V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

1. nedeľa po Veľkej noci, Ján 21, 15 – 19

Keď si zajedli, riekol Ježiš Šimonovi Petrovi: Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo? Odpovedal Mu: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu Ježiš: Pas mojich baránkov! Po druhý raz spýtal sa ho zase: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? A on Mu odpovedal: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu: Pas moje ovečky! Aj po tretí raz sa ho spýtal: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? Peter sa zarmútil, že sa ho po tretí raz spýtal: Či ma miluješ? a odpovedal Mu: Pane, Ty vieš všetko; Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu Ježiš: Pas moje ovečky! Veru, veru ti hovorím: Dokiaľ si bol mladší, opasoval si sa sám a šiel si, kam si chcel; ale keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa opáše a povedie, kam nechceš. To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Keď to povedal, riekol mu: Nasleduj ma! (Ján 21, 15 – 19)

Tento rozhovor vzkrieseného Pána Ježiša so Šimonom Petrom patrí medzi najpôsobivejšie veľkonočné príbehy. Pán Ježiš zrejme nechcel odísť do svojej nebeskej slávy bez toho, žeby Petrovi poskytol pomoc v jeho ťažkom probléme, ktorý pre Petra vznikol po trojnásobnom zapretí.
Pozadie tohto príbehu poznáme akiste všetci. Z Evanjelia podľa Lukáša vieme, že cestou od poslednej večere do Getsemanskej záhrady odohral sa tento rozhovor: Pán Ježiš povedal: „Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.“ Peter odpovedal: „Pane, hotový som ísť s Tebou aj do väzenia, aj na smrť.“ Ježiš mu riekol: „Hovorím ti, Peter: dnes kohút nezaspieva, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.“ Podobné slová čítame v Evanjeliu podľa Marka: „I povedal im Ježiš: Všetci sa pohoršíte, lebo je napísané: Biť budem pastiera a rozpŕchnu sa ovce. ... Odpovedal Mu Peter: Ak sa aj všetci pohoršia, ale ja nie! ... Čo by som aj umrieť mal s Tebou, nikdy Ťa nezapriem.“
Vieme, ako sa to skončilo. Keď sa Petra na nádvorí veľkňazovho paláca pokúsili identifikovať ako Ježišovho učeníka, on tri razy veľmi silnými slovami zaprel svoju príslušnosť k Ježišovi, tvrdiac, že nemá s ním nič spoločné. Po treťom raze zaspieval kohút – blížilo sa ráno. Pán sa pozrel na Petra. Peter sa rozplakal.
Petra, keďže sme ľudia jemu podobní, chápeme. Veľký strach ho priviedol k tomu, že zaprel Toho, ktorý mu bol v skutočnosti najdrahší, že zatajil to, čo mu v skutočnosti bolo najsvätejšie. Od tej chvíle nenašiel pokoja. Nemohol zabudnúť na Pánov pohľad. Myšlienka na tento pohľad sa mu vracala znova a znova a mučila ho. Pripomínal si svoje veľmi sebaisté slová: I keby ťa všetci opustili, ja ťa nikdy neopustím. Uvedomoval si, aké nesprávne, sebaklamné predstavy mal o sebe, o svojej veľkej vnútornej sile. Iste si predsavzal: Už nikdy takto hrdo a sebaisto nebudem o sebe hovoriť. Ale bremeno na duši zostávalo. Pociťoval ho veľmi bolestne.
Jeho šťastím bolo, že o jeho trápení vedel ešte niekto iný, a to nie hocikto: vedel o tom vzkriesený Pán Ježiš. Vzkriesený Pán nechce odísť do svojej nebeskej slávy a nechať Petra, aby sa trápil do konca svojho života. Preto začína tento rozhovor. Ťažko si predstaviť, čo by bolo s Petrom, s jeho vnútorným životom, bez tohto rozhovoru.
Týmto rozhovorom chcel Pán poskytnúť Petrovi zásadnú pomoc, ale pre Petra to nebol ľahký rozhovor. „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ To je jasná narážka na Petrove slová: I keby ťa všetci opustili, ja ťa nikdy neopustím. Týmito slovami dal Peter najavo, čo si myslí o sebe a o ostatných. Ja som predsa trocha lepší ako tí ostatní. Peter potreboval ten pád, aby bol očistený od tohto nadraďovania seba nad ostatných.
