2. nedeľa po Veľkej noci, Ján 10, 14 - 15
Ján 10, 14 – 15:
(Ježiš vraví): „Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje,
ako ma pozná Otec, aj ja poznám Otca, a život kladiem za ovce.“
Milí bratia a milé sestry!
Od piatku do dnes sa v Častej – Píle koná víkendové sústredenie pre konfirmandov zo všetkých dcérocirkví nášho cirkevného zboru. Téma sústredenia znie: Môj svet. Pomocou rozhovorov, hier, aj výtvarných činností sa konfirmandi zamýšľajú nad tým, čo všetko tvorí ich svet, čo z toho sú hodnoty, čo balast, čo je v popredí a čo iba na okraji. Mali to napríklad nakresliť.
Konfirmandi v odpovediach uvádzali technické vymoženosti dnešnej doby ako mobilný telefón, internet, ďalej hudbu, napr. obľúbeného speváka alebo hudobný nástroj na ktorý oni sami hrajú. V zozname toho, čo tvorí ich svet, sa objavovali aj ich záľuby: šport, ktorý pestujú, obľúbený klub, ktorého sú fanúšikmi, domáce zvieratko, príroda – napr. strom, kvety, slnko, more. Nechýbali, ani obchod, v ktorom nakupujú, rodinní príslušníci a priatelia, ba u viacerých aj rôzne symboly vyjadrujúce to, že sa vnímajú ako ľudia veriaci v Boha. Tešíme sa z toho.
Premýšľať o spomenutých otázkach – čo tvorí náš svet, čo z toho je dôležité a čo okrajové, je užitočné nielen pre konfirmandov, ale aj pre nás, pre každého človeka. Rozmýšľajme, čo tvorí náš svet, čo v ňom považujeme za dôležité či najdôležitejšie.
Text Písma svätého dáva nahliadnuť do tajomstva toho, čo tvorí svet Pána Ježiša Krista. Sám sa predstavuje ako dobrý Pastier. V Jeho svete je nebeský Otec, no nechýbame v ňom ani my. To je ohromná zvesť – evanjelium, radostná – dobrá správa. Nechýbame v Ježišovom svete. Považuje nás za jeho súčasť. Sme Jeho známi. Hovorí: Poznám svoje. Pritom už spôsob, ako vznikla naša známosť – priateľstvo medzi Ježišom a nami, sa odlišuje od iných spôsobov priateľstiev. Naša známosť s Ježišom vznikla v nebi. Pán Ježiš vraví: Poznám svoje a mňa poznajú moje, ako (keďže) mňa pozná (nebeský) Otec, aj ja poznám Otca, a život kladiem za ovce. Nikto z nás nezaložil, neinicioval tento vzťah – túto známosť, priateľstvo s Ježišom. Inicioval ju Pán Boh. On nám ju milostivo ponúkol. Ježiš – Boží Syn vychádza od Otca s poverením vstúpiť do vzťahu – spriateliť sa so všetkými ľuďmi a začleniť nás do stádočka svojich ovečiek. Tou ohromnou dobrou a radostnou správou je, že nejde o známosť – o priateľstvo dobrého Pastiera s akousi výnimočnou ovcou – s ovcou roka, s ovcou mimoriadnych kvalít, ale o priateľstvo dobrého Pastiera Pána Ježiša Krista so stratenou ovcou – so mnou, s tebou.
Z toho vyplýva pre nás naliehavá otázka, otázka číslo jeden pri premýšľaní o téme Môj svet. Táto otázka znie: Mám ja – máš ty, brat/sestra osobný vzťah s Ježišom? Vzťah dôvery, lásky a poslušnosti k Nemu ako svojmu Záchrancovi – Spasiteľovi a Pánovi? Vidím v Ježišovi Toho, bez ktorého by som bol stratený? Alebo by som mohol byť dobrý, zbožný, spravodlivý aj bez Neho? Mohol by som bez Neho žiť aj zomrieť?
Je to veľmi nedokonalý príklad a azda znie aj trochu príkro, ale rozdiel medzi svätým Božím Synom – dobrým Pastierom, a medzi mnou/tebou – stratenou hriešnou ovcou, za ktorú On obetoval svoj nevinný život – je väčší, ako keby tvoje/moje dieťa položilo život za svojho psa či mačku. V priateľstve dobrého Pastiera nejde o známosť s výnimočnou ovcou – ovcou roka, ale lásku Pána Ježiša Krista k stratenej ovci – mne, tebe.
Už spomínanú naliehavú otázku – otázku číslo jeden pri premýšľaní o téme Môj svet, môžeme rozvinúť a pýtať sa ďalej: Verím v Ježiša Krista ako v svojho Záchrancu a Pána? Alebo verím, len v niečo nad nami? V akýsi vyšší princíp, svetový poriadok, v to, že čosi – akýsi vyššia bytosť nad nami byť musí? Verím Ježišovi, alebo som len náboženský človek, osoba, ktorá dodržiava niektoré tradície a zvyky?
Človek môže byť veriaci v boha bez toho, aby dôveroval Ježišovi. To je znepokojujúce a alarmujúce v príbehu o dobrom Pastierovi, ktorým je Ježiš. Človek môže veriť v boha, byť náboženský, a predsa nepoznať Ježiša, nepatriť do Jeho čriedy – do stádočka Pána Ježiša Krista. Pretože buď sa necháme prijať do Ježišovho stáda, alebo nenecháme.
Ako to je v tomto ohľade s našimi konfirmandmi, o tom sme premýšľali na víkendovom sústredení. Ako je to v uvedenom ohľade s nami, to znie ako zásadná otázka pre nás aj na týchto službách Božích: Necháme sa prijať do Ježišovho stáda, alebo nenecháme? –Viem, že keď Ježiš hovorí: Poznám svoje a mňa poznajú moje, týka sa to aj mňa? Cítim sa aj ja zahrnutý do čriedy – do stádočka Pána Ježiša?
Čo povedať? Azda tichú modlitbu v srdci:
Pane Ježiši, môj zrak viery sa upiera na Teba. Prosím, dosvedč môjmu srdcu – srdcu, ktoré neraz zlyhalo a vzdoruje Ti, že so mnou počítaš, že môžem prináležať k Tvojim. Túžim k nim patriť. Vďaka, že pre Tvoju milosť to smie byť pravdou. Amen.
Literatúra:
Walter Lüthi: Andachten für alle Tage des Jahres (Verlag Friedrich Reinhardt, Basel 1963);
Mailis Janatuinen: Evanjelium podľa Jána – evanjelizačná biblická skupinka (ViViT, Kežmarok).
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
