V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

3. nedeľa po Svätej Trojici, Lukáš 19, 1 - 10, Krst a konfirmácia dospelých

Milí bratia, milé sestry,
deň, keď človek nájde schodnú cestu k Bohu, je vždy slávnosťou. Ešte vzácnejším je však čas, / keď človek zažije, že Boha nemusí hľadať on, ale Boh hľadá a nachádza jeho.
V dobe, kde všetci vnímame nejaký tlak a cítime ohrozenie, že hodnota človeka sa odvíja len od jeho schopností, vizáže, fyzickej sily a kondície, či výkonov, // je dôležité zažiť, že existuje priestor, kde tieto divoké zákony neplatia. Existuje miesto, kam človek môže prísť aj zlomený, sklamaný, kde nemusí dokazovať, čo má a čo vie.
V evanjeliovom príbehu je reč o zmene, ktorá zasiahla do života človeka úplne prevratným spôsobom. Na Zachea, ktorý bol doteraz vylúčený z dobrej spoločnosti, pôsobí uzdravujúco, dáva mu istotu, prináša radosť. Niektorí sú však Ježišovými nápadmi - tentokrát zvláštnou návštevou – zaskočení: pobúrení a pohoršení.
Za to, že ste sa Vy, milí konfirmandi rozhodli nechať pokrstiť a konfirmovať, že Vás záujem o vieru viedol k tomu, aby ste si popri všetkých povinnostiach v rodine i práci našli čas pre seba a Božie slovo, dnes Pánu Bohu ďakujeme.
Verím, že ste si / počas týždňov prípravy na našich stretnutiach každý našli niečo LEN PRE SEBA, o čom ste uvažovali ďalej.
Ak svoje vyznanie viery a sľub, že budete podľa neho viesť svoj život, myslíte vážne, určite sa zmenám nevyhnete.
Ale ja dúfam, že Vaša prítomnosť, Vaša aktivita v tejto cirkvi – v tomto cirkevnom zbore / zmenu aj spôsobí. Vaše otázky, názory, nároky, možno aj pochybnosti potrebujú znieť – aby sme aj my, ktorí sme v spoločenstve cirkvi dlhšie (– alebo dlho,) boli schopní dianie okolo seba nanovo prehodnocovať a niektoré svoje zaužívané pohľady revidovať. Pre tento proces sú často dôležitejšie otázky ako odpovede.
Príbeh muža, ktorý sme si prečítali, dokazuje, že Boh – Ježiš sa venuje nielen tým, ktorí fascinovaní chodia všade za Ním. Zaujíma sa práve o tých, ktorí k Nemu sami neprídu, lebo nevedia, čo by byť v Jeho prítomnosti obnášalo. A pretože Ježiš má odvahu vykročiť im v ústrety, prichádza k viacerým  životne dôležitým stretnutiam.
V úvode príbehu o colníkovi Zacheovi dostávame informáciu o jeho telesných proporciách a pracovnom zaradení – teda že je nízkeho vzrastu - a je riadiaci pracovník.
Väčšinou ho ľudia vnímajú ako toho skorumpovaného, kolaborujúceho s nepriateľskými Rimanmi, ktorý určite nemá čisté úmysly – ani svedomie, ako človeka bez zásad. S typom ako on nechce mať slušný a zbožný žid radšej nič spoločné.
To všetko je však len prvý dojem, // vonkajšok. O tom, čo sa deje v Zacheovom
vnútri, informácia z úvodu príbehu / nič nevypovedá.
Ktovie, či sa tento malý Zacheus už v detstve netrápil tým, že ho nik neberie vážne, či to neovplyvnilo výber jeho povolania... keď bude colníkom, všetci ho budú rešpektovať. Budú musieť.
Vo svojej profesii je preto snaživý. Dobrý, lepší, najlepší ... a šéf. Pracuje veľa – ale nie preto, že by mal z toho radosť. Za jeho úsilím je stále túžba po uznaní, moci, po rešpekte.
Hlavou mu pravdepodobne bežia zisky. Je rád, že konto stále rastie. Iné nerieši. Pri tejto práci nemôže každému vyhovieť, byť vždy férový. Zmieril sa aj s  tým, že ho ľudia obchádzajú. Na verejnej mienke mu už dávno ani nezáleží. Od svojich slabostí, svojej malosti – nielen tej telesnej uniká. Ignoruje ju. Akoby nebola.
Ak však počuje, že Ježiš je nablízku, niečo sa v ňom predsa len pohne. Je na Neho zvedavý.
Zacheova zvedavosť a odvaha vykročiť z dobrovoľnej izolácie je sympatická. Ježiš ju oceňuje. Ostane pri ňom stáť. Osloví ho menom, takže Zacheus vie: teraz ide len o mňa. Ježiš ma vidí, pozná, zaujíma sa o môj život inak ako ľudia.
Milí bratia a sestry,
takéto stretnutie, kde človek nemusí nič predstierať, kde môže prísť taký aký je a cítiť sa prijatý, akceptovaný, sa môže sa udiať v rozhovore - v počutom slove aj dnes.
