V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

5. nedeľa po Veľkej noci, Ján 17, 15

Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého. (Ján 17, 15)

Jedna z najkrajších modlitieb v Biblii je Veľkňazská modlitba Pána Ježiša Krista v 17. kapitole Evanjelia podľa Jána. Dnešný deň, nedeľa Rogate, Modlite sa, je vhodná príležitosť na to, aby sme si doma celú túto modlitbu pozorne prečítali a zamysleli sa nad ňou. V kázni chceme venovať pozornosť jednej prosbe z tejto modlitby: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého.“ Tieto slová sú jednou z viacerých Ježišových prosieb za učeníkov, ktoré tvoria súčasť tejto modlitby. Je to zároveň jeho prosba za všetkých, ktorí sa pokladajú za jeho nasledovníkov, teda aj za nás.
Celá táto kapitola je zaradená do doby krátko pred ukrižovaním Pána Ježiša. Hneď po Veľkňazskej modlitbe nasleduje v Jánovom evanjeliu 18. kapitola, ktorou sa začína pašiový príbeh Ježišovho utrpenia. Ale obsah Veľkňazskej modlitby ukazuje, že Pán Ježiš povedal túto modlitbu s pohľadom na to, čo príde po ukrižovaní a vzkriesení. Vidno to napríklad zo slov v modlitbe: „Už viac nie som na svete, ale oni sú vo svete a ja idem k Tebe.“ V modlitbe má teda Pán Ježiš na mysli situáciu smerujúcu k jeho vstúpeniu na nebo, k nebeskému Otcovi. Už tento štvrtok si pripomenieme veľkú udalosť jeho Vstúpenia.
Pred svojím odchodom do večnosti myslel Pán Ježiš na svojich učeníkov, ktorí po jeho odchode ostanú tu vo svete. Myslel na nich v rozlúčkových rečiach, ktorým je v Evanjeliu podľa Jána venované veľa priestoru. Tieto reči prezrádzajú, že premýšľal o tom, čo bude s učeníkmi, keď už nebudú pod jeho bezprostrednou každodennou ochranou. Myslel na nich a staral sa o nich aj vo svojej Veľkňazskej modlitbe a v citovanej vete: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého.“
Prečo zostávajú vo svete? Prečo ich Pán Ježiš necháva v tomto svete? Prečo neprosí nebeského Otca, aby ich vzal zo sveta? Zrejme preto, že im v tomto svete dal určité poslanie. Majú pokračovať v zvestovaní evanjelia, ktoré On, Pán Ježiš, priniesol do sveta. To, čo im on hovoril na malom, nepatrnom území v Palestíne, sa má rozšíriť všetkými smermi, k čím viacerým ľuďom. Kniha Skutky apoštolov ukazuje, že za pomerne krátky čas sa evanjelium naozaj dostalo do mnohých stredísk vtedajšej Rímskej ríše. Kvôli šíreniu Ježišovho evanjelia zostávajú teda jeho nasledovníci vo svete. To isté je aj dnes úlohou jeho nasledovníkov.
Aby to mohli učeníci robiť, je potrebné, aby boli zachovaní od zlého. Vo svete je mnoho zla, a keby sa stali jednoducho súčasťou sveta a riadili by sa jeho spôsobmi, keby sa od sveta ničím neodlišovali, nemohli by plniť to veľké misijné poslanie, ktoré dostali od svojho Pána. Žiť síce vo svete, ale byť zachovaní od zlého, ktoré je vo svete – to je požiadavka, ktorá sa vzťahuje nielen na vtedajších priamych učeníkov Pána Ježiša, ale aj na všetkých jeho nasledovníkov, aj na nás.
Po vstúpení Pána Ježiša zostávajú teda učeníci vo svete. Takisto my žijeme vo svete. Svet je miesto, v ktorom je mnoho zla. V Prvom liste Jánovom čítame vetu, ktorá toto zlo odvodzuje od diabolskej moci: „Vieme, že sme z Boha a že celý svet je v moci toho Zlého.“
Zlo, ktoré je jedným z účinkov toho Zlého, sa okrem iného prejavuje utrpením, ktoré človek spôsobuje človeku, a to aj vo veľkých spoločenských rozmeroch, aj v individuálnych vzťahoch medzi jednotlivými ľuďmi. Každý by vedel uviesť množstvo konkrétnych príkladov z dejín a z prítomnosti. Je mnoho zla, ktorým bývame my sami zo strany druhých ľudí bolestne, neraz veľmi bolestne, zasahovaní. Ale aj sami o sebe si musíme položiť otázku, ako my neraz nerozvážnosťou či zlomyseľnosťou prispievame k tomuto množstvu zla. Zlo sa prejavuje zlými, ničivými myšlienkami a zámermi, ktoré sa potom premieňajú na činy. Niekedy sa nám zdá, akoby sa množstvo tohto zla neprestajne stupňovalo. Taká je situácia vo svete, v ktorom Pán Ježiš necháva svojich učeníkov, situácia vo svete, v ktorom aj my žijeme.
