V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Sviatok Svätej Trojice, Evanjelium podľa Jána 3, 1 - 15

Ev. podľa Jána 3, 1 – 15:
„1Bol farizej, menom Nikodém, popredný muž medzi Židmi. 2Ten prišiel k Nemu v noci a hovoril Mu: Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním. 3Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie. 4Nikodém Mu povedal: Ako sa človek môže narodiť, keď je starý? Nemôže predsa druhý raz vojsť do života matky a narodiť sa. 5Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. 6Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. 7Nediv sa, že som ti povedal: Treba sa vám znovu narodiť. 8Vietor veje, kam chce: čuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide: tak je s každým, kto sa narodil z Ducha. 9Nikodém Mu povedal: Ako sa to môže stať? 10Ježiš mu odpovedal: Ty si učiteľ v Izraeli, a nevieš to? 11Veru, veru ti hovorím: Čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate naše svedectvo. 12Ak neveríte, keď som vám hovoril o zemských veciach, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských? 13A nikto nevstúpil do neba, len Ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka. 14A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, 15aby každý veriaci mal v Ňom večný život.“



Milí bratia a milé sestry!


Dve veci spája prečítaný text so Sviatkom Svätej Trojice.

Ponajprv je tu predstavený Ježiš ako vyslanec Boha Stvoriteľa, ktorý učí o diele Božieho Ducha.

Druhým spojivom je prechod medzi tým, čo koná Boh – čo zvestuje slávnostná polovica cirkevného roku a medzi tým, ako máme na Božie konanie odpovedať (to je zvesť nedieľ v bezslávnostnej polovici cirkevného roku).

A tiež je zrejmé, že čo Ježiš vybojoval svojím krížom pre celý svet, chce darovať každému jednotlivému človeku, konkrétne Nikodémovi, s ktorým sa v túto hodinu stretáva.

Nikodém patril medzi elitu vyvoleného národa. Elitu duchovnú, lebo sa snažil oddeliť od všetkého zlého, horlivo sa zaoberal Hospodinovým zákonom, a aj ho vyučoval. Ako člen Najvyššej židovskej rady patril aj medzi elitu politickú. Veľradu tvorilo 69 starších alebo sudcov a predseda a podpredseda. Veľrada bol orgán, ktorý okrem soboty a sviatkov zasadal každý deň a mal funkciu súdu aj zákonodarného zboru – napr. súdil falošných prorokov, o sporoch medzi kmeňmi Božieho ľudu, rozhodoval o veľkňazovi atď.

Nikodém bol muž bez predsudkov. Preto správne vytušil, že Ježiš nie je radový učiteľ, že prišiel od Boha. Nikodém stelesňuje to najlepšie z Božieho ľudu v Ježišovej dobe. – Extra kvalita! Ježiš sa zhováral s tým najlepším, a predsa to dopadlo tak trápne. Prečo? Aby sme si pyšne nemysleli, že by sme boli lepší ako Nikodém. Neboli! Sám zo seba človek na nič lepšieho, ako ukázal Nikodém, nemá.

Nikodém prišiel za Ježišom v noci. To je u evanjelistu Jána údaj nielen časový, ale aj duchovný (por. J 12, 35n; J 13, 30). Pri všetkých duchovných a spoločenských kvalitách v Nikodémovi panovala duchovná noc. Naznačuje to viacero skutočností: Zdá sa, že miloval slávu ľudskú viac ako Božiu. Bál sa prísť cez deň, lebo si nechcel zničiť povesť váženého člena veľrady. Bál sa, lebo nebol dokonalý v láske. V Nikodémovi vládla noc, lebo si myslel, že jeho duchovné tušenie, že Ježiš je poslaný od Boha, je jeho súkromnou mienkou a nie je potrebné dávať ho najavo. Panovala v ňom noc, lebo síce chcel byť Bohu blízko, ale nechcel za to nič dať. Nechcel mať preto nijaké nepríjemnosti. Na Nikodémovi nás Biblia upozorňuje, že tajné učeníctvo patrí k duchovnej noci a kto chce byť iba tajným učeníkom, s tým nie je čosi podstatné v poriadku, ten nepatrí Svetlu J 8, 12), ale tme.

Tragické je, že aj keď mal Nikodém kladnú mienku o Ježišovi, je mu to na nič, lebo Ježiša nepustil do najhlbších zákutí svojho srdca – nenarodil sa z Ducha; aj Mu fandil, aj sa hanbil stretnúť sa s Ním za dňa. Kto sa hanbí za Ježiša pred ľuďmi, za toho sa bude On hanbiť pred Božími anjelmi.
Avšak kým sme tu na zemi, kým sme ešte na ceste, nie v cieli, Ježiš sa nám prihovára, aby zmenil náš postoj, pracuje na tom, aby sme sa za Neho prestali hanbiť.

Neprepočujme, Pán nepristúpi s Nikodémom na nezáväznú zdvorilostnú debatu, iba na výmenu názorov. V Ježišovi sa stretávame s Pánom života a smrti a to je jediné stretnutie, v ktorom nás ustráchaných, nedokonalých v láske, neochotných obetovať čosi pre Krista, pre hriech odsúdených na večnú smrť stretáva Spása. Buď sa jej chytíme ako záchranného lana, alebo stratíme večný život v Božej blízkosti. Chvíľa stretnutia s Ježišom je rozhodujúca, preto Ježiš vraví: Treba sa vám znovu narodiť. Tu nejde o to, či budeme zdokonalení v tom, čo už vieme, ale či chvíľu, keď nás Ježiš oslovuje, pochopíme ako jedinečnú šancu ako vyviaznuť zo smrti, zo smerovania do záhuby.

