5. pôstna nedeľa, Marek 10, 32 – 45
Boli na ceste do Jeruzalema, a Ježiš išiel pred nimi; oni žasli a tí, čo Ho nasledovali, báli sa. Nato opäť vzal k sebe dvanástich a začal im hovoriť, čo sa má s Ním diať: Ajhľa, vystupujeme do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom, odsúdia Ho na smrť a vydajú pohanom. Potom sa Mu budú posmievať, opľujú ho, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. – Vtedy prišli k Nemu Jakub a Ján, synovia Zebedeovi, a povedali Mu: Majstre, chceme, aby si nám urobil, o čo Ťa prosíme. A On im povedal: Čo chcete, aby som vám urobil? Odpovedali Mu: Daj nám, aby sme Ti sedeli jeden na pravici, druhý na ľavici v Tvojej sláve. Ale Ježiš im riekol: Neviete, čo prosíte. Či môžete piť kalich, ktorý ja pijem, alebo byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený? A oni Mu povedali: Môžeme. Nato riekol im Ježiš: Kalich, ktorý ja pijem, budete piť, a krstom, ktorým som ja krstený, budete pokrstení; ale dať vám, aby ste mi sedeli na pravici alebo ľavici, nie je mojou vecou, to (sa dostane) tým, ktorým je pripravené. – Keď to počuli desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ale Ježiš ich povolal k sebe a povedal im: Viete, že tí, čo sú pokladaní za vladárov národov, panujú nad nimi, ich mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi. Medzi vami to však tak nebude; ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto by chcel byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých. (Marek 10, 32 – 45)
Táto prečítaná stať z evanjelia je mimoriadne dôležitá a mimoriadne aktuálna. Dva protikladné svety stoja tu pred nami: model starého, známeho sveta a model nového sveta, ktorý prináša Ježiš. Model starého sveta reprezentujú Ježišovi učeníci – aj tí dvaja, ktorí patrili medzi Ježišových najbližších, aj tí desiati.
Najprv si všimneme, že Ježišovi učeníci si kráľovstvo Božie a poslanie Mesiáša predstavovali celkom pozemským, svetským spôsobom. Keď Peter povedal vyznanie, že Ježiš je Mesiáš, Syn Boha živého, mal na mysli Mesiáša, ktorý prinesie Izraelu slobodu a víťazstvo nad okupačnou rímskou mocou. Peter sa zhrozil, keď po tomto vyznaní povedal Pán Ježiš, že bude musieť mnoho trpieť a byť zavrhnutý, potupený, usmrtený. Usiloval sa Ježiša od toho odhovoriť. Lebo utrpenie a usmrtenie Pána Ježiša vôbec nepasovalo do Petrových predstáv o pôsobení Mesiáša a o budúcom kráľovstve Božom.
Veľmi pozemské očakávanie sa skrýva aj za žiadosťou dvoch blízkych Ježišových učeníkov, Jakuba a Jána, o ktorej sa hovorí v našom texte. Chceli aby im Ježiš rezervoval najprednejšie miesta v Božom kráľovstve – aby jeden z nich mohol mať miesto vpravo od Ježišovho trónu, druhý vľavo.
Hodno si všimnúť, že Ich žiadosť je v evanjeliu uvedená ako bezprostredné pokračovanie Ježišovej predpovede Jeho utrpenia. Slová na samom začiatku prečítaného textu – to je už tretia predpoveď Pána Ježiša o tom, že ho v Jeruzaleme zatknú, budú ponižovať a že bude usmrtený. Po troch predpovediach utrpenia si učeníci mali konečne uvedomiť, ako vážne to Ježiš myslí, a že ho naozaj čakajú veľmi ťažké dni. Ale tu vidíme, že namiesto uvažovania o Ježišovom predpovedanom utrpení nasleduje v texte vysoko sebecká prosba dvoch učeníkov o najprednejšie miesta v budúcom kráľovstve. Máme dojem, že títo učeníci – a zrejme aj ostatní – počuli a vnímali z Ježišových slov len to, čo chceli počuť. Radi počuli a prijímali jeho slová o budúcej sláve, ale akosi nebrali na vedomie slová o predchádzajúcom ťažkom utrpení, aj Ježišovom, aj ich utrpení. Alebo si možno mysleli, že utrpenie, o ktorom Ježiš hovorí, bude krátkou epizódou, ktorá sa dá ľahko zniesť. V každom prípade brali jeho predpovede utrpenia na veľmi ľahkú váhu. To, že po Ježišových slovách o tom, aké ťažké chvíle ho čakajú, nasleduje bezprostredne, ihneď vyslovene sebecká modlitba učeníkov – to pôsobí šokujúco.
