Večerné utorkové služby Božie; téma: Božie mlčanie, Žalm 28, 1 - 2 a Židom 1, 1 - 2
Žalm 28, 1 – 2:
„1K Tebe volám, Hospodine, moja skala, neodmlčuj sa mi, aby som pre Tvoje mlčanie nebol podobný tým, čo zostupujú do hrobu. 2Počuj hlas môjho úpenia, keď volám k Tebe o pomoc.“
Židom 1, 1 – 2:
„1Mnoho razy a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, 2na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a Ním stvoril aj veky.“
Milí bratia a milé sestry!
Žijeme v náboženskej slobode. Môžeme sa nerušene stretávať na službách Božích, Biblia je všeobecne dostupná – v kníhkupectvách, na farských úradoch aj na internete. Za jej vlastnenie, ani čítanie nás nikto neprenasleduje, ako sa to deje v nejednej z krajín, kde je kresťanstvo vnímané ako nežiaduce.
To, že sa nám Pán Boh prihovára cez kázané slovo a sviatosti, cez texty Písma sv., mnohým zovšednelo.
No sú aj iné situácie. V 1. Samuelovej 3, 1 čítame, že „Slovo Hospodinovo bolo v tých dňoch vzácne a prorocké videnie nebývalo časté.“ Sú obdobia, keď Boh, s ktorým inak môžeme komunikovať, v modlitbe sa Ho pýtať aj prosiť, cez Božie slovo dostávať odpovede – niekedy aj nečakané a nepríjemné, inokedy vítané a povzbudzujúce – áno, sú obdobia a chvíle, keď Pán Boh mlčí. Napr. Abakuk sa pýta (1, 13): „Prečo hľadíš na neverných a mlčíš, keď nešľachetník pohlcuje spravodlivejšieho, než je sám?“ Alebo v Žalme 30, 8 čítame: „Hospodine, ... keď si si skryl svoju tvár, predesil som sa.“ Alebo u Izaiáša 54, 8 je o Hospodinovi napísané: „V prekypení svojho hnevu som skryl svoju tvár na chvíľu pred tebou.“ Na inom mieste (1 S 8, 18) sa dočítame, ako Hospodin neodpovedá: „Pre svojho kráľa, ktorého ste si vyvolili, budete v ten deň volať o pomoc, ale Hospodin vás nevypočuje v ten deň.“
V Novej zmluve Ježiš spí – teda mlčí, keď sa učeníci boja o život počas búrky na mori (Mk 4, 35nn), mlčí, keď Ho prosí žena Kanaánka, aby uzdravil jej dcéru (Mt 15, 22n). Mlčí, keď by mal – podľa mienky farizejov odsúdiť ženu usvedčenú z cudzoložstva (J 8, 1nn). Ježiš mlčí aj pri výsluchu pred Najvyššou radou, Herodesom či Pilátom (Mt 27, 11nn).
Z toho je zrejmé, že Pánovo mlčanie má rôzne dôvody. Niekedy Pán mlčí, lebo chce, aby sme si na otázku odpovedali sami. Inokedy je Božie mlčanie trestom. Aj pre dieťa je spravidla príjemnejší trest dostať dve-tri rýchle na mäkkú časť tela, ako keď sa s ním mama alebo otec prestanú zhovárať. Podobne, keď Boží ľud Hospodina dopaľoval – „vytáčal“, nedbal na Jeho prikázania – na Ním darované dobré pravidlá pre život – keď ignoroval zvesť Božích prorokov, Hospodin sa odmlčal. Prorokovi Ezechielovi Hospodin (3, 26) vraví: „Tvoj jazyk prilepím k podnebiu, onemieš a nebudeš ich napomínateľom, lebo sú domom vzdoru.“ Boh nehodlá opotrebovávať svojich prorokov, keď si ich zvesť ľud neberie k srdcu.
Pánov postoj inokedy vyznieva ako Jeho smútok. – Skúšal som všetko, no vy ste nechceli. Nech je po vašom, ja sa odmlčím. Napr. keď Ježiš plakal nad Jeruzalemom (L 19, 42) zaznie: „Ó (mesto), keby si ... poznalo, aj ty čo ti je ku pokoju“ – takto sa však ženieš do záhuby.
Stáva, sa, že Boh mlčí, a človek nevie prečo. Zmienky o tom sú v knihe Jób. Inokedy je utíchnutie, mlčanie, ticho prostriedkom, v ktorom Pán môže konečne účinne prehovoriť. S takýmto tichom, utíšením sa je zrejme spätá aj požiadavka úplného ticha pri kázni.
