V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

5. pôstna nedeľa; Ev. podľa Jána 12, 20 - 26; téma kázne: Ako zhodnotiť svoj život?

„20Medzi tými, čo prišli vykonať pobožnosť na slávnosti, bolo niekoľko Grékov. 21Tí pristúpili teda k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho hovoriac: Pane, chceme vidieť Ježiša! 22Filip išiel a povedal Ondrejovi, potom Ondrej a Filip išli a oznámili to Ježišovi. 23Ježiš im riekol: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. 24Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. 25Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život. 26Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude i môj služobník. Ak mi niekto slúži, uctí ho Otec.“


Milí bratia a milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Súdny človek premýšľa, ako zhodnotí svoje financie. Ako to spraviť, aby prostriedky, ktoré nadobudol prácou – ako odmenu za svoju mnohú námahu – nestratili hodnotu, ale zhodnotili sa. Je to správne uvažovanie. Ľudí, ktorí to vedia, potrebujú nielen v naše rodiny, ale dobrých hospodárov, ktorí dokážu zhodnotiť nadobudnuté, potrebujeme v spoločnosti, aby sme nedopadli ako Gréci; potrebujeme ich aj v cirkvi, lebo ešte nie sme v nebi, ale zatiaľ žijeme tu, na zemi.

Samozrejme pri premýšľaní ako zhodnotiť majetok či financie nechceme v žiadnom prípade zabudnúť na slová Kristove: „Čo prospeje človeku, keby získal aj celý svet, a stratil by dušu (život)? A akú náhradu dá človek za svoj život (dušu)?“ (Mk 8, 36n). Zásadná otázka znie nielen: Ako zhodnotiť svoje peniaze, financie? Ale to zásadné, o čom treba premýšľať je: Ako zhodnotiť svoj život? Ako v živote neskrachovať? Ako dôjsť do cieľa? Ako napokon nebyť pri Božom súde zahanbený?

Bežnou praxou je držať sa tých, ktorí sú na výslní. Keď je ktosi na výslní, v jeho svelte sa radi slníme. Nejeden človek – a je to taka slovenská špecialita (možno nie len slovenská) – volí zásadne stranu, ktorá má najvyššie preferencie, lebo tam je záruka, že sa môže aj slniť v jej svetle jej úspechu, dostane sa mu z jej výhod.

Alebo na otázku, prečo zastáva určitý postoj povie, dnes je taká doba, dnes sa tak žije, dnes to takto väščina ľudia robí. Aby sme nehovorili abstraktne, jeden príklad.

V súčasnosti je zotázňované manželstvo ako základný – nosný vzťah muža a ženy. Preferujú sa skôr salónne vzťahy, vzťahy bez pevných a jasných záväzkov, vzťahy neviazané, nezáväzné, nevyžadujúce obeť. Máme ako kresťania odvahu povedať, že čo Boh spojil, človek nemá rozlučovať? Máme ako kresťania odvahu povedať, že Božou vôľou nie sú nezáväzné vzťahy, ale manželstvo ako základný a nosný, záväzný vzťah muža a ženy?

Nie tak dávno bol zvolený v Nemecku za prezidenta Joachim Gauck. Je to bývalý evanjelický farár. Nás, evanjelikov, iste môže tešiť, že pani nemecká premiérka je dcéra evanjelického farára a terajší pán prezident dokonca pracoval ako evanjelický farár. Dostal viaceré blahoželania k zvoleniu – od predstaviteľov evanjelickej cirkvi v Nemecku (http://www.ekd.de/presse/pm61_2012_gratulation_bundespraesident.html) aj od predstavených našej cirkvi (http://www.ecav.sk/?p=Aktual/AktualStanov/blahozelanie_nemeckemu_prezidentovi) a to je dobre. Tešiť sa z úspechov a blahoželať k nim si treba. Ale nik nepripomenul, že nectí úrad prezidenta takej krajiny – krajiny Reformácie akou je Nemecko, že muž, ktorý ho zastáva – dokonca človek, ktorý bol evanjelickým farárom – nežije v usporiadanom vzťahu. Myslím, že by bolo dobré, keby mu to boli niektorí naši bratia biskupi, alebo aspoň tí nemeckí pripomenuli a povzbudili ho. – Pripomenuli mu, že čo Boh spojil, človek nerozlučuj! Božia vôľa je záväzný a pevný vzťah muža a ženy, nie niečo nezáväzné, salónne, inakšie. Dnes sa však radšej slníme vo svetle mocných.

Tak sa musíme pýtať práve v túto nedeľu – keď si pripomíname, že o Ježišovi bolo rozhodnuté, že radšej On má zomrieť, ako by malo prísť niečo zlé na celý národ a Ježiš prijal tento údel stratiť dušu ako výkupné za mnohých – dnes chceme premýšľať nad otázkou: Čo je naším meradlom? Je naším meradlom priazeň más? Alebo nám ide o priazeň Božiu? Je tým podľa čoho sa máme orientovať, to, čo povedia ľudia, ako nás oni budú brať? To je pre nás hlavné? Alebo je hlavné, to, čo by na naše počínanie povedal Pán? – Pán sveta, Pán cirkvi, Pán aj nášho života? Je naším meradlom to, či by On súhlasil tým, čo konáme, ako zmýšľame, hovoríme? – To je zásadná otázka.

