V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Svätodušná nedeľa, Sk. ap 2, 22–23, 32–33, 36–39

Milí bratia, milé sestry,
sviatky Zoslania Svätého Ducha na učeníkov, vzniku kresťanskej cirkvi sa na na rozdiel od slávenia Vianoc a Veľkej Noci netešia veľkej pozornosti. Konfirmandi majú problém zapamätať si ich názov, nazývajú ich sviatkami / veľkodušnými.
Vzťah viery v Boha a vzťah k cirkvi dnes rieši veľmi veľa ľudí, ale prichádza k záveru, že cirkev, ktorú poznajú, cirkev, akú v jej prejavoch zažili, pre rast viery nepotrebujú.
Nad týmto výsledkom sa môžeme pohoršovať, rozčuľovať alebo bedákať. Ale raz to musíme vziať vážne a aspoň sa pokúsiť hľadať a pomenovať, s čím všetkým odklon od spoločenstva cirkvi, ale predovšetkým aj tomu následný odklon od živej viery súvisí.
To, že o Ducha Svätého málo prosíme, to, že sebe, inštitúcii alebo vplyvu zotrvačnosti slávnej histórie veríme viac ako Duchu Radcovi, Utešiteľovi a Pomocíkovi, je príčinou a dôsledkom toho, ako dnes spoločenstvo cirkvi vyzerá a pôsobí.
Pán Boh má však svoje možnosti a používa ich. Neostáva obmedzený na hranice viditeľnej cirkvi, ktorú poznáme a registrujeme. Oslovuje a povoláva si ľudí, ktorí Jeho posolstvo vo svete tlmočia jasne a hodnoverne aj na miestach, kde by sme to vôbec neočakávali. Luther už pred skoro 500 rokmi upozornil na to, že človeku je aj v civilnom živote zverený duchovný úrad.
Cirkev nezaložil Peter, Luther ani štúrovci, ale Kristus: založil ju s tvrdením, že bude bez poškvrny a bez vrásky. Preto nestojí a nepadá na vzácnych duchaplných osobnostiach z cirkevných dejín, ani na
našej obmedzenosti. Jej rast – kvalitatívny rast a prienik do spoločnosti je stále podmienený vplyvom Božieho Ducha. Ten prichádza ako plachá holubica len vtedy, ak stíchneme, ak sme ochotní počúvať Božie slovo, prijať Jeho milosť tam, kde sa nám bez nej veľmi ťažko žije.
Živú vieru, ktorá mení ľudí i svet, vzbudzuje Boží Duch nezávisle od
cirkevných štruktúr, farárov, biskupov, ľudských úspechov či zlyhaní.
Za to patrí vďaka Bohu. Jemu nech znie naše haleluja.
Pieseň 177, 1. verš

Biblický text:
Mužovia iz­rael­skí, počuj­te tieto slová: Ježiša Nazaret­ského, muža, ktorému Boh vy­dal pred vami svedec­tvo moc­nými skut­kami, zá­zrak­mi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh činil skr­ze Neho medzi vami, Toho, ktorého uložená rada a pred­vídavá múd­rosť Božia vy­dala, ste vy za­mor­dovali, takže ste Ho rukám zločin­cov dali pri­biť na kríž. Toh­to Ježiša vzkriesil Boh a my všet­ci sme sved­kami toho. Keď ho teda pravica Božia po­výšila a prijal od Otca za­sľúbenie o Duchu Svätom, vy­lial ho, a vy to (teraz) vidíte a počujete. Nech teda vie bez­pečne celý dom iz­rael­ský, že aj Pánom, aj Kris­tom učinil Boh toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali. Keď to počuli, bod­lo ich to v srd­ci, a po­vedali Pet­rovi a os­tat­ným apoštolom: Čo robiť, mužovia, bratia? I od­povedal im Peter: Kajaj­te sa! A nech sa každý z vás dá po­krs­tiť v meno Ježiša Kris­ta na od­pus­tenie hriechov. A prij­mete dar Ducha Svätého. Lebo iste vám platí to za­sľúbenie, aj vašim deťom a všet­kým, ktorí sú ďaleko, ktorých­koľvek po­volá Pán, náš Boh.