Božie mlčanie nemusí byť iba protiklad Božieho hovorenia, ale napr. Eliáš sa stretne s Bohom v tichom hlase – v šeleste (1Kr 19, 12n). V súčasnosti sme atakovaní slovami a rámusom z médií, a stáva sa, že čím viac komunikujeme, tým menej počujeme. Informácií niet konca!
Zvlášť po udalostiach 2. svetovej vojny, po hrôzach koncentrákov považuje nemálo ľudí Boha za Toho, kto mlčí, kto je hluchý, slepý, zrejme mŕtvy – veď inak by sa nemohol nečinne prizerať tomu, čo sa dialo v Osvienčime. Kde bol Boh, keď sa diali všetky tie hrôzy? – Odpovedať na to nie je jednoduché. Naša úloha však nie je robiť Pánu Bohu advokáta. Nemusíme Ho obhajovať, On sa dokáže obhájiť sám.
Radšej premýšľajme: Či vieme, že Boh určite mlčí? Pýtajme sa: Nie je to pre nás nežiaduce ticho v skutočnosti naša hluchota?
Položme si s plnou vážnosťou otázku: Máme skutočne záujem, aby sa nám Boh ozval? – Naozaj o to stojíme? Vskutku Ho chceme počuť a porozumieť Mu? Nerozhádzalo by nám to život, ktorý nám vyhovuje, keby sa nám Boh prihovoril? Nemuseli by sme všeličo zmeniť, zanechať, konať inak? Nemlčí Boh aj preto, že nám chce ukázať: Nemáte ma prečítaného? Nie sme to práve my, ktorí Boha nechávame zmiznúť z nášho žitia, ktorí Ho umlčujeme hukotom svojich myšlienok, informácií, produktov – hudby, áut, zbraňami?
Keď si niekedy pripadáme ako žalmista, keď sa vieme stotožniť s jeho slovami (Ž 28, 1n): „K Tebe volám, Hospodine, moja skala, neodmlčuj sa mi, aby som pre Tvoje mlčanie nebol podobný tým, čo zostupujú do hrobu. Počuj hlas môjho úpenia, keď volám k Tebe o pomoc“, treba, aby sme si pripomenuli aj to ďalšie. Totiž, že Pán Boh sa nám prihovoril. To najdôležitejšie nám povedal vo svojom Synovi, Ježišovi Kristovi (por. Žid 1, 1 – 2). Všetko ostatné sa poddá.
Teológ Karl Rahner (Slova do mlčení, Svitavy, Trinitas 2004, s. 22nn) napísal: „Keď sa modlím, je mi, ako by mi všetky Tvoje slová padali do temnej hlbiny, z ktorej neprichádza nijaký ohlas, ktorý by hlásal, že dosiahli dno Tvojho srdca. Pane, modliť sa po celý život, hovoriť bez toho, aby som počul odpoveď – nie je to pre mňa príliš? ... Prečo teda mlčíš? Prečo ma žiadaš, aby som s Tebou hovoril, keď sťa by si nepočúval? Keď mlčíš, neznamená to vari, že nepočúvaš? Alebo azda predsa pozorne načúvaš môjmu slovu, počúvaš po celý život, až sa vyslovím, až Ti vypoviem sám seba? Mlčíš vari preto, že ticho sústredene počúvaš, keď budem skutočne hotový, aby si mi potom povedal svoje slovo, slovo Tvojej večnosti, aby si potom ten môj celoživotný monológ úbohého tvora nesúceho svoje bremeno v temne tohto sveta ukončil žiarivým slovom večného života?...
Vieme, že k nám Boh prehovoril vo svojom Synovi. A pretože k nám prehovoril, vieme, že môže aj mlčať. Niekedy mlčať zhovievavo, trpezlivo nás znáša. Inokedy mlčí káravo a azda aj nepochopiteľne. No každopádne sa nás nevzdal. Nič nás neodlúči od Jeho lásky (R 8, 35nn). Dokonca Pán nám sľúbil, že, nás dovedie k dokonalosti: Príde „deň, keď sa ma nebudete na nič dopytovať“ (J 16, 23).
Nech nám zostane vzácnym a nezovšednie, že sa nám Boh prihovára. Nechajme sa osloviť a poučiť Pánovým hovorením, ale aj Jeho mlčaním. Amen.
Prameň: Jindřich Halama: Boží mlčení – in: A stalo se slovo... (sborník – knižnice SPEKu sv. 17, vyd. EMAN, Benešov 2012).
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