Keď sa o tejto ich žiadosti dozvedeli ostatní desiati učeníci, boli nahnevaní. Nahnevaní nie azda preto, žeby sa ich bola bolestne dotkla necitlivosť tých dvoch, že po Ježišových slovách o jeho nastávajúcom utrpení nemyslia na Ježiša, ale iba na seba. Nahnevaní boli preto, že tí dvaja ich so svojou žiadosťou predbehli. Bol to hnev zo závisti, zo žiarlivosti. Po popredných miestach túžili určite aj oni, desiati, a teraz boli nahnevaní, že po žiadosti tých dvoch budú prvé miesta pravdepodobne už obsadené. Motívy tých desiatich sú teda tie isté ako motívy tých dvoch. Všetci dvanásti učeníci reprezentujú myslenie, ktoré je bežne rozšírené vo svete, dnes rovnako ako vtedy.
Že toto bola živá téma v mysliach učeníkov, ilustruje a potvrdzuje krátka poznámka v predchádzajúcej kapitole Markovho evanjelia. Tam sa dočítame, že učeníci kráčali v skupine v určitom odstupe za Ježišom, a keď prišli domov, Ježiš sa ich spýtal: O čom ste sa cestou zhovárali? Text pokračuje: Ale oni mlčali, lebo cestou sa zhovárali, kto je najväčší. To bola téma, ktorá ich v tej chvíli zaujímala. Zrejme sa veľmi nepomýlime, keď budeme predpokladať, že to bol miestami aj ostrejší rozhovor.
Čo to znamenalo byť prvý, chcieť byť prvý? Zrejme to isté, čo dnes: Mať slávu, môcť dirigovať, ovládať, dať si slúžiť, mať výhody. Určitý typ ľudí – mnohých ľudí – pravdepodobne práve v tomto nachádza vyvrcholenie, naplnenie, dosiahnutie hodnoty, ceny ľudského bytia.
Napriek tomu, že je to túžba a postoj mnohých ľudí, musíme sa pýtať: Je to naozaj vyvrcholenie? Dosahuje takým vysokým postavením ľudský život naozaj osobitnú hodnotu? Treba konštatovať, že toto je rozšírená mienka.
Ježišovo poznanie o tejto veci je úplne iné, totálne protikladné. Určite ho veľmi trápilo, že učeníci aj po pomerne dlhom pobyte v jeho skvelej škole zostávajú v tejto veci priveľmi poznačení myslením starého, nezmeneného sveta. Aj dnes je veľmi zarmútený, keď vidí, že je toľko kresťanov, ktorí aj po dlhom pobyte v škole cirkvi, v škole Ježišovho evanjelia, zostávajú v tejto veci časťou starého, nezmeneného sveta. Je veľmi zarmútený z modlitieb, ktoré sú síce konkrétne, ale sú rovnako sebecké ako modlitba Jakuba a Jána. Nechcel, aby to tak zostalo pri učeníkoch. Nechce, aby to tak zostalo pri nás. Mali by sme z tohto hľadiska prísne preskúmať svoje modlitebné prosby. Pánu Ježišovi veľmi záležalo na tom, aby učeníci zmenili svoje myslenie, veľmi mu záleží, aby sme aj my zmenili svoje myslenie. Pri celej tejto naliehavosti obdivujeme jeho miernosť a trpezlivosť. V rozhovore, o ktorom sa hovorí v prečítanom evanjeliu, necítiť nijaký jeho hnev a nervozitu. Ale bol veľmi smutný z pomalosti učeníkov pri chápaní a prijímaní jeho nového posolstva, a rovnako je smutný, keď pozerá na našu pomalosť. Veľmi túžil po zmene u nich, a túži, aby nastala zmena u nás.
