2. nedeľa po Veľkej noci, Žalm 23
Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku.
Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza.
Dušu mi občerstvuje, po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno.
Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú.
Stôl mi prestieraš pred mojimi protivníkmi, hlavu mi pomazávaš olejom, je preplnený kalich môj.
Len dobrota a milosť bude ma sprevádzať po všetky dni môjho života a bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy. (Žalm 23)
Tento žalm o Hospodinovi ako Dobrom pastierovi nie je teoretická báseň napísaná za zeleným stolom. Cez životné skúsenosti, a to ťažké skúsenosti veriaceho človeka vznikli tieto slová. Nevieme, cez koľko a akých ťažkostí, sklamaní, pochybností prešiel autor žalmu. Taký Jób po svojich ťažkých životných skúsenostiach by mohol napísať tieto slová. Alebo taký Jeremiáš, ktorý si vo svojej prorockej službe tak mnoho vytrpel.
Čo je napísané v žalme, nie je skúsenosť jedného dňa. Žalm je plodom dlhého náboženského premýšľania. Ku konečnému, zrelému záveru sa autor dopracoval cez rozličné štádiá rastu a dozrievania.
V človeku sa v ťažkých situáciách objavuje najprv sklamanie, pochybnosti, buričské myšlienky. Keď príde do života utrpenie, zasiahnutý človek najprv vyslovuje jóbovské otázky: Prečo sa to stalo? Prečo musím trpieť práve ja? Čím som si zaslúžil toto utrpenie? Ako sa to všetko skončí? Kým človek pozerá na svoje utrpenie z časovej blízkosti, javí sa mu ono ako nepochopiteľné a nezmyselné.
Ale k svojej minulosti sa človek vracia aj po dlhšom časovom odstupe, a usiluje sa objaviť zmysel prežitých udalostí. Autor žalmu videl napokon pred sebou väčší úsek vlastnej minulosti, a postupne objavoval, že aj to utrpenie, ktoré sa mu spočiatku javilo ako nezmyselné, ho v skutočnosti viedlo duchovne dopredu. Z Božej milosti mu bolo dopriate prebojovať sa k veľkej istote: „Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku“, alebo ako je to vyjadrené v inom preklade: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba.“
Okrem toho s vďačnosťou myslel na záchranu a pomoc, ktorej sa mu v utrpení dostalo, a slovami žalmu to aj vyjadruje. V jeho živote boli aj svetlejšie, šťastnejšie dni. Nepripisoval ich náhode, ale videl v nich prejavy Božej lásky a Jeho vedenia. Tak sa od počiatočnej nechápavosti a buričských myšlienok dostával krok za krokom k stále dokonalejšiemu poznaniu a pochopeniu svojho života. V žalme máme pred sebou konečný, zrelý prejav jeho viery v Božie vedenie, prejav jeho životnej istoty.
Nie každý človek sa vo svojom poznaní dostane tak ďaleko. Mnohí ostávajú stáť na tom prvom stupni a ďalej sa nedostanú. V takom prípade človek iba ľutuje seba samého a narieka nad svojím osudom. A hoci Pán Boh vkladá do jeho života okrem bolesti aj mnoho pekných vecí, on ich nevidí, nechce ich vidieť, odmieta ich vidieť. Nie je ochotný pripustiť, žeby utrpenie mohlo znamenať prínos pre jeho duchovný vývoj. Toto je štádium, cez ktoré prechádza mnoho ľudí, možno všetci ľudia, ale zle je, ak človek na tomto stupni ostane stáť.
Takýmto ľuďom prináša žalm posolstvo: Ty nemusíš zotrvávať vo svojom zúfalstve, lebo Hospodin je aj tvoj Dobrý pastier. Čo bolo možné v živote autora žalmu, to je zásadne možné aj v živote každého jedného z nás, len musíme mať k takému prehodnoteniu ochotu a odvahu. Nie je vždy ľahké prebojovať sa k tejto istote. Náš žalm je meradlom na zistenie toho, ako ďaleko sme sa v tejto veci už dostali. Treba si nám položiť otázku: Dokážem tento žalm iba odriekať, alebo je pritom celé moje srdce? Tento žalm by sme sa mali naučiť naspamäť – môže sa nám stať veľkou pomocou v rozličných ťažkých situáciách. Mali by sme sa modliť a urobiť všetko, aby sa tento žalm stal výrazom nášho skutočného životného postoja.
