Kázeň v UPC, Nedeľa po Vstúpení, Židom 12, 1 - 2 (po prebojovaní sa do finále MS v hokeji)
Židom 12, 1 – 2:
„1Preto aj my, keďže máme toľký oblak svedkov okolo seba, zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva, a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou. 2Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu.“
Milí priatelia v Kristovi, bratia a sestry!
Včerajší večer sa na mnohých miestach podobal silvestrovskej noci. Šport, športové víťazstvá dokážu nadchnúť ľudí. Účasť vo finále hokejových majstrovstiev sveta a teda prinajmenšom strieborné medaily našich hokejistov, nadchli aj nejedného z tých, pre ktorých sú inak príznačné skôr šomranie a skepsa. Nemálo ľudí, ktorými, zdá sa, už nič nepohne, ktorí sú uhundraní a nedá sa u nich očakávať nijaké nadšenie, včerajšie víťazstvo pomklo vyjsť do ulíc.
Šport teda dokáže hýbať ľuďmi, šport má silu nadchnúť. Mnohé rozhovory na uliciach, v pohostinstvách, na pracoviskách i v učebniach škôl sa v týchto dňoch točia a ešte nejaký čas budú točiť okolo športu.
Azda sa to zdá byť príliš svetská téma, než aby sme sa ňou zaoberali na službách Božích, no sama Biblia ťahá paralelu medzi športom a kresťanskou vierou. Ani poctivo športovať, ani pravo – úprimne veriť totiž nemožno bez nadšenia. A ak sme my, kresťania menej nadšení pre Božie veci, menej nadšení pre Ježiša ako pre hokej, potom bude v našej viere, nejaká chyba.
Rozprávame sa celkom spontánne o detailoch zápasov, o tom, ako výborne chytal Jano Laco, ako skvele zahrali Šatan, Chára, Kopecký, Tatár či Hudáček. Kde je problém, že takto spontánne a prirodzene nehovoríme o tom, čo prežívame s Pánom Ježišom, o tom, kým je pre nás a čo pre nás Ježiš urobil a podnes robí vo svojej láske?
Šport môže našu vieru k mnohému inšpirovať. Určite ku krásnemu nadšeniu alebo k spontánnosti. Ak sme nadšení pre hokej a oveľa menej nadšení pre Ježiša, nie je to bezdôvodné. Nadšení pre šport sú najmä tí, ktorí videli zápasy v televízii, počuli z nich rozhlasové reportáže alebo boli v priamej blízkosti tých, čo hrali. Aby sme boli viac nadšení pre Pána Ježiša, potrebujeme počuť Jeho hlas z Biblie, zo zvesti Božieho slova, potrebujeme byť tam, kde On koná – dobre si to všímať.
Už je to pár rokov, čo som sa stretom s jedným bratom z etiópskej luteránskej cirkvi. Táto cirkev sa volá Mekane Yesus, čo v preklade znamená Miesto Ježišovo alebo Dom Ježišov. Bolo ohromné počuť, že keď Mekane Yesus vznikla v r. 1959, mala 20.000 členov. Dnes, po 50-tich rokoch má 5 miliónov 600 tisíc členov! (http://www.google.swww.evanjelik.sk/node/5955) Na otázku, ako je to možné, onen brat hovoril o nadšení ľudí pre Ježiša. O tom, ako rodičia vedú svoje deti k živej viere v Pána Ježiša Krista. – Ako sa táto cirkev vskutku usiluje byť Mekane Yesus – domom Ježišovým, kde má Pán Ježiš centrálne miesto, kde je doma. Na pretras prišla aj otázka, aké meno by mohla mať naša evanjelická cirkev na Slovensku, čo by ju charakterizovalo. No došli sme k tomu, že žiadne osobitné meno nepotrebuje. Veď evanjelická cirkev znamená cirkev evanjelia. My sa vlastne voláme cirkev dobrej – radostnej zvesti, akou Ježišovo evanjelium je. Avšak žijeme podľa toho? Vyžaruje z nášho života nadšenie pre Ježiša? Sme fakt cirkvou dobrej radostnej zvesti alebo skôr uvzdychaným stádočkom, lamentujúcim ako nás je málo a že sme len menšina?
Ani poctivo športovať ani pravo – úprimne veriť, nemožno bez nadšenia. Aby sme boli viac nadšení pre Ježiša, potrebujeme počuť Jeho hlas z Písma Svätého, potrebujeme sa s Ním rozprávať v modlitbe a byť tam, kde On koná – teda zvlášť v spoločenstve cirkevného zboru.
Hľaďme na Ježiša, nespúšťajme z Neho náš vnútorný zrak, povzbudzuje nás autor listu Židom. Hľaďme na Ježiša, lebo On nám dáva silu, je s nami i keď nám je najhoršie – verte tomu! V Ježišovej blízkosti získavame nové nadšenie. Pretože nadšení pre šport sú najmä tí, ktorí videli, počuli alebo boli s tými, ktorí hrali. Tiež nadšení pre Ježiša sú tí, ktorí sa na Neho vierou dívajú, ktorí Ho počúvajú, ktorí sú s Ním v Jeho blízkosti. Ak na toto budeme dbať, potom sa staneme tým, čím máme byť: evanjelickou cirkvou – cirkvou dobrej – radostnej zvesti a, verím, zapáli – nadchne to pre Pána Ježiša aj mnohých ďalších.
