Nedeľa po Vstúpení, Ján 7, 31 – 32. 45 – 48
Mnohí však zo zástupu uverili v Neho a hovorili: Keď Mesiáš príde, či bude činiť viac znamení, ako činil tento? I počuli farizeji, že si zástup takto povráva o Ňom. Veľkňazi a farizeji poslali sluhov, aby Ho zlapali. ...
Nato prišli sluhovia k veľkňazom a farizejom, a tí im povedali: Prečo ste Ho nepriviedli? Sluhovia odpovedali: Nikdy človek nehovoril tak, ako hovorí tento. Odpovedali im farizeji: Vari ste sa nedali zviesť aj vy? A či snáď niektorý z popredných mužov alebo z farizejov uveril v Neho? (Ján 7, 31 – 32. 45 – 48)
V prečítanom texte sú najprv opísané dva protikladné postoje voči Ježišovi Nazaretskému. Najprv sa hovorí o tom, čo si o ňom povrávali bežní ľudia v Jeruzaleme, medzi ktorými bolo mnoho sviatočných pútnikov, keďže boli práve sviatky stánkov. Pán Ježiš bol vtedy zrejme horúcou témou, o ktorej sa hovorilo v širokých vrstvách ľudu. Hlavnou otázkou bolo: Je On ten očakávaný Mesiáš alebo nie je? Mienky sa rozchádzali; uvádzali sa argumenty pre a argumenty proti.
Celá 7. kapitola Evanjelia podľa Jána je bohatou ilustráciou tejto diskusie. Dosť miesta sa tu venuje aj rečiam Pána Ježiša o jeho mesiášskom poslaní. V dave ľudí sa teda ozývali na jednej strane aj skeptické hlasy, ktoré vyjadrovali pochybnosti o tom, či Ježiš môže byť Mesiášom, ale na druhej strane bolo počuť aj vysoko pozitívne hlasy, o čom referuje aj náš text: „Mnohí však zo zástupu uverili v Neho a hovorili: Keď Mesiáš príde, či bude činiť viac znamení, ako činil tento?“ Znamenia, o ktorých je tu reč, sú Ježišove uzdravujúce a pomáhajúce činy. Ľudia, ktorí uverili, si tieto znamenia vykladali ako prejavy jeho moci a lásky. Veľká moc, ktorá je postavená jednoznačne do služby veľkej lásky, a to v takej miere a v takej čistote, ako to videli u Ježiša – to bol pre týchto ľudí doklad Jeho mesiášstva.
Ale Ježišovo verejné pôsobenie obsahovalo aj mnoho prorockej kritiky na adresu vedúcich vrstiev vtedajšieho židovského spoločenstva. Okrem toho Pán Ježiš priniesol novú interpretáciu Božieho zákona, ktorá nebola vždy v zhode s tým, ako zákon chápali jeho vtedajší oficiálni vykladači. A čo je hlavné: Pán Ježiš prišiel s celkom iným programom kráľovstva Božieho, než ako si to predstavovali vtedajší vedúci. Takýto Mesiáš bol pre nich neprijateľný.
A nezastavili sa iba pri tom, žeby iba vyslovili svoju odmietavú mienku. Boli totiž znepokojení pozitívnymi reakciami v širokých vrstvách ľudu. Prezrádza to jedna poznámka v evanjeliu: „A farizeji si hovorili: Vidíte, nič nezmôžete! Ajhľa, svet išiel za Ním!“ Robili aj praktické opatrenia. Zo 7. kapitoly sa dozvedáme, že zakázali o ňom verejne hovoriť ako o Mesiášovi – ba najradšej by boli, keby sa o ňom vôbec nehovorilo. Preto si ľudia rozprávali o ňom len potajomky a vždy sa najprv poobzerali, aby sa presvedčili, že nie sú odpočúvaní.
Vedúci predstavitelia neostali iba pri tomto nariadení, ale usilovali sa jeho samého, Pána Ježiša, izolovať, aby už nemohol prichádzať do styku s ľuďmi. O tomto úsilí hovoria slová nášho textu: „I počuli farizeji, že si zástup takto povráva o Ňom. Veľkňazi a farizeji poslali sluhov, aby Ho zlapali.“ Títo sluhovia boli zrejme členovia chrámovej stráže či chrámovej polície, ktorej povinnosťou bolo starať sa, aby vo veľkom jeruzalemskom chráme neprichádzalo k neprístojnostiam.
Členovia stráže teda odchádzajú s veľmi jasným poslaním: zatknúť Ježiša a priviesť ho pred členov synedria – najvyššieho židovského grémia, aby sa zodpovedal za svoju činnosť uprostred davov jeruzalemského obyvateľstva a slávnostných pútnikov, a aby bol izolovaný od širokých vrstiev ľudu.
