3. pôstna nedeľa, Prvý list Jánov 3, 8b
Syn Boží sa zjavil nato, aby maril diablove skutky. (Prvý list Jánov 3, 8b)
Téma týchto služieb Božích a téma kázne je: Christus Victor, Kristus víťaz, víťaz nad diablom. Tento titul na označenie významu Pána Ježiša sa používal v prvých storočiach kresťanského teologického a náboženského myslenia. Prízvukovalo sa tým, že víťazstvo nad diablom bolo jednou dôležitou stránkou Ježišovho vykupiteľského diela, jeho smrti a vzkriesenia. Jeho smrť a vzkriesenie je jeho víťazstvo nad diablom.
Ježišov boj proti diablovi, proti diablovmu pôsobeniu a vplyvu na ľudí a Ježišovo víťazstvo nad diablom je nielen výsledok vrcholnej udalosti jeho života, smrti a vzkriesenia, ale je to jeden z hlavných cieľov jeho príchodu na svet a celého jeho poslania. O tom hovoria slová z Prvého listu Jánovho, ktoré sme prečítali na začiatku: „Syn Boží sa zjavil nato, aby maril diablove skutky.“ Prišiel z večnosti a do nášho časného sveta vstúpil s tým zámerom, aby ničil, odstraňoval, likvidoval diablove skutky.
Keď z tohto hľadiska prelistujeme Novú zmluvu, zisťujeme, že konflikt medzi Ježišom Kristom a diablom a Ježišovo víťazenie a definitívne víťazstvo nad diablom sa tiahne celou Novou zmluvou – od Matúšovho evanjelia až po poslednú knihu – Zjavenie Jána. Všimneme si, čo sa o tom hovorí v evanjeliách. Konflikt sa začína hneď na začiatku jeho verejného pôsobenia, a to diablovým pokúšaním Pána Ježiša na púšti, trojnásobným diablovým pokúšaním a trojnásobným Ježišovým víťazstvom v tomto pokúšaní. V Evanjeliu podľa Lukáša je po tejto udalosti pozoruhodná poznámka: „Keď diabol skončil všetko pokúšanie, odišiel na čas od Neho.“ Slová „na čas“ znamenajú, že odišiel len na určitý čas. Tým chce byť povedané, že diablova snaha odvrátiť Ježiša od jeho spasiteľského poslania pokračovala aj po tom prvom, pre diabla nezdarenom pokuse. Len o niektorých s týchto pokúšaní sa dozvedáme z evanjelií. Dokonca blízky učeník, Peter, sa v určitej situácii stal pre Ježiša pokušiteľom, keď ho chcel odhovoriť od cesty smerujúcej na kríž. Pán Ježiš to naozaj chápal ako pokušenie, čo vidíme z jeho slov Petrovi: Choď za mňa, satan, si mi na pohoršenie, lebo myslíš nie na veci Božie, ale na ľudské. Aj tu zvíťazil Pán Ježiš, čo vidno z toho, že ho toto pokušenie ani najmenej neodklonilo od jeho vytýčenej cesty. To platí aj o všetkých ostatných pokúšaniach, s ktorými sa stretal. O Judášovi čítame v Evanjeliu podľa Jána (13, 2): „Keď večerali, diabol už vnukol do srdca Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby Ho zradil.“ Vidíme teda, že dvoch z Ježišových učeníkov, Petra a Judáša, si použil diabol ako nástroje, namierené proti Ježišovi a jeho pôsobeniu. Uvedomujeme si pritom zákernosť diabla a jeho metód. Ale Pán Ježiš napriek týmto a všetkým ostatným diabolským zvodom, pokušeniam, prekážkam pokojne a pevne kráča svojou cestou. Vo všetkých týchto pokúšaniach sa prejavil a dokázal ako víťaz – Christus Victor.