Pozrime sa bližšie na jednotlivé myšlienky tohto žalmu. „Hospodin je môj pastier.“ „Hospodin“ – to je v pôvodnom hebrejskom texte meno Pána Boha. Toto meno znamená: Ten, ktorý má opravdivé bytie, Ten, ktorý je prameň bytia, prameň života. Bez Neho by nejestvoval svet, nejestvoval by život ani človek. Ten, ktorý sám je život a zároveň prameň bytia a života, Ten je môj pastier. Nie nejaký človek, ktorý sa ľuďom ponúka a natíska za pastiera, aby ich potom mohol ovládať, ale Hospodin, ktorý nemôže byť nikým a ničím prevýšený – Ten je môj pastier. Toto veľké poznanie by sa malo stať svetlom nášho života.
„Nebudem mať nedostatku.“ Nedostatok máme vo všeličom, všeličo nám chýba. No tieto slová hovoria nie o našich všedných potrebách, ale o niečom nekonečne dôležitejšom. Mnoho z toho, čomu my pripisujeme veľkú dôležitosť, nie je dôležité, a na druhej strane zabúdame na veci, ktoré majú pre náš život zvrchovanú dôležitosť. Autor žalmu nechce povedať, že Hospodin je tu na to, aby spĺňal všetky naše túžby, často malicherné, nesprávne a sebecké. Tu ide o to najpodstatnejšie, čo nevyhnutne potrebujeme na dosiahnutie večného života. Práve v tomto zmysle sú pravdivé slová žalmu: „Nič mi nechýba“. Veď ako by nám aj mohlo v tomto ohľade čokoľvek chýbať, keď sme pod vedením a starostlivosťou Toho, ktorý je prameňom bytia, prameňom života, a to aj a predovšetkým prameňom večného živote?! V časných veciach nám môže všeličo chýbať, ale pokiaľ ide o tie najdôležitejšie, večné hodnoty, nechýba nám nič – ak sa zveríme pod vedenie Hospodina, nášho Dobrého pastiera.
„Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza.“ Hospodin, Dobrý pastier, vie, čo my, jeho ovce potrebujeme, a je aj schopný dávať nám to. On sa stará pre nás o chlieb telesný a rovnako aj o chlieb duchovný, utišuje smäd nášho tela a chce utišovať smäd našej duše. Všetky veci, ktoré potrebujeme na udržanie svojho telesného organizmu, pochádzajú z Božích štedrých rúk. Ale Hospodin vie najlepšie, že potrebujeme ešte aj iné veci okrem telesného chleba. Aj duchovný pokrm nám dáva v hojnej miere. Toto má žalmista na mysli, keď hovorí, že Pán Boh nás privádza na zelené pastvy a k osviežujúcim vodám. Akiste sme už vo svojom doterajšom živote zakúsili prejavy Jeho múdrosti a dobroty, alebo ešte iba musíme takéto cenné skúsenosti objaviť – ak sme na ne zabudli, alebo sme si ich zatiaľ neuvedomili. Takéto uvedomené skúsenosti sú základy dôvery, že On nás bude aj naďalej pásť na zelených pastvách a privádzať k osviežujúcim vodám.
„Dušu mi občerstvuje“. Presný význam týchto slov v pôvodnom texte je: dáva mi opäť životnú silu, regeneruje ma. Človek je často v takom položení, že sa cíti so svojimi silami a nádejami na dne. Vtedy hovorí, že ho nič nezaujíma, že nemá chuť ani odvahu, ani silu do nijakej práce. To je nepríjemný pocit, ktorým taký človek trpí nielen sám, ale trpia aj jeho blízki. Našťastie takýto pocit zruinovanosti netrvá donekonečna. Po kratšom alebo dlhšom čase vracia sa chuť do života, vracia sa životný elán, človek opäť začína rozmýšľať a plánovať, lebo cíti, ako sa jeho vnútro napĺňa novou životnou silou. Kto vie citlivo prežívať takéto vnútorné zmeny, môže mať dojem, že sa prebúdza k novému životu. Žalmista poznal takéto vlnenie, takéto klesanie na dno a stúpanie do výšok. Dar novej životnej sily nikdy neprijímal s tupou nevďačnosťou, ale naopak: bol presvedčený, že Pán Boh vtedy v tichosti koná svoje dielo, a bol Mu za to vďačný.