Nikodém od Ježiša očakával nejakú metódu, vďaka ktorej by vedel vysvetliť Boží zákon lepšie ako iní učitelia. Nikodém čaká, že Ježiš mu pomôže zdokonaliť sa v tom, čo už vie. No Ježiš mu ukazuje, že pre vstup do Božieho kráľovstva nestačí dokonalý súbor príkazov a zákazov. Pre vstup do Božieho kráľovstva je treba mať Zákon napísaný v srdci ako píše prorok Jeremiáš (31, 31 – 34): 31Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu. 32Nie zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich zobral za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta, zmluvu, ktorú oni zrušili, hoci ja som bol ich pánom - znie výrok Hospodinov. 33Lebo toto bude zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po oných dňoch - znie výrok Hospodinov: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 34Potom už nikto nebude viac poučovať blížneho ani svojho brata: Poznajte Hospodina! Lebo všetci ma budú poznať, od naj menšieho až po najväčšieho - znie výrok Hospodinov - lebo im odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem.“ Nestačí zostať hriešikom, ktorého diery v srdci, v charaktere sa zaplátajú náboženskou výchovou. Ježiš vraví, že sa musíme znovu narodiť. On neprináša novú záplatu na starého človeka, ale nový rod, znovuzrodenie.

Obraz nového narodenia je výstižný. Zo starého nezostáva nič, všetko začína nanovo od počiatku, všetko je nové a rastie do novej podoby. V gréčtine „anothen“ je nielen význam znovu, ale aj zhora. Ide teda o to, že sa musíme narodiť, byť sformovaní nielen znovu, ale aj zhora – niekým iným – Bohom. Nikodém sa čuduje, starý strom predsa nikto neohne. No u Ježiša neplatí, že nemôžeme začať znovu a byť vnútorne premenení. Nepotrebujeme na to zázračný stroj času, ktorý by nás – ako vo vedecko-fantastických filmoch vrátil do roku nášho narodenia. Na znovuzrodenia stačí cirkevný zbor (ako aj tento náš), v ktorom sa zvestuje evanjelium, v ktorom je v slove – kázanom ústne aj viditeľne – formou sviatostí prítomný za nás ukrižovaný a vzkriesený Pán.

Treba sa vám znovu narodiť – v originále NZ: musíte byť narodení znovu/zhora. Teda nejde o náš výkon, ale o dielo nebeského Otca. Ani o naše telesné narodenie sme sa nezaslúžili sami, ale prišli sme na svet bez nášho pričinenia, tak je to aj s duchovným novým zrodením. Na nás je iba, aby sme po tom, ako nám Ježiš dá poznať, kým je, nezostali na pol ceste. Necúvli pred odovzdaním svojho života do Jeho rúk, nezľakli sa záväzného rozhodnutia ovplyvňujúceho celý náš život.


Ako sa teda spozná, či je niekto znovuzrodený, alebo nie? Evanjelium hovorí, že taký človek sa podobá Božiemu Duchu – nevie odkiaľ prichádza a kam ide. V akom zmysle?

Znovuzrodení nie sú vypočítateľní zo svojej minulosti, lebo Boh za ňu napísal hrubú čiaru a tá už vôbec nie je to hlavné, čo určuje ich charakter, kroky, postoje. Neznamená, že takých ľudí máme prečítaných, keď vieme z akej rodiny pochádzajú, čím boli, čo v minulosti vyviedli. Minulosť pre znovuzrodeného človeka nie je magnetická jednokoľajná dráha, ktorú nemôže opustiť. Boh tvorí všetko nové.

Znovuzrodených nebudete počuť sebavedome rozprávať o náplni budúcich rokov. Vedia, že nejdú sami podľa svojho, že ich vedie Pán, ktorý je slobodný a môže ich život nasmerovať inam, ako by si plánovali. Vedia, neopasujeme sa sami, nejdeme kam sami chceme, ale iný nás opáše a povedie kam On chce (J 21, 18).

Znovuzrodení ľudia vidia iných pohľadom Ježišovej lásky. Znovuzrodený človek nie poznateľný podľa toho, že dokáže košato hovoriť o sebe a svojom obrátení – čím nechcem povedať, že sa máme hanbiť svedčiť o tom, čo pri nás koná Pán, ale zdôrazniť, že znovuzrodený človek je poznateľný ani nie tak podľa rečí, ale podľa toho, aký duch vanie z jeho života.


Ježiš vysvetľuje (v. 14n), že narodenia z vody a Ducha je možné, lebo nad celým svetom čnie Jeho kríž – kríž milosrdenstva a odpustenia a Jeho – lásky Ukrižovaného Pána sa môžeme dovolať aby sme večne nezahynuli, ale stali sa Božími deťmi a dedičmi večného života. Kto sa vierou upne na Ježiša Krista, nezahynie naveky, nebeský Otec mu daruje spásu a život. Nie na to, aby sa stal tajným fanúšikom Božieho Syna Ježiša Krista, ale aby sa Jemu odovzdaný nanovo otváral pôsobeniu Ducha Svätého a žil aj pred ľuďmi na slávu trojjediného Boha. – Vierou činnou skrze lásku odpovedal na konanie Božie, na pôsobenie Svätej Trojice. Amen.



Prameň: kázeň Dagmar Ondříčkovej (1998)

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.