Najprv konštatuje, že vo svete to naozaj tak chodí, ako sa správali aj učeníci. Zavolal si ich k sebe a povedal im: „Viete, že tí, čo sú pokladaní za vladárov národov, panujú nad nimi, ich mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi.“ Potom pokračuje slovami, ktoré by sme si mali vštepiť čo najhlbšie a najpevnejšie do srdca, a realizovať ich vo svojom živote: „Medzi vami to však tak nebude; ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto by chcel byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby si dal slúžiť, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých.“ Toto je úplné prevrátenie bežného hodnotenia. Skutočnú veľkosť nikdy nedosiahne človek tak, že sa bude usilovať dostať sa do postavenia, kde bude môcť diktovať, kde si dá slúžiť, ale tak, že svoje postavenie – či jednoduché, či vyššie, či veľmi vysoké – využije vždy na to, aby pomáhal druhým. Sám Pán povedal: „Blahoslavenejšie je dávať ako brať“. Môžeme pokračovať: Blahoslavenejšie je slúžiť ako si dať slúžiť.
Ak si máme osvojiť nové hodnotenie a postoje, potrebujeme mať nielen ich slovné vyjadrenie, ale potrebujeme model, podľa ktorého by sme sa mohli riadiť. Modelom nového myslenia, hodnotenia, správanie je pre nás sám Pán Ježiš Kristus. Náš text sa začína slovami: „Boli na ceste do Jeruzalema, a Ježiš išiel pred nimi.“ On kráčal pred nimi nielen v lokálnom zmysle, ale on kráčal pred nimi a dodnes kráča pred nami ako najvyšší vzor nového myslenia a správania.
Jeho pôsobenie tu na zemi – to bola reťaz poučovania, potešovanie, povzbudzovania, tvorivého kritizovania, to bola reťaz pomoci v rozličných situáciách, keď ľudia jeho pomoc potrebovali. Potrebu slúžiť a v službe hľadať opravdivú veľkosť prejavil symbolicky prekvapivým činom: umývania nôh pri poslednej večeri. Vyvrcholením jeho pomoci, služby pre všetkých, bolo obetovanie života na kríži na záchranu hriešneho sveta.
Takto slúžiaci Ježiš je skutočne veľký. Je omnoho väčší ako všetci, ktorí hľadajú veľkosť v postavení, ktoré im dovoľuje sebecky ovládať druhých. Nás, ľudí, vonkajšia moc síce oslňuje, ale Pán Ježiš nám daruje pravdivý pohľad, ktorý nás oslobodzuje od agresivity vonkajšieho dojmu a umožňuje nám všetko vidieť a hodnotiť pravdivo. To je jeho veľký dar. Skutočne ho prijmeme vtedy, keď sa podľa jeho učenia a jeho príkladu na celej čiare preporodíme. Amen.
Modlitba. – Pane Ježiši, do starého sveta si vniesol nový spôsob myslenia a nový model života. Veľkosť nie je v ovládaní a využívaní druhých, ale v účinnej pomoci a službe. Tak často sme kusom starého sveta a zarmucujeme ťa rovnako ako tí tvoji učeníci. Ďakujeme ti, že sa nás nevzdávaš. Daj, prosíme, aby tvoj príklad nesebeckej, obetavej služby hlboko zapôsobil na nás, aby sme v tvojom spôsobe a obsahu života videli opravdivú veľkosť a trvalú hodnotu. A pomáhaj nám, aby sme krok za krokom opúšťali staré, sebecké spôsoby myslenia a správania a aby sme sa čím ďalej tým viac stávali tebe podobnými. Ďakujeme za vrcholný prejav tvojej lásky a služby – že si obetoval svoj život na našu záchranu. Vykúpil si nás pre seba, patríme tebe. Preto sa chceme s radosťou a poslušnosťou postaviť do tvojho programu lásky. Prosíme, pomáhaj nám v tom.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