Koľko razy sme už aj my zažili takúto obnovu životnej sily! Žalm nám kladie kritickú otázku, či sme si vtedy pomysleli s vďačnosťou na Hospodina, ktorý nám toto nové svetlo daroval. Táto skúsenosť žalmistova, a aj naša vlastná, mala by nás vystrojiť do budúcnosti, aby sme vo chvíľach skleslosti, depresie nezúfali, neupadli do paniky, ale aby sme s napätím očakávali, v akej forme chce nám Pán Boh darovať nové svetlo. Tak by sme kráčali nie od zúfalstva k zúfalstvu, ale od jedného radostného prekvapenie k druhému radostnému prekvapeniu.
„Po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno.“ Vo svete existujú rozličné cesty: priame aj krivé. Krivé, nespravodlivé cesty sú často lákavé, ale skôr alebo neskôr sa ukáže, že sú veľmi nebezpečné. Je veľmi dobre, že máme Pastiera, ktorý nás varuje pred krivými cestami a vedie nás po rovných, spravodlivých cestách. Neraz nás tie krivé cesty priťahujú, ale náš Dobrý pastier je dosť prísny a mocný na to, aby nás – hoci aj s použitím rozličných opatrení – priviedol na rovné cesty.
Všetkým, čo Pán Boh s nami koná, nás On vychováva. Vychováva nás svojím slovom, svojím zákonom a evanjeliom. Vychováva nás radosťou a šťastím, ktoré vkladá do nášho života. Vychováva nás bolesťou a utrpením, ktoré musíme znášať. Konečným cieľom nášho ľudského života nie je, aby sme mali čím viac povrchného šťastia, ale aby sme sa stali v čím plnšom zmysle Božími deťmi. Žalmista vedel, že aj jeho vedie Pán Boh k tomuto cieľu, a preto napísal: „Po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno.“ Už v tom je nesmierne šťastie, keď môžeme cítiť, že nás Pán Boh vychováva, že všetko čo vloží do nášho života, smeruje k jednému konečnému cieľu. A ešte väčšie šťastie nás čaká, keď sa k tomuto cieľu dostaneme.
„Pre svoje meno.“ To sú vzácne slová. Sú odpoveďou na otázku: Prečo Dobrý pastier všetko toto pre nás robí? Sme azda takí dobrí, žeby sa cítil zaviazaný takto nás viesť a tak sa o nás starať? Nie, ani zďaleka. „Pre svoje meno“ to robí. To znamená: len v Ňom, v Jeho nevýslovnej láske k nám je odôvodnenie toho, že je k nám taký dobrý. Jeho láska – to je jediná a konečná odpoveď. Jeho láska je aj základom našej istoty. Keby Jeho pomoc a Jeho vedenie záviselo od našej dobroty a pevnosti, bol by to veľmi labilný základ. Keďže však základom a dôvodom toho všetkého je On, prameň všetkého života, On, ktorého podstatou je láska, môžeme na tom budovať svoju dôveru a istotu.
„Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú.“ Tento pekný žalm nám nesľubuje, že nás v budúcnosti nepostretne utrpenie, sklamanie a iné nepríjemné veci. Naopak, môže sa stať, že budeme kráčať aj temným údolím utrpenia. Nejeden z nás týmto temným údolím kráča aj teraz, možno už aj dlhší čas. Temné údolie – to sú tie ťažkosti, bremená, bolesti a utrpenia, ktoré musíme niesť vo svojom živote. Temné údolie – to je aj údolie smrti, cez ktoré každý z nás bude raz prechádzať. S temným údolí v tomto zmysle býva obyčajne spojený strach. Ale na rozdiel od toho bežného pocitu obáv, strachu, neistoty hovorí autor žalmu niečo nové a prekvapivé: „Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého.“ To je reč, ktorej sa oddá pozorne načúvať, lebo ukazuje, že temné údolie sa dá zvládnuť aj celkom iným spôsobom, spôsobom, ktorý sa úplne odlišuje od toho ustrašeného postoja. Kto sa dostane až tak ďaleko, ten síce kráča temným údolím, ale už prekonal strach, nebojí sa zlého. Práve toto každý jeden z nás potrebuje veľmi naliehavo.
