V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

4. nedeľa po Veľkej noci, Kolosenským 3, 16

Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato; vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu! (Kolosenským 3, 16)

Názov dnešnej nedele, Kantate, Spievajte, je odvodený z prvých slov 98. žalmu: „Spievajte Hospodinovi novú pieseň! Lebo vykonal zázračné veci.“ Táto nedeľa upriamuje našu pozornosť na význam duchovnej piesne, duchovného spevu. Myslíme pritom na rozličné formy a príležitosti spievania duchovných piesní. Predovšetkým je to spev na službách Božích, ktorý sa stal ich neodmysliteľnou súčasťou. Spolu so spevom myslíme na organový sprievod piesní a na organové skladby. Vyslovujeme vďačnosť všetkým, ktorí konajú kantorskú službu. S úctou a vďačnosťou myslíme aj na tých, ktorých kantorskú službu máme ešte v živej pamäti a ktorí už nie sú medzi nami. S poďakovaním myslíme na prácu spevokolov, menovite na službu zborového spevokolu tu na Legionárskej ulici, ako aj na ďalšie spevokoly v našom cirkevnom zbore, na mládežnícke a detské spevokoly. Duchovné piesne si spievame pri domácich pobožnostiach, ale aj ako jednotlivci, celkom individuálne, v najrozličnejších situáciách života. Duchovné piesne sprevádzajú veriaceho človeka celým životom. Tak to bolo už v biblických dobách a rovnako aj cez ďalšie tisícročia dejín cirkvi až po našu prítomnosť.
Spievame stále, a v určitom zmysle to pokladáme za samozrejmosť, ale z času na čas sa treba zamyslieť nad významom duchovných piesní a spevu. Teraz tak chceme urobiť pomocou citovaných slov z Listu Kolosenským. „Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato; vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu!“ Žalmy a hymny sa tu spomínajú v súvislosti so slovom Kristovým. Slovo Kristovo – to je súhrn slov, ktoré On povedal a ktoré nám sprostredkovali pisatelia evanjelií. Slovo Kristovo – to sú zároveň slová o Kristovi, teda slová o jeho činoch, o jeho celom konaní, ako aj slová o jeho jedinečnom význame pre nás. Keďže sme neboli priamymi poslucháčmi Pána Ježiša, naším originálnym prameňom na poznanie jeho slov a činov sú štyri evanjeliá v Novej zmluve. O jeho význame pre človeka hovoria aj evanjeliá ako aj ostatné knihy Novej zmluvy. Sme veľmi vďační Pánu Bohu, že máme evanjeliá, aj tie ďalšie novozmluvné a biblické spisy.
Mnohí pisatelia duchovných piesní sa dali inšpirovať práve tým, že ich osobne oslovili jednotlivé výroky Pána Ježiša, správy o príbehoch z jeho života, slová o tom, aký význam má on pre človeka, a to nielen vtedy, ale rovnako aj dnes. Na dobrých duchovných piesňach cítiť, že na ich autorov hlboko zapôsobili slová Pána Ježiša a slová o Pánu Ježišovi. Toto všetko platí nielen o slovách Pána Ježiša, ale aj o iných biblických slovách.
A tak môžeme povedať, že okrem priameho čítania Biblie – čo je prvoradé – sa nám Božie slovo prihovára prostredníctvom piesní. Keď si ich spievame alebo čítame, vnímame spolu s nimi zároveň to, ako slovo Božie vnímal a prežívali autori jednotlivých piesní. Takže v piesňach sa Božím slovom ovplyvnené srdce autora piesní prihovára nášmu srdcu. Božím slovom zasiahnutý človek sa prihovára nám, a okrem obsahu toho slová nám ponúka a odovzdáva aj to duchovné chvenie a vzrušenie, ktoré Božie slovo vyvolalo u neho.
Pritom nie je rozhodujúce, že to môže byť autor z druhého konca sveta, alebo autor, ktorý žil pred stáročiami a odišiel už tam, kde sa spieva Hospodinovi, sediacemu na tróne, a jeho Baránkovi, nová pieseň. Je vlastne krásnou skutočnosťou, že priestorová a časová vzdialenosť nie sú vôbec prekážkou odovzdávania a prijímania duchovných hodnôt.