Pre učeníkov, ktorí zostávajú vo svete, sa zlo okrem tých všeobecných prejavov zviditeľňuje prenasledovaním, prenasledovaním zo strany Ježišových odporcov, a to práve preto, že sú Ježišovými nasledovníkmi a šíriteľmi jeho posolstva a učenia. Takýto údel Ježiš otvorene predpovedal svojim nasledovníkom. V živote učeníkov a apoštolov sa tieto slová Pána Ježiša stali skutočnosťou. Hovoria o tom už spisy Novej zmluvy a mnoho prejavov takého prenasledovania poznáme zo stáročí cirkevných dejín až po naše dni. Často počúvame správy o prenasledovaní kresťanov v niektorých krajinách sveta. V takomto svete necháva Pán Ježiš svojich učeníkov a všetkých nasledovníkov, aj nás. Vie, aký je to svet, a preto v modlitbe hovorí: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého.“
Vie, že zlo, ktoré je vo svete a ktoré dolieha na človeka, je nebezpečné nielen preto, že spôsobuje bolesť, nielen preto, že by mohlo nejedného odviesť od verného zotrvania pri viere, odviesť od nasledovania a šírenia evanjelia, ale je nebezpečné aj preto, že zlo ohrozuje charakter zasiahnutého človeka, že človeka môže meniť k horšiemu.
Zlo, ktoré priamo dolieha na určitého človeka, ho môže deformovať v tom zmysle, že vyvolá v ňom túžbu po pomste alebo aj nejaké kroky smerujúce k pomste. Túžba po pomste je veľmi silná a je mnoho ľudí, ktorí tejto túžbe neodolajú. Nie nadarmo sa hovorí, že pomste je sladká. Ale posolstvo Biblie, a to už aj na niektorých miestach Starej zmluvy, a celkom jednoznačne v Novej zmluve, varuje pred pomstou, pretože túžba po pomste a vykonanie pomsty krivia, deformujú charakter človeka. Keď sa človek, ktorému bola spôsobná krivda, utrpenie, uchýli k pomste, znamená to, že nad ním zvíťazilo zlo, lebo pomsta je vonkajším prejavom toho, že v určitom ohľade bol pokrivený, poškodený jeho charakter, jeho bytosť. Keď Pán Ježiš prosí, aby nás nebeský Otec zachoval od zlého, zahŕňa do tejto prosby zrejme aj to, aby nám Pán Boh pomáhal prekonávať myšlienky pomsty a túžbu po pomste. Svojou modlitbou na kríži: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia“, je pre nás Pán Ježiš aj v tejto veci veľkým vzorom.
Ešte v inom zmysle môže zlo vo svete vnútorne ohroziť Ježišovho učeníka a nasledovníka. Keď si človek všimne, koľko zla sa uplatnilo v dejinách, koľko zla sa prejavuje v súčasnosti, ako sa každý deň k známemu i neznámemu zlu pridáva nová veľká dávka zla, keď sa zadíva na to obrovské, stále rastúce pole zla, ľahko sa môže stať, že sa ho zmocní veľmi pesimistický pocit so zlou predtuchou a otázkou, či nakoniec nezvíťazí to zlo. Tento skeptický pohľad sa už usídlil v srdciach mnohých ľudí. Ale u koho sa to stane, o tom platí, že ho zlo zasiahlo veľmi zlým spôsobom. Pán Ježiš zrejme myslí aj na toto nebezpečenstvo, keď sa modlí o to, aby Pán Boh zachoval jeho nasledovníkov od zlého. Byť v tejto situácii, za týchto okolností zachovaný od zlého znamená: zachovať si napriek všetkému zlu pevnú vieru v absolútnu nadradenosť Hospodina, ktorý má dejiny sveta pevne vo svojich rukách; zachovať si presvedčenie a vnútornú istotu, že nakoniec zvíťazí pravda, láska, spravodlivosť a zlo bude definitívne odstránené. O toto sa vo svojej prosbe modlí Pán Ježiš pre učeníkov ako aj pre nás.
