V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

1. Mojžišova 2, 15, 1. Mojžišova 3, 23

Hospodin Boh vzal človeka a voviedol ho do záhrady Éden, aby ju obrábal a strážil. (1. Mojžišova 2, 15)
„Hospodin Boh ho vyhnal zo záhrady Eden, aby obrábal pôdu, z ktorej bol vzatý.“ (1. Mojžišova 3, 23)

Práca je jedna z najdôležitejších súčastí ľudského života. V Biblii sa o práci hovorí ako o jednom zo základných ustanovení Stvoriteľa. V 2. kapitole 1. Mojžišovej knihy čítame: „Hospodin Boh vzal človeka a voviedol ho do záhrady Eden, aby ju obrábal a strážil.“ 3. kapitola hovorí síce o hriechu, ktorého sa človek dopustil, v dôsledku čoho bol vyhnaný z raja, ale ustanovenie pracovať ostáva, ako vidno z týchto slov: „Hospodin Boh ho vyhnal zo záhrady Eden, aby obrábal pôdu, z ktorej bol vzatý.“
A tak nás neprekvapí, že na rozličných miestach Biblie sa spomína veľké množstvo prác, ktoré koná človek. Uvedieme aspoň niektoré z nich: Obrába pôdu, orie, seje, žne, sadí stromy, oberá ovocie, pestuje hrozno a vyrába víno pasie ovce, doluje v baniach, buduje domy, robí domáce práce, chodí po vodu, varí a obsluhuje, pradie, obšíva zodraté šaty, vyrába rozličné predmety, predáva a kupuje, stavia lode a plaví sa po mori. Takto by sme mohli pokračovať veľmi dlho.
Aj duchovná činnosť je označená ako práca. Vidno to z niekoľkých citátov: Na duchovnú činnosť zvestovania evanjelia myslí Pán Ježiš, keď hovorí: „Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoju žatvu.“ O kontinuite, postupnom pokračovaní duchovnej práce hovorí Pán Ježiš učeníkom: „Ja som vás poslal žať, kde ste nepracovali; iní pracovali, a vy ste vstúpili do ich práce.“ V slovách o zaopatrení učeníkov, konajúcich duchovnú prácu, používa o nich Pán Ježiš slovo „pracovník“, keď hovorí: „Hoden je pracovník svojej mzdy.“ V Skutkoch apoštolov sa hovorí, že cirkevný zbor v Antiochii určil Pavla a Barnabáša, aby vykonali prvú misijnú cestu, a táto ich činnosť je označená ako „práca“. Citujeme: „Keď raz slúžili Pánovi a postili sa, riekol Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Saula pre prácu, do ktorej som ich povolal.“ Sám apoštol Pavel hovorí o svojej misijnej činnosti ako o práci: „Viac som sa napracoval ako oni všetci, no nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou.“ Je omnoho viac biblických miest, kde sa aj duchovná činnosť označuje ako práca.
Sám Pán Ježiš označuje celú svoju činnosť, zvestovanie evanjelia, pomoc ľuďom, ako prácu. Vidno to napríklad z jeho slov: „Môj Otec pracuje až doteraz, i ja pracujem.“ A ďalej: „My musíme konať skutky Toho, ktorý ma poslal, kým je deň; prichádza noc, keď nikto nebude môcť pracovať.“
V týchto dvoch citátoch je naznačené, že jeho Otec nebeský, Pán Boh, pracuje stále, i dnes. Pán Ježiš chápal teda svoju činnosť ako činnosť z poverenia nebeského Otca a ako – v jedinečnom zmysle – spoluprácu na Jeho veľkom diele.
Ba s určitou bázňou sa odvážime vysloviť, že aj naša ľudská činnosť, čo ako maličká a nepatrná, ak je konaná v intenciách Stvoriteľa, v súlade s Jeho zámermi, je spolupráca na Jeho diele. Tým dostáva aj naša, ľudská práca, manuálna i duševná a duchovná, svoju dôstojnosť. Takéto chápanie práce by nás malo motivovať, aby sme si pri každej svojej práci a činnosti uvedomovali, že na nás je upretý pohľad Pána Boha, ktorý vidí a hodnotí, čo a ako robíme.