Ako to dosiahol, že cez temné údolie života a smrti kráča bez strachu? Odpoveď je v kratučkej vete: „Lebo Ty si so mnou.“ Nielen rozumovo vie o Božej prítomnosti, ale Božiu prítomnosť pociťuje tak mocne, že strachu sú zatvorené všetky dvere. Je síce zaplavený trápením a bolesťou, ale ešte mocnejšie je zaplavený pocitom Božej blízkosti. Pána Boha vníma mocnejšie, Pán Boh robí na neho oveľa mocnejší dojem ako hoci aj to najhoršie utrpenie, ktoré by ho mohlo postihnúť.
Božia prítomnosť nie je nečinná: „Tvoj prút a tvoja palica ma potešujú.“ Pastier nosil palicu, kyjak železom okovaný, aby od svojich oviec odháňal dotieravú zver a dotieravých ľudí. Takto nás Pán Boh chráni pred konečným zahynutím, i keď dopustí rozličné utrpenie.
Pastier nosil okrem toho prút, ktorým poháňal lenivé ovce a ktorým privádzal naspäť tie, čo svojvoľne chceli od neho odísť preč. Aj na nás má Pán Boh prút, ktorým nás poháňa, keď sme priveľmi pomalí v duchovnom napredovaní, a keď od Neho svojvoľnej odchádzame na bludné cesty. Takto nás Pán Boh chráni pred vonkajším nepriateľom a pred nepriateľom, ktorý sídli v nás samých. Pretože je v tomto zmysle naším ochrancom, môžeme s dôverou kráčať nielen po výslní, ale aj cez temné údolie. Kto má ako Dobrého pastiera Hospodina, prameň života, ten môže povedať: Nebojím sa zlého, môj Dobrý pastier ma nikdy neopustí, a to ani v temnom údolí smrti.
„Stôl mi prestieraš pred mojimi protivníkmi, hlavu mi pomazávaš olejom, je preplnený kalich môj.“ I keby sa stalo, že by sme boli obklopení nepriateľmi a nemali pri sebe nikoho blízkeho, náš Dobrý pastier bude pri nás a bude sa o nás starať. Nemusíme mať nikdy pocit opustenosti, a to ani vtedy, keď sme uprostred nepriateľov. Hospodin, náš Dobrý pastier je vždy v našej blízkosti.
„Len dobrota a milosť bude ma sprevádzať po všetky dni môjho života a bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy.“ Vo všetkých situáciách môjho života, za všetkých okolností, za akýchkoľvek okolností som v rukách môjho Dobrého pastiera, a raz – z Jeho milosti – budem môcť prebývať v Jeho večnom domove.
Pán Ježiš Kristus povedal o sebe, že On je ten Dobrý pastier. Povedal to celkom oprávnene, lebo nám priniesol posolstvo o tom, čo Pán Boh pre nás znamená. Prišiel nám to nielen povedať, ale celé Jeho, Ježišovo, konanie bolo dielom Dobrého pastiera. Všetky jednotlivé znaky Dobrého pastiera, o ktorých hovorí prečítaný žalm, nachádzame v evanjeliách, ktoré hovoria o Pánu Ježišovi Kristovi. V Ježišovom živote a diele je žalmistov obraz Hospodina ako Dobrého pastiera nielen potvrdený, ale veľmi obohatený. Pán Ježiš nás neprestajne pozýva a vedie na zelené pastvy svojho slova. On nás volá k sebe: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!“ On ako Dobrý pastier nás mocne drží vo svojich rukách, a pokiaľ my chceme v nich ostať, nikto a nič nás z nich nemôže vytrhnúť. On ako Dobrý pastier obetoval za nás svoj život, aby nám otvoril cestu k večnému životu. Z toho vidno, že On, náš Dobrý pastier nás má rád, miluje nás, nie sme mu ľahostajní. V Jeho láske sa môžeme cítiť chránení vo všetkých situáciách svojho života. To všetko je tu pre nás a má nás to viesť k tomu, aby sme s vďačnosťou objavovali Božie milostivé zásahy vo svojom živote, aby sme sa naučili svoj doterajší život hodnotiť v celkom novom svetle a aby sme v prítomnosti žili a do budúcnosti pozerali s dôverou. Ak my, kresťania, chceme svetu ukázať, že Pán Boh znamená pre ľudský život nesmierne veľa, musí byť náš vlastný život naplnený omnoho väčšou dôverou v Neho ako doteraz. Prečítaný žalm mal by byť pre nás zásadným popudom k tejto vnútornej premene.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