Len buďme vytrvalí, ako nám znie z Písma. I hokejisti sa dlhý čas nadreli, kým zasadli na športový trón. Nadšenie a vytrvalosť musia ísť spolu. Ide o vytrvanie – o vytrvalosť až do konca.
Biblia prirovnáva náš život k vytrvalostnému behu. Štartom je krst. Na trať vybehnú – pokrstení sú mnohí. Aj na 5-tom či 7-om kilometri – pri konfirmácii – sú ešte mnohí. Hoci štart je dôležitý, predsa nejde len o začiatok, ale o to, dobehnúť do cieľa. Biblický text z listu Židom nás v tomto ohľade upriamuje na dve podstatné veci:
(1) Zložiť všetko čo nám je na ťarchu, čo nás zaťažuje a vyčerpáva. Zložiť, čo je pre nás v živote príťažou. Sme náchylní zbavovať sa skôr podstatných vecí, majme sa teda na pozore, aby sme sa nezbavili práve toho nevyhnutného. Umenie rozlíšiť dobré od zlého však nie je možné bez Pána Boha, bez vzťahu dôvery a lásky k Nemu. Už počínanie Adama a Evy v záhrade Éden nás učí, že poznávať dobro a zlo mimo Pána Boha znamená poznať zlo. Pretože dobro nemôžeme poznať inak ako v Bohu. Poznávať dobro a zlo mimo Pána Boha, do dopadne vždy zle, to povedie zakaždým k zlu, k hriechu. Toto nebezpečenstvo hriechu, vzbury na nesprávnom mieste, hľadania dobra mimo Pána Boha zostáva. No Písmo nás vyzýva: Zbavujte sa všetkého, čo brzdí váš beh, čo sa vám klamne zdá sladké a lahodné, lebo je to len záťaž a otrava.
(2) To druhé podstatné na čo nás Písmo upriamuje, je poukázanie, že nebežíme sami. Bežíme svoj beh obklopení zástupom – oblakom svedkov. Inak sa hrá – bojuje pred prajným obecenstvom, ktoré vám drží prsty, a celkom inak pred prázdnym štadiónom. Aké to je povzbudenie pre našich hokejistov, keď im mnohí, ktorí neľutovali cestovať do Fínska, vytvorili prajné prostredie.
Milí moji, aj my máme svoje publikum, svoje obecenstvo. – Tých, ktorí neviditeľne bežia s nami. Temer nedeľu čo nedeľu sa na službách Božích v modlitbách rozpomíname s láskou aj na našich zosnulých a ďakujeme Pánu Bohu za ich život. Keď tak robíme, vedzme, že tí, ktorí nás vo viere v Ježiša predišli do večnosti, nás povzbudzujú, tešia sa, keď sa nám vo viere čosi podarí a naopak, sú smutní, keď svoj beh viery chceme vzdať, keď pobehujeme len sem a tam a stráca sa nám z očí cieľ. Tak, ako pre maratónca je posilou, keď mu niekto dá napiť alebo keď osvieži špongiou jeho hlavu, aj nás v behu viery občerstvuje neviditeľný oblak svedkov viery: možno rodičov, starých, krstných či prastarých rodičov, priateľov alebo aj všetkých ľudí viery, ktorí žili pred nami. Oni nám privolávajú: Neochabuj, bež ďalej, pretože vytrvať má svoju veľkú odmenu.
A keď sa nám zdá, že sa nám v behu viery nedarí, nezabudnime, že viera a šport majú jednu vec spoločnú: Behať sa človek naučí len behaním, hrať hokej len tým, že bude hrať hokej. I veriť sa naučíme len vierou; nie prizeraním sa, nie kritickým odstupom.
Preto bežme dobre – vytrvalo a s nadšením svoj beh viery, má to svoju veľkú odmenu.
Pred dvomi týždňami by sa na Slovensku sotva našiel niekto, kto by dúfal, že na tohoročných hokejových majstrovstvách sveta budeme hrať vo finále. Vytrvalosť a nadšenie však priniesli svoje ovocie. Aj v cirkvi je dnes veľa bezradnosti. Ak nám však nebude chýbať vytrvalosť a nadšenie, keď neprestaneme vierou hľadieť na Pána Ježiša Krista, prinesie to svoje ovocie. Staneme sa tým, čím máme byť: Cirkvou dobrej – radostnej zvesti, a to nielen podľa mena, ale tak, že to v dobrom slova zmysle nakazí – zapáli, nadchne pre Pána Ježiša aj mnohých ďalších. Kiež sa tak z Jeho milosti pri nás stane. Amen.
Pramene:
Sváťa Karásek: Boží trouba (kázání) (vyd. Kalich/Torst, Praha 2000)
Nadšenie pre hokej (článok in: SEM – TEXT 05/2000);
Erich Geldbach: Sport a náboženství (in: Evangelický týdeník Kostnické jiskry č. 28-29/2001).
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