Z tohto chápania práce vyplýva aj to, že výsledky práce nie sú závislé iba od našej usilovnosti a šikovnosti, ale aj a predovšetkým od Božieho požehnania. Klasicky to vyjadrujú slová žalmu: „Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia; ak Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik.“ To si uvedomovali a uvedomujú generácie veriacich ľudí, čo vidno z pozdravu pri práci na poli: „Pán Boh pomáhaj“ a z odpovede: „Pán Boh uslyš“. Rovnako to vidno z baníckeho pozdravu: „Zdar Boh“.
Apoštol Jakub karhá tých, ktorí pri svojom plánovaní zabúdajú na Pána Boha a cítia sa neoprávnene príliš sebaistí. Toto sú jeho slová: „A teraz už vy, ktorí hovoríte: Dnes alebo zajtra vypravíme sa do tohto alebo tamtoho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupčiť a zarábať – veď neviete, čo bude zajtra s vaším životom; ste para, ktorá sa nakrátko ukáže, a potom zmizne; miesto toho, aby ste hovorili: Ak Pán bude chcieť, budeme živí a vykonáme toto alebo tamto!“ Podľa týchto slov by sme si pri robení plánov do budúcnosti – veľkých aj drobných – mali povedať alebo si pomyslieť: „Ak Pán bude chcieť“. Tieto slová sa volajú „jakubovská podmienka“ – pretože pochádzajú z Listu Jakubovho. Týmito slovami by sme vždy znova dávali najavo, že si uvedomujeme, ako veľmi sme pri svojej práci závislí od Pána Boha, jeho vôle, jeho požehnania.
Z toho, čo sme si doteraz uvedomili, vidíme, že Biblia hodnotí prácu veľmi vysoko. Toto vysoké hodnotenie sa dostáva k slovu aj v biblickej literatúre múdrosti, teda vo vyučovacích knihách Starej zmluvy. Vysoké hodnotenie práce je tu okrem iných spôsobov vyjadrené kritikou a odsúdením lenivosti a nabádaním lenivých k pracovitosti. Odcitujeme niekoľko výrokov z Knihy prísloví. Veľmi pôsobivé sú slová o usilovnom mravcovi – toto je ich znenie: „Lenivec, choď k mravcovi, pozoruj jeho cesty, aby si zmúdrel. Hoci nemá kniežatá, ani dozorcu, ani panovníka, chystá si v lete svoj chlieb, v žatve zbiera potravu. Dokedy budeš vylihovať, lenivec? Kedy vstaneš zo svojho spánku? Ešte trochu pospať, ešte trochu podriemať, trochu ruky zložiť a ležať – tvoja chudoba ťa prepadne ako tulák a nedostatok ako ozbrojenec.“
Aj ďalšie slová o lenivosti z tej istej biblickej knihy si zaslúžia pozornosť: „Lenivec v jeseni neorie. Keď potom za žatvy hľadá, niet ničoho.“ Veľmi nadsadené sú ironické slová: „Ak lenivec strčí ruku do misy, unavuje ho stiahnuť ju zas k ústam.“
Nabádanie k práci nachádzame aj v Novej zmluve. Uvedieme aspoň dva citáty. V Druhom liste Tesalonickým je silno vykreslená atmosféra očakávania skorého druhého Pánovho príchodu. Pavel, autor listu, naznačuje, že niektorí kresťania odvodili z toho nesprávne dôsledky pre svoje správanie. Prestali brať vážne etické požiadavky kresťanského života. Keďže apoštol v nich vidí zdroj duchovnej nákazy, žiada izolovať sa od nich. Píše doslova: „Prikazujeme vám, bratia, v mene Pána Ježiša Krista: Stráňte sa každého brata, ktorý žije neporiadne, a nie podľa podania, ktoré ste prijali od nás.“ Ten neporiadny život spočíval okrem iného v tom, že sa dotyčným ľuďom už nechcelo pracovať, ako vyplýva z nasledujúcich slov: „Počúvame totiž, že niektorí medzi vami neporiadne nažívajú, nič nerobia, ale neužitočné veci stvárajú.“ Zo slov: „nič nerobia, ale neužitočné veci stvárajú“ vidno, že záhaľka, ničnerobenie môže často viesť k nerestiam a hriechom. Na adresu takýchto ľudí píše ostré slová: „Keď sme boli u vás, prikazovali sme vám: Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje!“ Ale súčasne sa im prihovára s bratskou láskou: „Takým prikazujeme a napomíname ich v Pánovi Ježišovi Kristovi, aby v pokoji pracovali a jedli svoj chlieb.“