Veľkňazi – to znamená veľkňaz a ďalší vrchní kňazi – a farizeji poslali teda sluhov a netrpezlivo čakali ich návrat. Tí sa po nejakom čase vrátili – ale s prázdnymi rukami, bez Ježiša. Sklamaní šéfovia ich hneď berú na zodpovednosť a pýtajú sa ich: „Prečo ste ho nepriviedli?“
Odpoveď sluhov je pozoruhodná a vedie k zamysleniu: „Nikdy človek nehovoril tak, ako hovorí tento.“ V tejto odpovedi sa ukrýva veľa. Tí sluhovia sa nedali degradovať na mechanické, neživé nástroje, ale sú to plnohodnotní ľudia, ktorí majú vlastné uši na počúvanie, a majú vlastný rozum a srdce na zaujatie vlastného, nie predpísaného stanoviska.
Ich predstavení ich zrejme poslali s inštrukciou: zatknite ho, lebo je to nebezpečný človek. A oni idú síce s týmto predsudkom, ale sami sa započúvajú do slov tohto údajne nebezpečného človeka. A zažijú veľké prekvapenie. To, čo potom referujú veľkňazom a farizejom, to prežili najprv sami: „Nikdy človek nehovoril tak, ako hovorí tento.“
Z formulácie týchto slov dýcha na nás ich radosť, ba nadšenie z toho, čo zažili. Títo ľudia išli k Ježišovi ako nepriatelia a vrátili sa ako nadšení veriaci. Toto stretnutie s Ježišom bolo pre nich vrcholnou chvíľou ich života. Nedočítame sa síce, čo bolo s nimi ďalej, ale takéto nadšenie osobitnej chvíle udrie na človeka pečať na celý život.
Škoda, že sa nedozvedáme, presne ktoré slová Pána Ježiša na nich tak veľmi zapôsobili. Ale pri čítaní Ježišových slov v 7. kapitole Jánovho evanjelia si môžeme o tom urobiť určitú predstavu. Krásne by bolo, keby sme pri čítaní celej tejto kapitoly, ako aj iných Ježišových slov, zažili to isté, čo títo sluhovia, teda keby sme svoj dojem mohli vyjadriť slovami: „Nikdy človek nehovoril tak, ako hovorí tento.“ Prosíme Ducha Svätého, aby pri čítaní Božieho slova takto mocne pôsobil na naše srdcia.
Príklad týchto sluhov je pôsobivým varovaním, aby sme si nijakými predsudkami nedali zahatať cestu k Pánu Ježišovi. Dnes je mnoho ľudí, ktorí počujú o ňom z druhej ruky všelijaké deformované, prekrútené, odmietavé hodnotenia. A je mnoho takých, ktorí tieto hodnotenia bezmyšlienkovito, nekriticky prijímajú, a v dôsledku toho Pána Ježiša odmietajú. Ale takýto postoj je nedôstojný človeka. Príklad tých sluhov je zahanbujúci a zároveň povzbudzujúci, a chce nám povedať: I ak si ako infekciu nachytal nejaké predsudky o Ježišovi, neuspokoj sa s nimi, ale choď do bezprostrednej blízkosti Ježišovej a započúvaj sa do jeho slov, začítaj sa do evanjelia, a budeš šťastný, ak budeš môcť z úprimného srdca zažiť, čo zažili tí sluhovia, a povedať: „Ešte nikdy nehovoril človek tak, ako hovorí tento.“ To by bola určite hviezdna hodina tvojho života.
Pripomeňme si, že v prvej kapitole Evanjelia podľa Jána máme príbeh s podobným myšlienkovým obsahom. Filip ide za Natanaelom a hovorí mu úžasnú novinu: Našli sme Mesiáša, Ježiša z Nazareta. Skeptický Natanael odpovedá tvrdým predsudkom: Vari z Nazareta môže byť niečo dobré? Filip reaguje spôsobom, ktorý je v danej situácii ten najlepší: Poď a presvedč sa sám, presvedč sa na vlastné oči. Natanael prichádza k Ježišovi s predsudkom, podobne ako tí sluhovia, ale po krátkom rozhovore s Ježišom hovorí krásne vyznanie: „Majstre, Ty si Syn Boží, Ty si kráľ izraelský!“ Tak sa stalo s mnohými, ktorí neuviazli vo svojich predsudkoch, ale postavili sa pod bezprostredný vplyv Ježišovej čistej, mocnej, láskavej osobnosti.
