4. pôstna nedeľa, Ámos 8, 11 – 12
Hľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodina, Pána – keď pošlem na zem hlad. Nie hlad po chlebe, ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov. Putovať budú od mora k moru, od severu k východu sa budú túlať, aby hľadali slovo Hospodinovo, ale ho nenájdu. (Ámos 8, 11 – 12)
Prorok Ámos pôsobil v polovici 8. storočia pred Kristom v Severnej Izraelskej ríši. Slová, ktoré sme prečítali ako text kázne, pochádzajú teda spred takmer 2800 rokov. Boli povedané v určitej historickej situácii a vzťahovali sa na ňu. Sú to slová Hospodina, Pána, hovorcom ktorého bol prorok Ámos. Keďže odvtedy uplynulo tak mnoho času a keďže sa za tie tisícročia tak veľmi zmenila situácia sveta, situácia spoločenská, politická, vedecká, technická, možno sa pýtať, či tieto slová máme chápať len ako niečo, čo nám pripomína určitú stránku dávnej minulosti, alebo či obsahujú posolstvo, ktoré má aj nám čo povedať. Odpoveď na túto otázku znie takto: I keď je pravda, že odvtedy prešlo mnoho času a svet sa v mnohých ohľadoch veľmi zmenil, tak predsa nachádzame podobnosti medzi vtedajšou situáciou a našou situáciou a podobnosti medzi zmýšľaním a správaním vtedajšieho človeka a zmýšľaním a správaním dnešného človeka. Všimneme si niektoré charakteristické znaky doby, v ktorej pôsobil prorok Ámos. Pri ich opise sa nebudeme môcť ubrániť dojmu, že mnohé z nich sú zároveň charakteristickými znakmi našej vlastnej doby.
V Ámosovej dobe vládol v Izraeli určitý stupeň politickej istoty vo vzťahu k okolitým národom, a vnútorná situácia krajiny bola poznačená relatívnou hospodárskou prosperitou. Z tej však mali prospech hlavne bohaté vrstvy spoločnosti. Prorok ten blahobyt vrchnej vrstvy opisuje, ale zároveň poukazuje na krikľavé rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Okrem toho je veľmi znepokojený tým, že vysoko postavení zneužívali svoje spoločenské pozície na útlak tých slabších a na prekrúcanie práva. Ámos ostro kritizuje bezuzdný luxusný a súčasne nemravný život určitých skupín a rovnako ostro odsudzuje útlak chudobných bohatými. Používa pritom veľmi ostré výrazové prostriedky. Uvedieme niekoľko priamych citátov z tejto prorockej knihy, ktoré veľmi názorne vykresľujú vtedajšiu situáciu.
Toto je výber z príslušných citátov: – „Statočného predávajú za peniaze a chudobného za pár sandálov.“ „Utláčate slabých, ubíjate chudobných.“ – „Gniavite chudobných a nivočíte bedárov v krajine!“ – „Nevedia správne konať – znie výrok Hospodinov – hromadia násilie a krivdu vo svojich palácoch.“ – „Beda tým, ktorí premieňajú právo na palinu a spravodlivosť hádžu na zem.“ – „Nenávidia toho, kto v bráne (rozumie sa: na súde) správne súdi, a v ošklivosti majú toho, kto pravdu hovorí.“ – „Vašich priestupkov je mnoho a početné sú vaše hriechy, sužujete spravodlivého a beriete úplatky, i chudobných odtláčate v bráne od práva.“ – „Vy ste právo premenili na jed a ovocie spravodlivosti na palinu“ – Ďalej prorok hovorí o tom, že zmenšujú, teda falšujú mieru, zvyšujú cenu, podvodne falšujú váhu a plevy predávajú ako zrno.
O nemravnom, neviazanom živote hovoria napríklad tieto citáty: „Syn i otec chodia k tej istej dievke, takže znesväcujú moje sväté meno. Na rúchach vzatých do zálohu váľajú sa pri každom oltári a pijú víno pokutovaných v dome svojho Boha.“ – „Počujte toto slovo, kravy bášanské, čo ste na vrchu Samárie a utláčate slabých, ubíjate chudobných a svojim manželom hovoríte: Doneste a napijeme sa!“ – Prorok kriticky spomína veľké domy, domy zo slonoviny, zimné domy, letné domy. – Tieto citáty názorne vykresľujú situáciu v ktorej a do ktorej Ámos hovoril.