Vyvrcholením konfliktu medzi Ježišom a diablom bolo Pánovo utrpenie, ukrižovanie, vzkriesenie. V priebehu procesu pred ukrižovaním a v priebehu ukrižovania Ho týrali a ponižovali. To všetko boli situácie pokúšania. Pokušiteľ žiadostivo striehol na Ježišove prejavy zúfalstva a pomstychtivosti. Nedočkal sa. – V Getsemane si Pán Ježiš uvedomoval, aké ťažké utrpenie ho čaká, ale v modlitbe sa prebojoval k plnému súhlasu s vôľou a rozhodnutím svojho nebeského Otca: Otče, nech sa stane nie moja vôľa, ale tvoja. Táto ochota riadiť sa podľa vôle nebeského Otca je Ježišovo víťazstvo. – Keď Pilát poslal Pána Ježiša k Herodesovi, unudený Herodes si chcel z neho urobiť chvíľkovú zábavu, ale Ježiš suverénne mlčal: neodpovedal mu ani slovo. Jeho mlčanie je jeho víťazstvo. – Na kríži znášal nesmiernu bolesť, a pokušiteľ by bo veľmi rád počul jeho slová preklínania. Ale on sa namiesto toho modlí: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia. Táto modlitba je jeho víťazstvo nad pokušením a pokušiteľom. – Visiacemu na kríži sa jeho protivníci posmievali z pomáhajúcich činov jeho lásky, ktorú prejavoval v celom svojom živote. Hovorili: Iným pomáhal a sebe nemôže pomôcť. Pokušiteľ by bol veľmi rád, keby Ježiš odvolal všetky činy lásky, keby bol povedal: Škoda bolo milovať takýchto ľudí a pomáhať im. Ale on namiesto toho pokračuje v línii lásky: Stará sa o svoju ubolenú matku. Kajúcemu lotrovi hovorí: Dnes budeš so mnou v raji. Tieto akty lásky na kríži napriek bezcitnému výsmechu – to je jeho víťazstvo nad pokušiteľom. – Posmešné slová jeho nepriateľov pod krížom mali spochybniť jeho dôveru v nebeského Otca. Hovorili: Dúfal v Boha, nech Ho teraz vyslobodí, ak chce; veď hovoril: Syn Boží som! Ale on zotrval až do konca v pevnej dôvere a svoj časný život skončil slovami: Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. Zomieral s plným a pevným vedomím, že je v jedinečnom zmysle Syn Boží. Toto všetko je jeho veľké víťazstvo nad diablom.
Uprostred rečí na rozlúčku povedal svojim učeníkom tieto slová: Prichádza knieža sveta. Nič vo mne nie je jeho. Tieto slová znamenajú, že knieža sveta, diabol, nemá v Ježišovej bytosti, v Ježišovom srdci ani najmenší kúsok pôdy, o ktorej by mohol povedať: toto je moje, tu som doma. „Nič vo mne nie je jeho“ hovorí Pán Ježiš. Kiežby sme my mohli toto povedať o sebe. S úctou pozeráme na Pána Ježiša. Cez celý život doliehali na neho diabolské pokušiteľské lákadlá, útoky, a vyvrcholili na kríži. Neboli to ľahké útoky – diabol uplatnil svoje najsilnejšie zbrane proti Ježišovi. Ale On bol čistý a do samého konca zostal čistý. Čistý v živote, čistý pri zomieraní. Na toto všetko nám treba myslieť, keď so starou cirkvou vyznávame: Christus Victor, Kristus je víťaz.
V Liste Kolosenským (2, 15) je Ježišova smrť na kríži predstavená ako jedinečné víťazstvo nad diablom a všetkými diabolskými silami. V týchto slovách sa hovorí o tom, že na kríži skrze Ježiša Krista odzbrojil Pán Boh démonské kniežatstvá, démonské mocnosti a vystavil ich verejne posmechu, triumfujúc nad nimi. To, že Pán Ježiš vzal dobrovoľne na seba bolestnú smrť ukrižovaním a že bol vzkriesený – to je to odzbrojenie diabolských kniežatstiev a mocností, to je ich verejné vystavenie posmechu, to je Ježišov víťazný triumf nad nimi. Ježiš Kristus je víťaz nad diablom – Christus Victor.
Víťazstvo nad diablom je predovšetkým jeho osobné víťazstvo. V konfliktoch, ktoré sa znova a znova objavovali, sa potvrdzovala jeho plná nadradenosť nad diabolskou mocou. Všetky jeho víťazstvá v pokušeniach na púšti boli jeho víťazstvá. Zotrvanie na ceste k vykupiteľskej smrti napriek odhováraniu a napriek hrozbám – to je jeho víťazstvo. Vzkriesenie je veľkolepé potvrdenie jeho víťazstva nad diablom, ako to vyjadruje krásna veľkonočná pieseň: „Víťaz nad smrťou slávne z hrobu vstal.“ Vzkriesenie je jeho víťazstvo.