Ježiš dáva návod, ako zhodnotiť svoj život. Hovorí: „Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“
Ide o to nesústrediť sa na seba, na to, aby iba mne bolo dobre, na to že môj život bude zhodnotený, že ja budem mať z toho nejaký benefit. Ale Ježiš mi/nám ukazuje, sústreď sa na blížnych. Padni na úrodnú pôdu = dopadni k druhým. Nechaj sa preniknúť Láskou a Milosrdenstvom Toho, kto neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu (život) ako výkupné za mnohých.

Drahí bratia, drahé sestry, aj my sme dostali život od Pána Boha. Ale nie preto, aby sme si ho len užívali, ale dostali sme ho, aby sme ho odovzdali Bohu späť, aby sme ho použili, nasadili pre Božie veci, pre veci Božieho kráľovstva.
Pán Ježiš vraví: Kto miluje svoj život (dušu), ten ho stratí. Kto svoj život (dušu) nenávidí, ten si ho uchová pre život večný. – Zvlášte to slová!

Čo to znamená – mať rád svoju dušu, či nenávidieť svoju dušu (život)? Mať rád svoju dušu v Ježišovom zmysle znamená užívať si život, ako boháč z Ježišovho podobenstva (L 12,16nn), kde tento bohatý gazda povedal svojej duši: Duša, máš mnoho na veľa rokov. Odpočívaj, jedz, pi, veseľ sa!“ A Boh povedal tomuto gazdovi: Ty blázon. Ešte tejto noci zomrieš. Ty si úplne nerozumný človek!

Byť sebeckým – to znamená mať rád svoju dušu. Vidieť hlavne seba, svoj prospech, svoje blaho, svoje benefit – to je milovať svoju dušu. O týchto ľuďoch Ježiš vraví, že svoju dušu, svoj život stratia. Veď život od Boha sme dostali nie preto, aby sme si ho užívali, ale aby sme ho odovzdali Bohu späť, použili a nasadili pre veci Božieho kráľovstva. Preto Pán vraví, že máme nenávidieť svoju dušu, svoj vlastný život.

Ježiš iste nenabádal k samovražde, k poškodzovaniu seba, svojho zdravia, svojho tela či duše. Pod nenávidením svojej duše Ježiš myslí niečo iné. Pekne to vysvetlil teológ, filozof Tomáš Halík, ktorí hovorí: Milovať a nenávidieť tieto slová majú v hebrejčine iný význam ako v našej bežnej reči. Nehovoria emóciách, o našom emocionálnom vzťahu k niekomu či niečomu. Skôr ide o to, čo kladiem na prvé miesto, čo na druhé miesto, čo na ďalšie. Keď Ježiš hovorí, že máme nenávidieť svoju dušu – že takto ju nestratíme, mieni: Daj prednosť tomu, čo má mať prednosť a to, čo má byť až na druhom mieste, daj až na druhé, až na to ďalšie miesto. Tak bude tvoj život zhodnotený.

To vidíme aj v závere textu, kde sú tri vzácne zasľúbenia Pána Ježiša Krista pre tých, ktorí stratia svoj život, a predsa ich život bude zhodnotený. Ježiš vraví:

(1) „Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tom¬to svete, za¬chová ho pre večný život.“
Je tu zasľúbenie večného života. Keď má Boh prednosť, keď sa neriadiš tým, čo povedia masy, ale tým, čo na tvoj/na môj život povie Pán, je tu zasľúbenie večného života.

(2) Ježiš ďalej vraví: „Kde som ja, tam bude aj môj služobník.“ Kde bol Ježiš tu na zemi? Nie práve pri tých biednych, nemocných, hriešnych, trpiacich? – Tam bol. Tam máme byť aj my, ty a ja – Jeho služobníci. Pán Ježiš nám dáva možnosť, aby sme neslúžili svojmu pyšnému ja, nepovedali svojej duši: Máš dosť všetkého... Odpočívaj, jedz, pi, veseľ sa!, ale aby sme slúžili blížnym, ako nás to On naučil.
Témou tejto 5. pôstnej (Smrtnej) nedele, je, že Ježiš Kristus neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých. „Kde som ja, tam bude aj môj služobník.“ Po večnom živote – druhé vzácne Pánovo zasľúbenie.

(3) A to tretie, azda najväčšie: „Ak mi niekto slúži, uctí ho Otec." Nemusí ísť slávu a poctu tu na zemi! Slúž Bohu v pokore a v bázni! Vo vedomí, že Pán Boh na nikoho nezabúda, ale patrične – náležito ho poctí a vyznamená vo svojom kráľovstve. Ak niekto slúži Kristovi podľa nie vlastných predstáv, ale Božej vole, toho uctí nebeský Otec. A to je ten najlepší návod na zhodnotenie života.

Premýšľať o tom, ako zhodnotiť svoj život je ešte oveľa podstatnejšie ako užitočné premýšľanie o tom, ako zhodnotiť svoje financie či majetok. Amen.



Pramene:
Ladislav Havelka /výklad 25. 3./ in: Na každý den 2012 (vyd. Kalich, Praha 2011);
Kázňová prípravka Tomáša Tyrlíka, zástupcu biskupa SCEAV, farára – seniora v Třanoviciach;
Otto-Uwe Krammer: /Andacht 30. 3./ in: Feste Burg 2003 (Freimund-Verlag, Neuendettelsau 2002).

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.