Za takýchto okolností tí, ktorým sa dobre žije, ktorí sa cítia bezpeční a silní, spravidla zabúdajú na Hospodina. Zabúdajú na Hospodina ako darcu všetkého. Majú dojem, že v dobe blahobytu je zbytočné na Neho pamätať a si Ho pripomínať, zbytočné ďakovať Mu, zbytočné riadiť sa Jeho prikázaniami. Zabúdajú, že všetko ich konanie a správanie je vševedúcim Pánom ostro sledované a že raz budú pred Ním skladať účty za všetko, ako žijú a čo konajú.
Toto bola skúsenosť Ámosova, ale nielen jeho. Je to skúsenosť, ktorá sa opakuje vo všetkých dobách. Nik nepochybuje, že tak je to aj dnes. Takí ľudia mali dojem a dnes majú dojem, že bez slova Hospodinovho sa celkom dobre zaobídu, ba ani by nevedeli povedať, načo by im toto slovo bolo, čo by si mali s ním počať.
Prorok hovorí, že Hospodin ich síce pred takýmto sebaklamom varoval, a to chorobami, hladom, suchotou, neúrodou, a inými prírodnými katastrofami, ale oni túto Hospodinovu reč nepochopili a neurobili nápravu. Preto prorok prichádza s hrozbou Hospodinovho trestu, súdu, s hrozbou Hospodinovho dňa. Obsahom Hospodinovho súdu podľa prorokových slov bude vyhnanstvo, nútený odchod z vlastnej zeme a zničenie bohatstva, pohodlia a luxusu vybudovaného na podvode, klamstve, nespravodlivosti, útlaku. Bolo by možné podrobne opísať Ámosovu predpoveď Božieho hroziaceho súdu.
My sa však teraz chceme sústrediť na tú časť Hospodinovho súdu, ktorá je vyjadrená slovami prečítaného kázňového textu. Zopakujeme ich: „Hľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodina, Pána – keď pošlem na zem hlad. Nie hlad po chlebe, ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov. Putovať budú od mora k moru, od severu k východu sa budú túlať, aby hľadali slovo Hospodinovo, ale ho nenájdu.“
Ľudia takto oslovení prorokom sa mohli pýtať, či Božie mlčanie a neprítomnosť Hospodinovho slova má byť naozaj súčasť Božieho súdu. V dobách, keď sa tešili z bohatstva, pohodlia, luxusu, sa im táto predpoveď vôbec nejavila ako súd. Mysleli si, že sa bez Božieho slova celkom dobre zaobídu. Ba naopak, Božie slovo by vo svojom pohodlí pokladali skôr za nepríjemnú kritiku, znepokojovanie, brzdenie.
A rovnako začudovane a posmešne sa môžu pýtať ľudia dnes: Toto má byť súd Boží? Toto má byť Jeho trest? To má byť trestom, že Boh mlčí? Že nepočujeme Božie slovo? A odpovedia si: Nech len mlčí, veď nám je dobre aj tak, nám je dobre práve tak.
Ale prorok predstavuje neprítomnosť Božieho slova naozaj ako ťažký súd a trest. Preto sa nám treba pýtať, ako to vlastne myslí, alebo čo sa za týmito jeho slovami vlastne skrýva. Nedá sa celkom dobre žiť aj bez Božieho slova? Odpovieme aspoň niekoľkými bodmi.
Bez Božieho slova sa človek sebe samému musí javiť ako miniatúrna nezmyselná bytosť v nekonečnom vesmíre. Na túto situáciu síce možno zabudnúť, ale kto ju vedome prežíva a v mysli sa stále k nej vracia, ten sa nezbaví nepríjemného pocitu, že je v tom nekonečnom priestore načisto stratený. Z tohto zlého, znepokojivého pocitu nás vyslobodzuje Božie slovo, ktoré nás uisťuje, že nie sme náhodné bytosti, ale že sme dielo Stvoriteľa, že sme na svete z Jeho vôle a sme obklopení a vedení Jeho múdrosťou a láskou. Človek si po tomto uistení s úľavou vydýchne, lebo cíti pevný základ pod nohami.
