 Večer v Novom kostole - spomienka na ev. farára-martýra Jozefa Bučku, J 15, 4 - 5 a 13
Ev. Jána 15. kapitola, verše 4 - 5 a 13:
(Ježiš povedal): 4Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ani ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak ostáva na vínnom kmeni, tak ani vy, len ak zostávate vo mne. 5Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť. ... 13Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov.
Milí bratia a milé sestry, vzácni hostia i domáci viery!
Svätodušné sviatky sa označujú aj ako narodeniny cirkvi. Na narodeniny sa zvykneme pohliadnuť dozadu, možno aj zalistovať v rodinnom fotoalbume, alebo v súčasnosti využiť modernejší spôsob a pozrieť si fotografie v počítači. Poohliadnutie sa je príležitosťou poďakovať aj za tých, s ktorými Pán Boh spojil našu životnú cestu, pripomenúť si to, čo je takpovediac naším rodinným striebrom.
I dnes – ako svoje narodeniny oslavujúca rodina cirkvi, máme príležitosť poohliadnuť sa a poďakovať za tých, ktorých nám v spoločenstve cirkvi Pán Ježiš dal. Dovolím si povedať, že k rodinnému striebru našej ev. cirkvi – k pokladu jej vzácnych osobností, patrí aj brat farár Jozef Bučko.
Mesiac máj, v ktorom príroda ožíva a nádherne rozvíja sa do krásy, je paradoxne spojený s výročím smrti brata farára Jozefa Bučku. Zomrel – podobne ako Dietrich Bonhoeffer, nemecký ev. teológ a farár, ktorý nemal ani 40 rokov a nedlho pred koncom 2. svetovej vojny zahynul v koncentráku.
V zmysle slov Pána Ježiša, že nikto nemôže milovať väčšmi, ako keď život položí za svojich priateľov (Ján 15, 13), martýrium z lásky k zverenému stádu, skutočnosť, že Jozef Bučko zastával dôsledne vyznavačský postoj aj za cenu riskovania života, je vskutku svätodušným prejavom viery. – Prejavom plným Ducha Svätého. Jozef Bučku si pripomíname ako kresťanskú, evanjelickú, svätodušnú – v pravom zmysle duchovnú osobnosť.
Ak je cieľom nás, ktorí sme boli krstom vštepení do vínneho kmeňa Ježiša Krista, prinášať ovocie Ducha Svätého, potom Jozef Bučko nezostal suchou ratolesťou. Svojím životom priniesol veľa dobrého ovocia na požehnanie mnohých. Dobré ovocie priniesol, lebo bol spojený s Kristom – lebo z Neho čerpal silu pre mravnosť, zodpovednosť a pravdivosť – hodnoty v čase Bučkovho života, ani dnes zďaleka nie každodenné.
V liste Židom (11, 4) sa o Ábelovi píše: „Boh sa priznal k jeho darom a on vierou hovorí, aj keď je mŕtvy“. Tieto slová platia aj o bratovi farárovi Bučkovi. I keď nie je telesne medzi nami, predsa vierou hovorí. Na záver tohto zamyslenia spomeniem aspoň dva z jeho výrokov:
(1) „Naša budúcnosť bude taká, aká bude naša viera, bude úmerná našej čistote. Kresťanstvo utrpenia zlomiť nemôžu, zlomiť ho môže jedine ľahostajnosť, polovičatosť a zbabelosť... Naším cieľom nie je mať Judášov s vystretou rukou pre strieborné, ani mať zlomených Petrov, zo strachu Pána zapierajúcich; náš cieľ je mať vztýčených Pavlov, plných viery, odhodlanej túžby pracovať i trpieť za pravdu.“
(2) „Oslavovať veľké skutky je ľahšie, než ich konať.“
Bratia a sestry, vzácni hostia, dnes nespomíname preto, aby sme oslavovali človeka, ale aby sme sa navzájom povzbudili k vernosti Kristovi tak dobre čitateľnej zo života brata farára Bučku.
Pán Ježiš povedal: „Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ani ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak ostáva na vínnom kmeni, tak ani vy, len ak zostávate vo mne“ (Ján 15, 4). Amen.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
