V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Cyrila a Metoda – Majstra Jána Husa, Ján 8, 31 – 36

I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. Odpovedali Mu: Potomstvo Abrahámovo sme a nikdy sme neslúžili nikomu; akože teda hovoríš: Budete vyslobodení? Odpovedal im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. Otrok však nezostáva v dome naveky; syn zostáva naveky. Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní. (Ján 8, 31 – 36)

Vo štvrtok a piatok tento týždeň si budeme pripomínať veľké postavy našich náboženských a národných dejín: Vierozvestov Cyrila a Metoda a Majstra Jána Husa. Ďakujeme za nich Pánu Bohu, lebo sme presvedčení, že veľké osobnosti, ktoré do života cirkvi a národa vnášajú niečo nové, nie sú náhodné zjavy, ale dary toho Boha, ktorý je Pánom cirkvi a Pánom dejín. Keď sa nad týmito veľkými osobnosťami zamýšľame, hoci po odstupe stáročí, nejde len o pripomenutie si histórie, ale súčasne o otázku, čo z ich duchovného odkazu je aktuálne aj pre dnešok.
Vierozvestovia Cyril a Metod priniesli našim predkom slovo Božie v im zrozumiteľnej reči. To bola udalosť prvoradého významu, lebo sa stala základom nielen náboženského presvedčenia, ale aj základom pre budovanie národnej kultúry. Táto myšlienka platí aj dnes v tom zmysle, že ak sa má vytvoriť niečo trvalé v osobnom a spoločenskom živote, musí to byť postavené na základni večných Božích právd. Je veľké množstvo dočasných, krátkodobých hodnôt, ktoré sa míňajú, naproti tomu slovo Božie trvá naveky. Pán Ježiš povedal: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“ Ktokoľvek vezme dnes do úst mená Cyril a Metod, mal by bezpodmienečne myslieť na nepostrádateľnosť Božieho slova, ako ho máme zapísané v Biblii. Bez tejto najpodstatnejšej veci by spomienka na vierozvestov ostala povrchná a skreslená, deformovaná.
V tom istom Písme svätom, ktoré v zrozumiteľnej reči priniesli našim predkom Cyril a Metod, nachádzajú sa aj slová Pána Ježiša, ktoré sme prečítali na začiatku: „Ak vy zostanete v mojom slove, ste vpravde moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Majster Ján Hus patrí medzi tých veľkých ľudí našich dejín, pre ktorých pravda bola nadovšetko. Známa je jeho výzva na hľadanie, zachovávanie, bránenie pravdy, výzva, ktorú by sme si mali často opakovať a v hĺbke srdca si ju osvojiť: "Věrný křesťane, hledej pravdy, slyš pravdu, uč se pravdě, miluj pravdu, prav pravdu, drž pravdu, braň pravdy až do smrti, neboť pravda tě vysvobodí od hřícha, od ďábla, od smrti duše, a konečně od smrti věčné." Cítime príbuznosť týchto slov s citovanými slovami z Jánovho evanjelia, z čoho vidno, že Ján Hus chodil do školy k veľkému Majstrovi, k Ježišovi Kristovi. Tým záväznejšou sa jeho výzva stáva aj pre nás.
Veľké na Majstrovi Jánovi Husovi je to, že jeho výzva nebola pre neho iba peknými slovami, ale že on sám pre všetky budúce pokolenia ukázal, čo to znamená brániť pravdu až do smrti, brániť pravdu aj svojou smrťou. Keď v Kostnici stál sám ako bezbranný proti ohromnej prevahe moci cirkevnej a moci svetskej, mohla sa jeho vec zdať stratená. Jeho veľkosť je okrem iného v tom, že on napriek zdanlivo beznádejnej situácii bol skalopevne presvedčený o konečnom víťazstve pravdy a na základe tohto presvedčenia bol ochotný podstúpiť aj martýrsku smrť upálením. To je vec hodná hlbokého zamyslenia, a tieto dni sú určite vhodnou príležitosťou, aby sme sa ponorili do tichých meditácií o všetkých, ktorí pre pravdu boli ochotní obetovať aj svoj život.
Spomienka na Cyrila a Metoda a na Majstra Jána Husa nás vedie k tomu, aby sme sa venovali zásadným úvahám o význame slova Božieho a význame pravdy v osobnom, cirkevnom, spoločenskom živote. Slovo Božie nás upozorňuje, že i keď sme väzňami času a z prítomného okamihu nemôžeme utiecť, tak predsa nežijeme iba pre prítomný okamih. Žijeme pre budúcnosť, a budúcnosť rozhodne o tom, čo z našich hodnôt, ktorým sa venujeme v prítomnom okamihu, má cenu, a čo je bezcenné, alebo čo z nich je dokonca zlé a deštruktívne. Písmo sväté nás učí rozlišovať medzi krátkodobými a medzi trvalými hodnotami. Aj na to priniesli Cyril a Metod nášmu národu Písmo sväté v zrozumiteľnej reči, aby sme nežili ako jednodňové živočíchy, ale ako ľudia, ktorí majú pred sebou perspektívu, budúcnosť.