Bez Božieho slova prijímame všetky dary života tupo, bezmyšlienkovito. Ale s pomocou Božieho slova si neprestajne uvedomujeme, že všetko, čo dostávame k životu, je prejavom lásky a starostlivosti nášho nebeského Otca. Za všetkým, čo prijímame, cítime Jeho, darcu, takže pri všetkých daroch, ktoré každý deň dostávame, cítime, že sú nám podávané osobne, s láskou, s neviditeľným a predsa pôsobivým úsmevom. S týmto poznaním a vedomím nadobúda náš život celkom nové svetlo.
Bez Božieho slova je náš horizont obmedzený, a my nevieme jednotlivé udalosti svojho života zasadiť do zmysluplnej súvislosti a štruktúry. Božie slovo nám umožňuje chápať drobné i veľké udalosti nášho života celkom novým, neraz aj celkom iným spôsobom. Pri pohľade viery na uplynulé úseky svojho života môžeme objavovať zmysluplné vedenie Toho, ktorý premýšľa o našom života a dáva mu cieľ a smer.
V živote síce dosahujeme rozličné ciele, ale bez Božieho slova nepoznáme najvyšší cieľ, ktorý je cieľom všetkých cieľov a ktorý by im dal zmysel. Božie slovo však dáva nášmu dobrému konaniu zmysel vzhľadom na konečný cieľ – kráľovstvo Božie.
Aj ľudia, ktorí žijú bez Božieho slova, môžu pociťovať výčitky svedomia a mať pocit viny – ale nevedia, čo si s tým počať. Božie slovo nám prináša posolstvo o Pánu Ježišovi Kristovi, ktorý vykonal veľké dielo zmierenia, na základe ktorého je nám ponúknuté odpustenie, ospravedlnenie, prijatie zo strany Božej.
Bez Božieho slova je smrť nezmyselným koncom nezmyselného života. Božie slovo nám však pomáha dať aj udalosti smrti zmysluplné miesto na ceste nášho života, na ceste k cieľu vo večnosti.
To je niekoľko z mnohých dôvodov, ktoré ukazujú, že každý človek, aj ten, ktorý žije v blahobyte, nevyhnutne potrebuje Božie slovo, a že život bez Božieho slova, o čom hovorí náš text, je veľká duchovná katastrofa. Na tomto pozadí si treba uvedomiť veľký význam Božieho slova a prosiť Pána Boha, aby nám toto sloo bolo vždy prístupné.
Povrchnému pohľadu by sa mohlo zdať, že tá hrozba, o ktorej sa hovorí v prečítanom texte, sa ani nemôže uskutočniť, keďže sa Božie slovo, Biblia, stále vydáva a je každému prístupná. Situácia však nie je taká jednoduchá. Človek môže mať Bibliu, ale to ešte neznamená, že automaticky má kontakt s Božím slovom, ktoré by ho účinne oslovilo. Bibliu môžeme vlastniť a predsa ona môže byť pre nás úplne neznámou knihou. Bibliu treba čítať, a to pravidelne a mnoho, premýšľať o čítanom a počúvanom Božom slove, vzťahovať ho na vlastný život, aby Božie slovo do nás neprestajne prúdilo a zvnútra nás formovalo. Bibliu treba čítať s úctou a rešpektom, a prijímať pre seba aj Božie sľuby, ktoré sú v nej obsiahnuté, ale aj Božiu kritiku, pri ktorej ako v zrkadle môžeme spoznávať, ako sa náš život, naše jednotlivé činy a celé naše správanie javí v Božích očiach. Biblia takto prijímaná, chápaná môže sa stať veľmi cenným a účinným sprievodcom nášho života. Toto nám chcú povedať a na to nás vyzývajú prečítané slová z Ámosovej knihy. Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