Na otázku, čo to znamená byť zachovaný od zlého, sme už čiastočne odpovedali. Ale i tak ešte pri nej zostávame. O čo vlastne ide v tejto prosbe, aby nebeský Otec zachoval učeníkov od zlého? Čo to znamená, že aj my máme byť zachovaní od zlého? Odpoveď sa dá vyjadriť takto: I keď žijeme uprostred zlého sveta, má byť zachovaná naša vnútorná čistota, naša integrita, neporušenosť, nedotknutosť. Nemáme si osvojiť metódy a spôsoby zlého sveta. Tak zdôrazňuje apoštol Pavel: „Nepripodobňujte sa tomuto svetu“ (R 12, 2). Pekný kvet si zachováva svoju krásu, i keď rastie v bahne a blate alebo medzi tŕňmi. Tento pôsobivý kontrast v prírode, kontrast medzi bahnom a krásou kvetu má byť povzbudením pre nás, aby sme si za všetkých okolností zachovali čistotu srdca a z nej vyplývajúcu čistotu správania. Nemáme sa dať v jadre svojej bytosti pokriviť, deformovať ani zlom a utrpením, ktoré nám je spôsobené, ani množstvom zla, ktoré vidíme okolo seba. Za všetkých okolností máme zostať samými sebou, zachovať si svoju identitu. Najvyšším vzorom nám je v tom večná identita Pána Ježiša Krista, o ktorej čítame v Liste Židom (13, 8): „Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky.“ On zostal čistý, i keď na neho útočil pokušiteľ, i keď bol odmietaný, keď mu strojili úklady, keď ho falošne obvinili a nakoniec ukrižovali. Zostal čistý, zostal sebou samým. Práve o toto prosí pre nás Pán Ježiš svojho nebeského Otca v slovách: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého.“
Obsahom tejto prosby je aj to, aby Pán Boh v našich srdciach vzbudil mocnú túžbu po takejto trvalej, nenarušiteľnej čistote, aby nám dával prežiť radosť z každého vnútorného víťazstva nad zlom, aby nás hlasom svedomia vždy znova upozornil na to, že sme vykúpené Božie deti, kedykoľvek by sa nás chcelo zmocniť pokušenie odkukať niečo zo spôsobov sveta; aby nám zachoval trvalú perspektívu, že hoci zatiaľ zostávame vo svete, nakoniec predsa budeme prenesení do Božieho kráľovstva.
Nakoniec si uvedomme túto dôležitú vec: Pán Ježiš sa nielen sám modlí za nás, aby nás nebeský Otec zachoval od zlého, ale on aj nás naučil, aby sme sa aj sami pravidelne, každodenne modlili o to isté. Myslíme na jednu prosbu Modlitby Pánovej: „Zbav nás zlého.“ „Zbav nás zlého“ znamená: Vytrhni nás z moci diabla, nedovoľ, aby sme svoje dary, schopnosti a možnosti dávali k dispozícii jeho ničivému, deštruktívnemu dielu. Vo všetkom, čo myslíme, hovoríme, robíme, chceme sa dať k dispozícii Tebe, nebeský Otče. Čím viac sa budeme dávať k dispozícii Tebe, čím viac budeme spolupracovať na tvojom diele lásky, tým slobodnejší budeme od toho Zlého, tým slobodnejší budeme od zla, ktoré medzi ľuďmi rozsieva ten Zlý. Pomáhaj nám v tomto boji, aby sme boli čím viac nositeľmi tvojej lásky, pravdy, spravodlivosti, nositeľmi tvojho svetla.
Hoci zatiaľ zostávame vo svete, môžeme žiť týmto krásnym spôsobom. Môžeme sa podobať kvetu, ktorý si ani bahnu a špine nedá vziať nič zo svojej vnútornej a vonkajšej krásy. Kedykoľvek budeme v tom s Božou pomocou úspešní, prežijeme a pochopíme, čo mal Pán Ježiš na mysli, keď sa aj za nás modlil a modlí: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého.“ Amen.
Modlitba
Pane Ježiši, ďakujeme, že si sa modlil aj za nás. Žijeme zatiaľ vo svete, ale nenechávaš nás napospas svetu a zlu, ktoré je v ňom. Ty si zvíťazil nad diablom a aj nám ponúkaš účasť na tomto víťazstve. Ty sa k svojmu Otcovi prihováraš za nás, aby sme boli zachovaní od zlého, a táto myšlienka nám je mocnou posilou. Nám si dal právo prosiť nebeského Otca: Neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Aj v tejto chvíli prosíme o toto vyslobodenie. Svoj život, schopnosti, možnosti chceme dať tebe k dispozícii a chceme šíriť tvoje svetlo. Chceme svietiť tvojím svetlom vo svojich manželstvách a rodinách, v práci, zamestnaní a kdekoľvek sa nachádzame. Chceme byť Tebou darovaným svetlom medzi známymi i neznámymi ľuďmi. Dnes, v deň modlitby, úpenlivo prosíme o pomoc v tomto všetkom a o to, aby sme si za všetkých okolností zachovali čisté srdce.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.