Bratia a sestry,
vedieť ľuďom prehovoriť do duše tak ako Peter, // priviesť ich k tomu, aby pripustili, že ide o nich, // podnietiť ich k zamysleniu a pohnutiu k zmene - to je túžba (prianie) každého kazateľa.
Súčasne však každý z nás túži počuť slovo, ktoré ho vzpriami, nájde v jeho hĺbke problémov alebo hanby a ukáže, že ešte nie je strateným.
Zmena človeka, sveta i cirkvi začína oslovením, ktoré sa nedá prepočuť, lebo bodá v srdci, hýbe svedomím dovtedy, kým sa čosi neudeje inak ako doposiaľ.
Reakcia na slovo je začiatok pôsobenia Svätého Ducha. To je spôsob, ktorým si
Boh povoláva teba i mňa, brat a sestra.
Božie slovo je na prvé počutie nepríjemné, ako ostrý meč. Práve také má však moc // začať z našich koreňov trápení, zranení a krívd odkrývať sebaľútosť a samospravodlivosť // a začať proces premeny. Prinesie uzdravenie. Pre nás samých, a aj pre naše okolie.
Aj sklamanie z cirkvi v nás môže pohnúť a dobre nasmerovať.
Petrova kázeň začína obvinením. Tento apoštol hovorí: Len sa pozrite, čo robíte: Ukrižovali ste Ježiša. Odstránili ste toho, kto Vám svojím slovom a životom postavil zrkadlo. Zlikvidovali ste Toho, koho vám Boh poslal, Toho, kto žil tým, čo vyznával. No Boh Ho vzkriesil, dokázal na Ňom svoju moc.
Bratia a sestry,
ani Boh ani človek neznáša, keď jedno hovoríme, vyznávame a druhé robíme. Kauza Gorila ale aj mnohé iné, ktoré v ostatnom roku otriasli našou spoločnosťou sú dôkazom, že hlásať potrebu solidarity, humanity a rovnosti príležitostí a konať pritom presný opak, je neakceptovateľné.
Rovnako nás znepokojuje, ak sa podobné praktiky dostávajú do cirkvi, ak sa jedno hlása z kazateľní a druhé sa z rozhodnutia jednotlivcov koná.
To, čo je na tom znepokojujúce, nie je drzosť a pochybné zámery niektorých vypočítavých ľudí - ale to, že nám, ktorí sa pýšime demokratickými princípmi, // my, ktorí sa môžeme a máme podieľať na tom, ako tento zbor, táto cirkev bude vyzerať v budúcnosti, sa dobrovoľne vzdávame práva rozhodovať a nepovažujeme za potrebné prísť na konvent. Tvrdíme, že máme dosť vlastných starostí a tak nám už nezvyšuje energia ani chuť sledovať, zaujímať sa, kam naše spoločenstvo smeruje. A to je škoda. Naša škoda.
Či sa neangažujeme z ľahostajnosti, pohodlnosti alebo znechutenia, // výsledok je ten istý – že nechávame priestor, aby ktosi rozhodova, konal za nás. Ale to vedie len k zotrvávaniu na tom istom, k stagnácii. Boží Duch prináša vietor, smeruje k dynamike, vedie k radostnej angažovanosti a dôvere, že všetko, čo sa deje, dobré i zlé, je z Božej vôle a Božej moci použité pre môj rast, pre moju záchranu.
Zmena, ktorú prináša Boží Duch, začína pri uznaní a ľútosti, že to, v čom som žil, v čom žijem, čo za sebou tvorím, alebo čo ignorujem, vôbec nie je v poriadku.
Bratia a sestry,
Petrovi poslucháči sa napriek tvrdým slovám neodvrátili, neuzavreli. Počúvali ich totiž od človeka, ktorý zlyhanie, hanbu a ľútosť nad vlastným zbabelstvom prežil.
Počúvali ich od apoštola, ktorému horlivosť a zbožnosť nestačila, ktorý zradil vlastné zásady a sklamal Krista aj seba. On si však nechal odpustiť, nehanbil sa / vrátiť sa.
