia jedných boli naplnené ľútosťou, iných pochybnosťami: Hospodin nás opustil. Boh na nás zabudol. Náš údel je pred Ním skrytý. Podobné žalospevy zaznievali z úst odvlečených do Babylona. Aj vtedy, keď tam v cudzine slávili bohoslužby. Žalostili vždy znovu a znovu. Až náhle bolo počuť iný tón. – Prorok Izaiáš. Nie ten istý, ktorý varoval pred Božím trestom, ale iný Izaiáš, ktorý tiež verne ohlasoval Božiu vôľu. Do zlej situácie, ktorú si Izrael zavinil svojou neposlušnosťou Hospodinovi, Izaiáš volá:
„7Na malú chvíľu som ťa opustil, ale s veľkým milosrdenstvom ťa zhromaždím. 8V prekypení svojho hnevu som skryl svoju tvár na chvíľu pred tebou, no večnou milosťou sa zľutujem nad tebou – vraví Hospodin, tvoj Vykupiteľ. 9Pripadá mi to ako za dní Nóachových: ako som prisahal, že vody Nóachove nezaplavia už zem, tak teraz prisahám, že sa nebudem hnevať na teba, ani ťa nebudem karhať. 10Lebo keby sa aj vrchy pohli a pahorky sa klátili, moja milosť sa nepohne od teba, ani moja zmluva pokoja sa neskláti, hovorí Hospodin, ktorý sa zmilúva nad tebou.“ (Izaiáš 54, 7 – 10)
Vyznanie lásky
Tieto slová sú vyznaním lásky Boha svojmu ľudu. Vyznaním lásky všetkým, ktorí tieto slová dnes počúvajú. Izaiáš nesľubuje čosi iné, ako nový začiatok. Iste, Boží ľud si zaslúži pre svoje viny trest. No Izaiášova zvesť je plná potešenia, že Boh sa nehnevá naveky. Jeho hnev nie je bez hraníc. Je len opačnou stranou Jeho hlbokej lásky k svojmu ľudu (por. Židom 12, 5 – 7). Božou vôľou je zmierenie a spoločenstvo s Izraelom. Aj motívom trestu, ktorý Hospodin dopusti, je láska, nie hnev či nenávisť. Preto aj po sklamaní znie toto Božie vyznanie lásky svojmu ľudu. „Na malú chvíľu som ťa opustil, ale s veľkým milosrdenstvom ťa zhromaždím ... skryl som svoju tvár na chvíľu pred tebou, no večnou milosťou sa zľutujem nad tebou.“
Nový – Bohom darovaný začiatok! Božie slovo plné útechy! Vyzerá to temer ako fantazijné prianie labilného proroka. No o niekoľko rokov potom, čo Izaiáš zvestoval potešujúcu zvesť, umožnil perzský kráľ Kýros Izraelcom návrat do vlasti. Pre nejedného z nich to bol zázrak! S takýmto obratom k lepšiemu sotva počítali. Viacerí z nich neverili Izaiášovmu posolstvu o záchrane a odpustení. A predsa to, čo zvestoval Izaiáš, sa stávalo skutočnosťou. „Ajhľa, tvorím nové; už teraz to raší“ (Iz 43,19).
Boh nezotrváva vo svojom hneve. Daruje nový začiatok.
Hoci sme počuli text zo Starej zmluvy, obsahuje novozmluvné posolstvo. Zasľúbenie, že Boh dáva nový začiatok aj tam, kde nás dostihli dôsledky našich previnení. Práve tak Ježiš daroval nový začiatok colníkom a hriešnikom. I žene cudzoložnici a podvodníkovi Zacheovi. Aj známe podobenstvo o stratenom – márnotratnom synovi, hovorí práve o možnosti nového začiatku.
Možnosť nového začiatku je najhlbším zmyslom Ježišovho príchodu na zem.
Ježiš prišiel, aby aj nás naučil, ako máme žiť. Nie nadarmo Ho nazývali Učiteľ, Rabbi, Majster. No nie toto Ho robí jedinečným. Nie v tom presahuje prorokov Starej zmluvy. To vskutku väčšie dielo, oproti tomu, aké vykonali oni, Ježiš dokonal na Veľký piatok, ktorý si onedlho pripomenieme. Vtedy Ježiš ako Baránok Boží vzal na seba hriech sveta, aby sa aj v našom žití mohlo zrodiť niečo nové. Alebo, ako hovorí Izaiáš: „On bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia“ (Iz 53, 5).
Vďaka Ježišovej obeti je pre každého človeka možný nový začiatok. Každý si môže Izaiášove slová si vierou privlastniť. Božie vyznanie lásky smieme počuť – prijať ho osobne pre seba, podobne aj ten ohromný záver kázňového textu: „Lebo keby sa aj vrchy pohli a pahorky sa klátili, moja milosť sa nepohne od teba, ani moja zmluva pokoja sa neskláti, hovorí Hospodin, ktorý sa zmilúva nad tebou“ (Iz 54, 10).
Bratia a sestry, Pán Boh daruje nový začiatok. Nie vynútený nový začiatok (ako opakovanie ročníka), ale nový začiatok umožňujúci nadýchnutie sa. „Bohu vďaka! Smieme začať odznova!“ Amen.
Modlitba:
Pane, ďakujeme Ti, že s Tebou môžeme začať znovu. Neodplácaš nám podľa našich vín, chceš nám darovať dobrú budúcnosť. Prosíme, posilni nás v dôvere, že s Tebou smieme začínať každý deň nanovo. Amen.
Prameň: kázeň Norberta Stahla
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