Trojnásobná otázka Pána Ježiša: Či ma miluješ? je narážkou na trojnásobné zapretie. Peter si to uvedomuje – preto evanjelista napísal, že pri treťom opakovaní sa Peter zarmútil. Chce ho azda Ježiš trápiť tou trojnásobnou otázkou s jasnou narážkou na zapretie? Pán Ježiš ho nechce trápiť, ale postupuje ako múdry lekár. Vie, že Peter musí prejsť cez túto bolesť, aby mohol Ježišovo akceptovanie po páde brať vážne. Keby bol Pán Ježiš bagatelizoval to, čo sa stalo, pre Petra by to nebola opravdivá pomoc.
Trojnásobné zapretie zanechalo v Petrovej duši hlbokú ranu. Práve po tomto trojnásobnom zlyhaní mu vzkriesený Pán Ježiš predkladá trojnásobnú otázku: Miluješ ma? Dáva mu príležitosť, aby to trojnásobné zapretie odčinil trojnásobným vyznaním: Ty vieš, že ťa milujem.
Všimnime si, že prvú otázku formuluje Pán Ježiš s jasnou narážkou na Petrovu nadsadenú sebadôveru: Miluješ ma viacej ako títo, to znamená: viacej ako ostatní učeníci? Peter sa dal poučiť svojím pádom a nehovorí: Milujem ťa viac ako ostatní, ale jednoducho: Milujem ťa, ty vieš, že ťa milujem. Jeho láska už nie je spojená so sebaobdivom, ale je prečistená pokorou.
Po tretej, najťažšej otázke, ubolený Peter okrem toho hovorí: Pane, Ty vieš všetko. Treba sa dlhšie pristaviť pri tejto odpovedi a postupne objavovať, čo všetko je v nej obsiahnuté: Ty vieš všetko. Ty vieš, že som ťa neprestal milovať ani vtedy, keď som ťa zaprel. Keď si sa pozrel na mňa, uvedomil som si, že vieš všetko. Ty vieš, akú ranu nosím na duši. Ty vieš, ako ma to bolí, ako to ľutujem, aký šťastný by som bol, keby sa to nebolo stalo. Ty vieš, že napriek zapretiu nechcem byť odlúčený od Teba, lebo to by bol môj koniec. Ty vieš, že ja sám si nemôžem pomôcť a nemôže mi pomôcť ani nikto z ľudí. Iba ty ma môžeš oslobodiť od tejto bolesti. Keď sa Peter topil na jazere, zvolal v zúfalstve: Pane, zachráň ma. Teraz sa topí vo svojej bolesti a mlčky prosí: Pane, zachráň ma.
Videli sme, že Pán mu pomáha. Pomáha mu jednak tým, že mu dáva príležitosť urobiť krásne vyznanie. Pomáha mu aj tým, že Peter bude mať možnosť túto lásku dokázať činmi. Láska, ktorá spočíva iba v slovnom vyjadrení, je primálo. Preto sa Petrova láska má prejaviť konaním. Na takéto konanie ho Pán vyzýva tým, že obnovuje jeho povolanie a poverenie: Pas moje ovečky, pas mojich baránkov. Nasleduj ma.
To sú slová toho istého obsahu, ako slová, ktoré odzneli po bohatom lovení rýb: Odteraz budeš loviť ľudí. Je potrebné toto nové povolanie, keď Peter bol už raz povolaný? Je potrebné, lebo zapretím vypadol Peter zo svojej úlohy. I keď v tomto príbehu neodznievajú formálne slová odpustenia, v novom povolaní a poverení je obsiahnuté odpustenie.
Petrova láska k Ježišovi bude mať možnosť prejaviť sa aj prijatím utrpenia. Pán naznačuje, že ten ďalší úsek Petrovho života nebude pohodlnou cestou. Slová „Iný ťa opáše a povedie, kam nechceš“ sú predpoveďou martýria, ktoré čaká Petra na konci životnej cesty.