Vzniká otázka: Máme za týchto okolností nejaký dôvod zaujímať sa o Ježišovo celoživotné víťazenie a definitívne víťazstvo nad diablom? Týka sa to nejakým spôsobom aj nás, alebo je to len jeho súkromná záležitosť? Odpoveď je jednoznačná: Ježišovo víťazstvo nad diablom je víťazstvo, ktoré sa bytostne týka nás, ľudí. My sami by sme to azda ani nevedeli, ale sám Pán Ježiš nás na to upozorňuje. Napríklad v stati z Evanjelia podľa Lukáša (Lukáš 11, 14 – 28), ktoré je evanjeliom dnešnej 3. pôstnej nedele. Tam sa hovorí o človeku, ktorý bol posadnutý démonom. Diablom posadnutý – to je niečo podobné, ako keď je určitá krajina obsadená a okupovaná cudzou, nepriateľskou mocou. Pán Ježiš toho človeka oslobodil od diabolskej okupácie, a to pre neho znamenalo návrat k normálnemu, plnohodnotnému životu. Christus Victor. Ježišovi protivníci nemohli túto udalosť poprieť – aj prítomné zástupy, aj oni sami toho uzdraveného mali pred očami. Nemohli ju poprieť, ale nedokázali ju ani prijať s jej skutočným významom. Preto chceli aspoň zmenšiť, bagatelizovať, ba úplne znehodnotiť, devalvovať význam Ježišovho oslobodzujúceho činu. Povedali, že Ježiš vyháňa démonov mocou Belzebuba, kniežaťa démonov. Pán Ježiš poukázal na smiešnosť takého tvrdenia. Veď keby démon vyháňal démona, znamenalo by to občiansku vojnu v ríši démonov. Po tomto odmietnutí zlomyseľného ohovárania pozitívne zdôrazňuje, že On vyháňa démonov prstom Božím, Duchom Božím, a tak oslobodzuje človeka. Na tomto príbehu názorne vidíme, že Ježišovo víťazstvo nad diablom nie je azda iba jeho súkromnou záležitosťou, ale má zachraňujúci, uzdravujúci, oslobodzujúci význam a dosah pre človeka. To platí nielen o tomto jednom akte záchrany, ale o všetkých Ježišových činoch, pri ktorých boli ľudia oslobodení, vytrhnutí z diabolského područia – v evanjeliách je niekoľko takých príbehov.
Christus Victor, Ježiš Kristus je víťaz nad diablom nielen v prípadoch, keď sa moc diabla prejavuje takým nápadným, krikľavým spôsobom ako v uvedenom prípade a ostatných podobných, o ktorých sa hovorí v evanjeliách, ale svoju pomoc a víťazstvo nám Pán Ježiš ponúka aj vtedy, keď nás diabol vťahuje do strachu a zúfalstva a keď nás láka do rozličných neetických, nemravných činov a postojov.
Diabol chce spochybniť našu dôveru v múdrosť a lásku nebeského Otca. Našepkáva nám pochybovačnú otázku: Som ja naozaj Božie dieťa? V ťažkých životných situáciách sa to stáva trýznivou otázkou. Kristus Víťaz nám vtedy pomáha uistením, že z jeho rúk a z rúk nášho nebeského Otca nás nemôže nikto a nič vytrhnúť. Ak to s vierou prijmeme, stáva sa Kristovo víťazstvo nad diablom aj naším víťazstvom.
Diabol nás láka k hriešnym činom, ktorými by sme kazili život svoj aj život druhých ľudí. Treba si nám položiť otázku, či sme sa už v nejednom ohľade nestali nástrojmi či otrokmi diabla. Pán Ježiš, Víťaz nad diablom, nám ponúka inú alternatívu: stať sa nástrojom v rukách Božích, slúžiť Božiemu programu, slúžiť spravodlivosti. Kedykoľvek s Božou pomocou v takýchto pokušeniach zvíťazíme, stáva sa Kristovo víťazstvo aj naším víťazstvom.
V spomenutom evanjeliu dnešnej nedele sa hovorí o silnom ozbrojencovi, diablovi, ktorý drží vo svojej moci zotročených ľudí. A potom sa hovorí o niekom, kto je silnejší – to je Ježiš Kristus - ktorý premôže toho silného ozbrojenca a oslobodí zotročených ľudí. Je mnoho ľudí, ktorých i dnes drží diabol vo svojich kliešťach. Poznáme všetci tieto smutné kategórie: ľudia oddaní alkoholu, drogám, hráčskej vášni, chaotickému sexu, bezhlavému zhonu po mamone. Takíto ľudia si myslia, že sú slobodní, keďže si dovoľujú, čo sa im zachce, ale v skutočnosti sú to úbohí otroci, ktorých drží diabol vo svojej moci. Aj im môže pomôcť Pán Ježiš a vyslobodiť ich z vražednej moci diabla. On, Víťaz, ponúka svoju pomoc, ale nenatíska ju. Chce si použiť aj nás, aby sme radostnú zvesť o tomto víťazstve a pomoci priniesli tým, ktorí sa sami nevládzu vyslobodiť z diabolskej pavučiny. Aj pri nich sa Pán Ježiš môže prejaviť ako Christus Victor. Je množstvo situácií, v ktorých Kristus Víťaz môže a chce priniesť účinnú pomoc, darovať víťazstvo, darovať slobodu.
Prvý verš veľkonočnej piesne, ktorým končíme kázeň, nás povzbudzuje, aby sme si ju doma prečítali alebo zaspievali celú:
Víťaz nad smrťou slávne z hrobu vstal,
večnú Božiu slávu mocne zvestoval.
Žije Kristus, Pán náš, s ním budeme žiť,
s ním je hodno trpieť, s ním aj zvíťaziť.
Víťaz nad smrťou slávne z hrobu vstal,
večnú Božiu slávu mocne dokázal.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