Druhý citát je z Listu Efezským. Medzi krátkymi, no dôležitými etickými napomenutiami je aj táto výzva: „Ten, čo kradol, nech viac nekradne, radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho udeliť núdznemu.“ Kradnutie v malých, väčších aj veľmi veľkých rozmeroch je aj dnes problémom, v nejednom prípade celospoločenským problémom. Ako jedine správnu alternatívu odporúča apoštol pracovať a vlastnými rukami zarábať, a to nielen na vlastné živobytie, ale aj kvôli tomu, aby bol človek schopný pomôcť iným. Podobného obsahu sú slová Pána Ježiša, ktoré čítame v Skutkoch apoštolov: „Blahoslavenejšie je dávať ako brať“. Tí, ktorí si zvykli kradnúť, sa z týchto biblických slov cynicky vysmejú, ale napriek tomu tieto slová sú normou, podľa ktorej má človek žiť a sa správať, a podľa ktorej bude hodnotený, súdený na poslednom súde.
Bolestný problém nezamestnanosti je naznačený v Ježišovom podobenstve o robotníkoch na vinici. Majiteľ vinice vychádzal viackrát cez deň na námestie a najímal si robotníkov na vinicu. Tak urobil aj takmer ku koncu pracovného dňa. Podobenstvo o tom hovorí: „A keď vyšiel o piatej večer, našiel tam iných stáť, i povedal im: Čo tu stojíte, zaháľajúc celý deň? Odpovedali mu: Nikto nás nenajal. Povedal im: Choďte aj vy na vinicu a čo bude spravodlivé, dostanete.“ Toto podobenstvo, ako vieme, hovorí o Božej suverénnej, nezaslúženej dobrote a jeho veľkodušnosti, ale my sme si z neho teraz vybrali túto drobnú črtu, ktorá ukazuje, že problém nezamestnanosti bol známy už v biblickej dobe a že tento problém neunikol Ježišovým očiam. Uvedomujeme si, že nezamestnanosť je dnes celosvetový problém. No človek ho prežíva predovšetkým ako osobný problém seba a svojej rodiny. Je to predovšetkým problém ekonomický: nezamestnaný, spolu so svojou rodinou nemá dosť finančných prostriedkov na slušné živobytie. Ale okrem toho je to problém psychologický, keďže nezamestnaného, najmä dlhodobo nezamestnaného sa ľahko môže zmocniť pocit menejcennosti. Boli by sme radi a šťastní, keby sa tento problém – aj v našej krajine – podarilo riešiť a zmierniť.
I keď si prácu v súlade s biblickým hodnotením vysoko ceníme, musíme si uvedomiť, že osobným cieľom človeka je duchovný rast. S tým súvisí, že okrem pracovných dní máme v týždni sviatočný deň. Je to nielen deň oddychu, ale predovšetkým deň, v ktorom sa máme zvlášť intenzívne venovať myšlienkam na svoj duchovný rast. Pre prácu, pre nával práce by sme nikdy nemali zabudnúť na svoj vyšší cieľ. Každú nedeľu by sme si ho mali pripomínať a pestovať duchovný kontakt s Pánom Bohom, s Pánom Ježišom Kristom. Duchovne strávený sviatočný deň by nám mal pomáhať, aby sme aj svoju prácu v pracovných dňoch konali v súlade s naším vyšším určením, ktoré máme od Pána Boha. Potom by sa stávali skutočnosťou slová, ktoré mnohí z nás iste poznáme: Modli sa a pracuj, takhľa múdrosť vraví, zapíš si to každý do srdca, do hlavy.

Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.