Preto má jeho slovo moc – ľudia na ňom vidia, že to, čo hovorí myslí vážne. Od takéhoto človeka prijmeme aj výzvu k zmene.
Ak sa tohto Petra poslucháči, dotknutí mocou slova, pýtajú, čo majú robiť, odpovedá im: „Kajajte sa.“ Zmeňte postoj. Odvráťte sa od bludov a nešťastia, ktoré tvoríte vo svojich rodinách, svojich spoločenstvách. Príjmite Božiu
milosť. Nechajte si odpustiť. Nespoliehajte sa na svoje zásluhy, zbožnosť, svoju históriu, slávnych predkov.
Začnite nanovo. Inak.
Dnes si pre odpustenie hriechov môžeme prísť k Večeri Pánovej. Môžeme prijať Ducha Svätého a umožniť Mu vplývať na naše motívy a pohnútky.
Božia milosť, ktorá nám bola daná pri krste, platí stále. Boh svoj sľub milosti nezruší. My si však ten náš musíme opakovať, obnoviť.
Peter v závere reči opakuje, že zasľúbenie Božie platí nielen nám, ale aj našim deťom, všetkým, ktorí sú zatiaľ vzdialení, aj pre nich je naša ochota meniť sa dôležitá. Boh je pripravený prijať nás.
Od nás, ktorí každú nedeľu ako deň Pánovho vzkriesenia vyznávame, že veríme v svätú cirkev všeobecnú, očakáva, že poctivé pokánie prinesie ovocie, že ho bude vidieť, cítiť.
Pán Boh aj ľudia očakávajú, že príjmeme ľudí, ktorí sa na mnohých iných miestach necítia prijatí.
Boží Duch nás usmerní, vyučí, aby sme prestali byť radikálnymi tam, kde netreba - a v mene falošného pokoja nemlčali, kde by sa zišlo povedať jasné slovo.
Boží Duch nás utíši, ak budeme mať nutkanie kritizovať, že je v bohoslužobnom poriadku rozdelená pieseň, a VP sa prisluhuje na dvoch miestach, aby sme sa viac sústredili na obsah ako na formu, na význam, na Ducha, na Slovo.
Boží Duch nás uteší, ak budeme mať vážne problémy so zdravím, obmedzeniami vyššieho veku. Naučí ná trpelivo niesť kríž iného človeka, znášať nervozitu starého, či chorého človeka, ktorý je na našu starostlivosť, blízkosť odkázaný.
Ak budeme o pokání len hovoriť, nebude to stačiť. Naša zmena ako odpoveď na výzvu kajať sa / je totiž presvedčivejším svedectvom ako všetky
frázovité, ktoré sa dajú naučiť naspamäť.
Aj pre ľudí, ktorí už od nikoho nič neočakávajú, ani od cirkvi nie, stále existuje záchrana. Existuje nádej, že Boh je Ten, ktorý Krista kriesi a dáva v Ňom nový život, nové šance každému stvoreniu.
Milý brat, milá sestra,
Boží Duch Tebe i mne dáva prostredníctvom slova a sviatostí na známosť, že si s mojou vinou poradí. Nemusí ma deptať, gniaviť.Nemusím sa kvôli nej trestať sám. Boží Duch mi pripomenie, že Kristova smrť na kríži priniesla zmierenie. Ak zabudnem, zopakuje mi, že som Božie Dieťa – a to napriek tomu, že stále zlyhávam a začínam znova. Nie ja, ale Kristus vykupuje tento svet. Ak potrebuje apoštola, skúsme sa nevyhovárať na to, že nemáme dosť času, energie alebo motivácie. On môže naše prázdno naplniť dobrým obsahom – len sa nezľaknime tých bodnutí, nepríjemností, bolesti. Aj tie nám poslúžia k tomu, aby v nás Pán Boh vyformoval človeka, ktorý znova získa Jeho obraz.

Amen.

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.