Presvedčí ma, aby som sa s Bohom a ani sám so sebou nehral na schovávačku, ale uvidel a pomenoval môj skutočný problém, moju neistotu, moju malosť, moju bolesť.
Ježiš sa nenechá pomýliť vonkajškom. Preniká škrupinou Zacheovho – ale aj nášho sebavedomia rovno ku príčine jeho biedy. Nie moralizovaním. NIe podmienkami – ale bezpodmienečným prijatím. Láskou.
To, že sa Ježiš k Zacheovi pozve na návštevu, venuje mu čas a úplnú pozornosť, bohatého, úspešného colníka prekvapí. Ježiš je Niekto, kto na neho nepozerá ako na zloducha – ale vidí v ňom viac ako je. To ho dostane. To ho mení.
Nevieme, o čom Zacheus s Ježišom hovoril, ani to, čo sa v Zacheovom dome stalo – vieme len to, že sa tento človek sa stal iným a táto zmena bola jasná, viditeľná.
Bratia a sestry,
to, čo ľuďom okolo nás, tomuto svetu dodá odvahu, radosť zo života a bude motivovať k láske, // nie sú reči o Bohu. Je to reálna, neustála zmena na ľuďoch, ktorí hovoria, že v Neho veria a ich krok smerom k tým, ktorí sa cítia byť stratení, ukrivdení.
Ježišovi nestačí, aj sa zaradíme k davu tých, ktorí Ho sledujú len z odstupu –
tých šomrajúcich - ktorí kritizujú, že Boh nerobí, čo by mal, a tak ako by sme si to predstavovali.
V príbehu sa spomínajú ľudia, ktorí sú Mu stále nablízku, ale myslia a robia si aj tak svoje.
Aj Ježišovi najbližší – učeníci vo chvíli, kedy Ho mali podporiť, iba s Ním ostať bdieť, zlyhali.
Vtedy, ak prišlo – doslovne aj prenesenie na lámanie chleba – na to, aby sa dokázali, zlyhali. Ušli.
Teraz o chvíľu tiež príde – na lámanie chleba. Prichádza čas, kedy môžeme pri Večeri Pánovej zastať, uznať a vyznať, že sme v mnohom na svoju kresťanskú identitu zabudli – zapreli vo svojich postojoch, takže sme sa nijako nelíšili od tých, ktorí Boha neuctievajú. No aj teraz je možné začať myslieť a konať inak.
Je čas, aby sme každý deň vedome pracovali na tom, ako pred problémami, slabosťou, neistotou neutiecť k osamelosti, vzdoru, pohlcujúcej námahe a starostiam, ale nachádzali
cesty von – tam, kde je možné stretnúť človeka, kde je možné získať pomoc.
Zacheov príbeh má // dobrý koniec. To, čo doteraz zbieral, vyberal, rozdáva.
O tom je kresťanský život – o tom, čo môžeme rozdať, čím môžeme život ľuďom vo svojej rodine, vo svojej blízkosti – ale aj SEBA urobiť šťastnejším. Naše ústretové kroky k zmiereniu, naše snaženie vo vzťahoch – a aj v povolaní dosiahne svoj zmysel len vtedy, ak ich urobíme z ochoty, radosti a vďačnosti, nie z nutnosti – alebo vypočítavosti.
Od krstu na sebe každý z nás nesie Kristovo meno. Sme Jeho človekom, chce byť s nami v kontakte, chce nás mať v dosahu. Potrebuje nás, aby menil tento svet.
To, čo o tom ľudí presvedčí a nadchne ich, aby sa pripojili, je život, na ktorom je vidieť, či Boha počúvame a rešpektujeme.
Je zaujímavé, že v Zacheovom príbehu ostalo navonok všetko po starom. Nevzdal sa
svojho povolania a nenasledoval Ježiša ako colník Matúš. Nie, Zacheus nešiel preč. Chyby minulosti sa snažil odstrániť vo svojom prostredí. Je to omnoho ťažšie, ako začať niekde úplne znova – a práve tam je to najviac vítané.
Milí konfirmandi, prajem Vám, aby Vás stretnutia s Kristom posilnili v krízach, oslobodzovali z problémov, ktoré riešite a dali Vám novú energiu a chuť žiť obyčajný bežný život s fantáziou a dôverou Bohu.
Prajem Vám aj nám všetkým, aby sme sem do spoločenstva prichádzali čerpať radosť, opakovať si dôvody na vďačnosť a kriesiť svoju vieru. To, čo má pre Boha i ľudí najväčšiu hodnotu, je často ukryté hlboko - v skrytosti. Objavovanie tej kvalitnej ľudskosti stojí aj bolesť a sebazaprenie. Boh je však vo všetkom s nami, sleduje to, aby mal náš život zmysel a prišiel k dobrému cieľu.
Amen.

Bože Duchu Svätý,
prichádzame s očakávaním a nádejami,
že nás vo svojom slove a sviatostiach prijmeš, pochopíš a stretneš.
Sme natoľko zaťažení stresmi, konfliktmi a nedostatkom času, že nevieme nájsť samých seba, nedokážeme vnímať Tvoju lásku.
Prosíme, osloboď nás k tomu, aby dnes Tvoje slovo padlo v nás do úrodnej pôdy a prinieslo úžitok.
Amen.

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.