Vraciame sa k tým sluhom, ktorí prišli s prázdnymi rukami, keďže po živom stretnutí s Ježišom nedokázali vykonať príkaz, ktorý dostali, nedokázali vykonať nepriateľský akt proti nemu. Ich šéfovia sú zhrození, a to jednak tým, že nepriviedli Ježiša, a azda ešte viac ich vysvetlením: „Ešte nikdy nehovoril človek tak, ako hovorí tento.“ Sú zhrození, lebo si vedia vypočítať, čo sa stane, ak Ježiš bude podobným spôsobom získavať nových a nových veriacich.
Reakcia predstavených na slová sluhov je pozoruhodná: „Odpovedali im farizeji: Vari ste sa nedali zviesť aj vy? A či snáď niektorý z popredných mužov alebo z farizejov uveril v neho?“ Všimnime si, aká ponižujúca, dehonestujúca arogancia sa skrýva v týchto slovách. Chcú povedať, že spomenutí poprední mužovia a farizeji majú výlučný patent na vytvorenie mienky o Ježišovi, a že všetci ostatní sa majú riadiť podľa ich stanoviska. Akoby chceli povedať: Vy sami nemáte čo myslieť, vy myslite len to, čo vám je ako príkaz ponúknuté zhora, a opakujte bezmyšlienkovito len to, čo vám je dovolené zhora.
Sluhovia sa s nimi nehádajú, lebo vedia, že by to i tak nikam neviedlo, ale svojím nadšením akoby chceli povedať: Či sa vám to páči alebo nie, my budeme myslieť sami, a stanovisko k Ježišovi si vytvoríme sami – budeme v neho veriť!
Treba si uvedomiť, že pritom nejde o prázdnu vzdorovitosť, ale o veľkú osobnú skúsenosť. Ježišove slová, ich dôležitý obsah, pokoj, ktorý z nich vyžaroval, pôsobenie Ježišovej čistej bytosti, vysoko povznesenej nad všetku špinu tohto sveta – to všetko zapôsobilo na nich ako prúd čistej vody, ktorý zmetie všetko nečisté, a zaplaví ich veľkým bohatstvom duchovných hodnôt.
Toto zapôsobilo na nich takou silou, že výčitky nadriadených majú v ich vnímaní nepatrné rozmery a prakticky nijaký účinok. Oni sa k svojej smelej a pre šéfov dráždivej odpovedi nemuseli prinútiť silou vôle, oni jednoducho nemohli inak, a boli radi, že nemohli inak. Boli radi, že celé ich vnútro bolo naplnené ohromným duchovným bohatstvom.
Stretnutie s Pánom Ježišom a jeho meniace, transformujúce blahodarné následky – to bolo pre nich aktom osobného oslobodenia. Už nie sú otrocky závislí od toho, čo si o Pánu Ježišovi myslia druhí, nie sú otrocky závislí od toho, čo si o nich samých myslia druhí. Sú slobodní, pretože svoje bytosti spojili s osobnosťou Pána Ježiša Krista. Uskutočnilo sa pri nich to, čo povedal Pán Ježiš: „Ak vás Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ Kristus – ak je skutočne pochopený a prijatý – oslobodzuje.
Pán Ježiš, ktorý vstúpil na nebo, do svojej slávy, je prístupný všetkým. Rovnako ako slnko, práve preto, že je tak vysoko, je prístupné všetkým. Neraz sa nachádzame v situácii tých sluhov, ktorí dostali nepriaznivú informáciu o Ježišovi a ktorí prišli k nemu s nepriateľskými zámermi, a ktorí pod vplyvom Pánových slov zmenili svoj postoj na úprimný, nadšený vzťah viery v neho. Lebo ešte nikdy nehovoril človek tak, ako hovorí tento.
Ešte nikto nehovoril tak správne a jasne o Pánu Bohu, ako hovorí Ježiš. Ešte nikto nemiloval ľudí takou veľkou a čistou láskou, ako miluje on. Ešte nikto nemal taký veľký záujem o duchovný rast človeka, ako sa o náš duchovný rast zaujíma a stará on. Ešte nikto nehľadal hriešnikov s takým úsilím, ako aj dnes hľadá on. Ešte nikto nemal takú radosť z návratu a nápravy blúdiaceho hriešnika, ako sa raduje on. Ešte nikto neoslobodzoval človeka od sebaklamov tak, ako nás denno-denne oslobodzuje on. Ešte nikto nehodnotil veci, udalosti, skutky tak pravdivo, ako hodnotí on. Ešte nikto nezdôraznil našu zodpovednosť pred Pánom Bohom tak, ako nám túto zodpovednosť pripomína on. Ešte nikto nám nepredložil takú radostnú perspektívu večného života, akú nám predkladá on. Každý môže v tomto akceptujúcom poznávaní Pána Ježiša Krista pokračovať. To všetko je pre nás radostnou výzvou: Prichádzaj pravidelne k Pánu Ježišovi, a on ťa každý deň prekvapí novou, obohacujúcou skúsenosťou.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