Poklad duchovných piesní v rozličných spevníkoch je tu na to, aby sme si ich spievali, čítali, meditovali o nich. Čím viac tak budeme robiť, tým v bohatšej miere bude v nás prebývať Kristovo slovo. Práve toto poznanie je vyjadrené v našom biblickom texte: „Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato.“ Ak slovu Kristovmu budeme aj duchovnými piesňami dávať príležitosť, aby sa dostalo do nášho srdca, bude v nás prebývať bohato. „Prebývať“ neznamená nečinne ležať ako pasívne bohatstvo, ale znamená to neprestajne tvorivo pôsobiť, pracovať na formovaní našej bytosti, aby sme sa tak postupne stávali novým stvorením. Takto nám je ponúknutá skvelá možnosť, aby sme dávali čím viac priestoru pôsobeniu Svätého Ducha v našom vnútri.
V našom texte je nielen ponuka, aby slovo Kristovo prebývalo v nás bohato, ale aj výzva, aby sme aj my misijne pôsobili prostredníctvom piesní. „Vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu!“ Cirkev nie je zoskupenie izolovaných jedincov, ale živé, organické spoločenstvo, ktoré apoštol pripodobňuje k jednému telu, ktorého hlavou je Kristus. To okrem iného znamená, že medzi nami má prebiehať duchovná komunikácia. Jednou jej zložkou sú žalmy, hymny, duchovné piesne. Ide pritom o spoločné spievanie v malých či väčších spoločenstvách. Ale ide aj o to, že si môžeme navzájom vymieňať duchovné skúsenosti, ktoré nám s jednotlivými piesňami alebo biblickými žalmami boli darované. Už od biblických čias je to tak, že ak jednému bola darovaná duchovná skúsenosť či poznanie, bolo to dané nie iba jemu, ale prostredníctvom neho aj ďalším. Každý v spoločenstve potrebuje prijímať takéto poznanie a každého povinnosťou je odovzdávať ďalej poznanie, ktoré bolo jemu darované. To je to vzájomné odovzdávanie duchovných darov v rámci cirkvi ako organicky pospájaných orgánov jedného tela.
Teraz by sme si chceli všimnúť súvislosť a príbuznosť medzi niektorými biblickými slovami a staťami na jednej strane a medzi našimi piesňami na druhej strane. V nejednom prípade vidno medzi nimi priamu súvislosť. Pozrime na niektoré také vzťahy a spojenia.
Význam tichého, skromného príchodu Pána Ježiša na osliatku do Jeruzalema, ktorý je opísaný v evanjeliách, je vyjadrený v adventnej piesni: „Raduj sa, dcéra sionská a plesaj, duša kresťanská.“ Pieseň vyslovuje radosť z Pánovho príchodu do nášho života, vyjadruje veľké očakávanie, ktoré veriaci človek spája s jeho príchodom, ako aj nádej a prosbu o milosť pri jeho druhom príchode.
Príchod pastierov a mudrcom k betlehemským jasliam s dieťaťom Ježišom, o čom čítame v Evanjeliách podľa Lukáša a Matúša, viedol Paula Gerhardta k zloženiu vianočnej piesne: „Pri jasliach stojím pokorne, ó Ježiši, môj život.“ Pieseň vedie k hlbokým úvahám o tom, čo znamená pre nás, ľudí, pre každého jedného, narodenie Pána Ježiša Krista, koľko svetla, slobody, požehnania môžeme od neho čakať a prijímať.
Tŕňový veniec na hlave mučeného Pána Ježiša a celé jeho utrpenie, o čom sa podrobne hovorí ku koncu všetkých štyroch evanjelií, viedlo k piesni, ktorú spievame s hlbokým dojatím: „Ó Hlava ubolená, ranami pokrytá, a na posmech zdobená, tŕňami obvitá.“ Pri tejto piesni veriaci človek preciťuje celé to utrpenie, poníženie, ktoré znášal Pán Ježiš, nevinný, kvôli nám, hriešnym ľuďom. Uvedomujeme si pritom vrcholnú veľkosť jeho lásky k nám, a prosíme ho, aby bol blízko nás, pri nás aj v posledných hodinách nášho života.
K ustrašeným učeníkom, ktorí sa zo strachu zatvárali a zamykali, prišiel napriek zatvoreným dverám vzkriesený Pán a pozdravil ich slovami: „Pokoj vám!“ Takto do ich strachu a úzkosti vniesol svoj svätý pokoj. Čítame o tom v Evanjeliu podľa Jána. Tento príbeh a tento pozdrav sa stal východiskom krásnej Hodžovej veľkonočnej piesne: „Pokoj vám! Žijem! Plesajte! Kto verí, neumiera.“ Z tejto piesne nám prúdi do srdca Pánova ponuka: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dáva, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám srdce nermúti a nestrachuje.“ Kto pieseň spieva s vnútornou účasťou, cíti, ako Kristov pokoj napĺňa a ovláda jeho srdce.