Zaprieť Pána Ježiša možno mnohorakým spôsobom. Aj tak ako Peter, že sa ho človek zriekne slovami, že zatají pred druhými svoju príslušnosť k nemu, svojmu Pánovi. Ale aj tak, že vo vážnych chvíľach voľby človek urobí zo strachu alebo iných nesprávnych motívov rozhodnutie, ktoré je v rozpore s Pánovým učením. Ak naše svedomie nie je otupené, skôr alebo neskôr si uvedomíme, že Pánov pohľad spočíva na nás – ako vtedy na Petrovi. Citlivé srdce vie čítať, čo všetko je v tomto pohľade obsiahnuté. Čo iné nám v takej chvíli ostáva ako spolu s Petrom plakať, cítiť ľútosť a prosiť o milosť? Aj nám položí náš Pán otázky, ktoré nás prinútia s jasným vedomím ešte raz prežiť to, čo by sme najradšej zakopali pod čiarnu zem. Aj nás vedie Pán Ježiš touto cestou, pretože je múdry a vie, že len cez bolesť môžeme prísť k plnému vyliečeniu. Naše slová „Pane, ty vieš všetko“ budú mať vtedy celkom konkrétny obsah. V modlitbe mu o tom môžeme podrobne porozprávať. Vtedy aj my môžeme očakávať, že sa Pán zachová k nám podobne ako k Petrovi: že obnoví naše povolanie a dá nám poverenie. V modlitbe a meditácii nám môže byť darované poznanie, v čom to poverenie bude spočívať. Verné plnenie nového poverenia bude prejavom a dôkazom toho, že sme boli napriek svojim pádom akceptovaní, že nám Pán odpustil, že s nami i naďalej ráta.
Môžeme sa dostať aj do iného postavenia. Možno sa aj voči nám dopustil niekto niečoho takého, čím nás veľmi zranil a čo ho veľmi trápi. Pán Ježiš nechcel odísť do svojej večnej slávy bez pomoci Petrovi, ktorý mu ukrivdil. Treba nám to pochopiť aj ako príklad a vzor pre nás. Nemali by sme my odísť do večnosti, a nemal by ani ten človek, ktorý nám ukrivdil, odísť do večnosti bez vyriešenia tohto problému.
Iniciatíva môže vyjsť buď z jednej alebo druhej strany. V našom príbehu je pozoruhodné, že iniciatíva vychádza nie od Petra, ale od Pána Ježiša. Môže sa nám zdať, že je to obrátené poradie, veď pokladáme za prirodzené, že najprv by mal poprosiť o odpustenie ten, kto ukrivdil druhému. Ale tu Pán Ježiš, hoci je On sklamaný Petrovým zapretím, prichádza sám s iniciatívou. Veď ktovie, či by Peter našiel odvahu požiadať o taký rozhovor, i keď si myslíme, že veľmi po ňom túžil. A tak rozhovor začína Pán Ježiš.
To nie je jediný prípad, kde práve On, ukrivdený, prichádza s iniciatívou. Na kríži prosí o odpustenie pre tých, ktorí mu spôsobili veľkú bolesť a krivdu, hoci oni o odpustenie ani neprosia. Podobne sa správa Štefan pred svojím odchodom do večnosti. Nechce odísť bez slov odpustenia. Prosí: „Pane, nepočítaj im tento hriech.“ V tom všetkom by sme mali vidieť povzbudenie pre nás, povzbudenie, aby sme prišli s iniciatívou a pomohli tým, ktorí cítia ľútosť, že nám ublížili. Veď normou pre nás by sa mali stať nielen slová Pána Ježiša, ale rovnako aj jeho správanie.
V tomto príbehu sa prejavuje nekonečné milosrdenstvo Pána Ježiša Krista. Milosrdenstvo prejavoval v priebehu svojho pozemského pôsobenia. Milosrdenstvo prejavuje vo svojej novej forme bytia, ktorú má po vzkriesení. Mohol by súdiť, mohol by odsúdiť tých, ktorí padnú. Ale on nám po každom páde dáva možnosť, aby sme vstali, aby sme začali znova. Lebo On je tvorivý Pán, Pán budúcnosti. Nechce zanechať za sebou spúšť, naopak, on stále tvorí nové, a to ešte aj z trosiek. On trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí. Tak ako on sám vstal zo smrti k novému životu, tak chce aj nám zo všetkých situácií, do ktorých sa môžeme dostať, pomáhať k novému životu. Mali by sme poznať, vycítiť a využiť takú veľkú ponuku.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.