Dojímavé je stretnutie emauských učeníkov so vzkrieseným Pánom, o ktorom sa píše v Evanjeliu podľa Lukáša. Prosili ho: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil“. Táto prosba je s osobným zaujatím rozvedená v piesni „Zostaň pri nás, už k noci zneje zvon“. Autor ju napísal krátko pred svojou smrťou, vediac, že sa blíži jeho koniec. Táto pieseň, hodná meditácie, ukazuje, akou pomocou môže a chce byť Pán Ježiš aj v tých najťažších hodinách života.
Všetci poznáme Žalm 23.: „Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku“. Tento žalm sa stáva osobnou modlitbou v piesni „Hospodin sám je Pastier môj, vyznávam“; osobnou modlitbou autora piesne, osobnou modlitbou tých, ktorí ju spievajú. Táto pieseň vnuká človeku do srdca istotu, že za všetkých životných okolností sme pod ochranou dobrého Pastiera, Hospodina, že On nás prevedie cez všetky temné údolia života – aj cez to posledné temné údolie, cez smrť.
Nemôžeme nespomenúť Lutherovu hymnu: „Hrad prepevný je Pán Boh náš, zbroj výborná i sila.“ Pri skladaní tejto piesne bol reformátorovi podkladom žalm 46, v ktorom je vyjadrená istota o Božej absolútnej nadradenosti nad všetky búrky, prírodné i spoločenské. Pieseň „Hrad prepevný“, pieseň večne živá, dávala mnohým ľuďom odvahu a silu a vyzývala na pevný postoj aj uprostred útlaku a ohrozenia. Jej posolstvo je dodnes v nezmenšenej miere aktuálne.
V našich spevníkoch sú aj ďalšie piesne, pri ktorých sa dá ľahko spoznať, že svoje myšlienky čerpajú priamo z jednotlivých biblických textov. Tým sa nám potvrdzuje pravda prečítaného textu, ktorý slovo Kristovo – a zrejme aj ďalšie biblické slová – dáva do súvislosti s duchovnými piesňami. Ak chceme dnešnú nedeľu Kantate zasvätiť primerane jej názvu, môžeme si doma vziať Bibliu a spevník, prelistovať spevník a hľadať piesne, pri ktorých vidno priamu súvislosť s biblickými textami. Pri každom objavení takej súvislosti je vhodné prečítať si celý príslušný biblický text a celú pieseň. Tak by sme mohli do určitej miery objaviť alebo aspoň odhadnúť, čo prebiehalo v mysli a srdci autorov týchto piesní pri ich písaní. Pri poznávaní takýchto súvislostí by sa nám piesne stali ešte vzácnejšími. Duchovne by sme tým zbohatli a podrástli.
Osobitnou kapitolou je umelecké stvárnenie biblických textov a piesní. Pri ich počúvaní cítime, že sa príslušné biblické texty naplno zmocnili skladateľov, a s veľkým rešpektom myslíme na vyššiu inšpiráciu, ktorá ich viedla. Pri počúvaní sami cítime aspoň niečo z toho nadšenia, ktoré sa ich zmocnilo. Blízke sú nám napríklad Dvořákove Biblické písně, Bachove kantáty, ďalej rozličné stvárnenia anjelského slávospevu zo 6. kapitoly Izaiáša: „Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je celá zem Jeho slávy“, takzvané „Sanctus“, a mnoho, mnoho ďalších skladieb.
Za všetko, čo sme si dnes pripomenuli, a čo nám v dnešnú nedeľu i ďalej prichádza na myseľ, sme Pánu Bohu veľmi vďační. Jemu vďačíme za dar reči. Jemu vďačíme za dar spevu. Jemu ďakujeme za autorov piesní, skladateľov melódií a sprievodnej hudby. Jemu ďakujeme za skladateľov duchovnej hudby, inšpirovanej Písmom svätým, a za jej interpretov. Ďakujeme mu za požehnanie, ktoré sme doteraz v tomto ohľade prijali a prosíme ho, aby sa tieto veci i naďalej rozvíjali, a aby sme to všetko vedeli prijímať a využívať s radosťou a požehnaním.

Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.