Z hľadiska Písma svätého, z hľadiska definitívnej budúcnosti, sa mnoho z toho, čo sa dnes javí ako zisk, ukáže ako strata alebo ako niečo škodlivé, a naopak: nejedna vec, ktorá sa mnohým ľuďom dnes zdá bezvýznamnou, môže v sebe skrývať zárodok, z ktorého pre budúcnosť vyrastie niečo cenné. Pri všetkom, o čo sa usilujeme v osobnom, cirkevnom, národnom, spoločenskom, politickom živote, by sme si mali klásť otázku: ako sa všetko toto javí v Božích očiach? ako sa nám to bude javiť v budúcnosti? Budúcnosť je sudca nad prítomnosťou – na to by sme nikdy nemali zabudnúť.
Jedno z dôležitých kritérií, podľa ktorého by sme mali robiť svoje rozhodnutia a podľa ktorého by sme mali všetko hodnotiť, je kritérium pravdy. Proti tomuto kritériu sa vždy hrešilo a dnes sa proti nemu veľmi hreší. Koľko výhod v osobnom a politickom živote sa dosahuje cestou lži a podvodu! Je mnoho ľudí, ktorí zo svojho svedomia načisto odbúrali kritérium pravdy, a namiesto neho vložili do svojho svedomia iný problém: Ako čo najšikovnejšie, najelegantnejšie oklamať a podviesť konkurenta, ako čo najšikovnejšie oklamať a zmanipulovať nekritické masy? Pri tom všetkom sa vyvíja úsilie, aby lož, podvod, manipulovanie dostali náter pravdy, práva, spravodlivosti.
Ale Pána Boha žiadne vonkajšie nátery neoklamú, on vidí holú skutočnosť v živote každého jednotlivca aj celej spoločnosti. Čas je pod Božím vedením neúprosný sudca a čas vedie k víťazstvu pravdu.
Nejeden človek si môže povedať: Nezaujíma ma, že v nejakej budúcnosti sa odhalí pravda, mne záleží na momentálnych výhodách za každú cenu. Kto takto uvažuje a podľa toho koná, ten vyriekol sám nad sebou odsudzujúci rozsudok. Komu nezáleží na tom, ako bude vyzerať definitívne hodnotenie jeho života, tomu je ťažké pomôcť. Ale komu záleží na jeho vlastnom bytí ako na vrcholnej hodnote, ten musí bezpodmienečne rešpektovať pravdu, Božiu pravdu, i keby to bolo momentálne nevýhodné.
Pán Ježiš povedal, že k skutočnej slobode vedie bezpodmienečné rešpektovanie pravdy, Božej pravdy. Je to úžasná myšlienka s nedozernými praktickými dôsledkami. Skutočne slobodný môže byť len ten, kto sa za všetkých okolností pridŕža pravdy. Platí to aj obrátene: Kto si vypomáha lžou, podvodom, polopravdami, nie je slobodný, ale je otrok.
Proti tejto vete by iste mnohí protestovali a povedali by, že práve beztrestným šliapaním po pravde, práve, spravodlivosti sa dokazuje ich sloboda. Takíto ľudia majú iba cynický výsmech pre Ježišove slová „Pravda vás vyslobodí“.
Ale my napriek všetkým cynickým úškrnom musíme trvať na pravdivosti Božieho slova aj v tejto veci: Kto nerešpektuje pravdu, je otrok, otrok v tom najhoršom zmysle, lebo si ani neuvedomuje svoje otroctvo. Ak sa nerešpektovanie pravdy v určitom národe stane masovou záležitosťou, vyrastie z takého národa národ otrokov.
Ježišove slová nás stavajú na križovatku, pred rozhodnutie: Buď urobíte radikálne pokánie, rozídete sa so lžou, nepravdou, bezprávnosťou, nespravodlivosťou, a tak začnete kráčať cestou, ktorá vedie k skutočnej slobode, alebo zotrváte pri kulte nepravdy a zostanete naveky otrokmi. Mali by sme si osvojiť Ježišove slová: „Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. Otrok však nezostáva v dome naveky; syn zostáva naveky. Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“
Veľkosť Cyrila a Metoda, veľkosť Majstra Jána Husa je v tom, že títo ľudia brali vážne Božie slovo, aj tieto Ježišove slová. Tieto veľké mená by nemali zostať pre nás iba dekoráciou – to by bolo kruté poníženie týchto vynikajúcich ľudí. Spomienka na nich nás vyzýva, aby sme prijali rozhodujúce pravdy Božieho slova, aby sme pri osobnom a spoločenskom formovaní dneška mysleli na zajtrajšok, aby budúce pokolenia nemuseli na nás pozerať s opovrhnutím, ale naopak: aby sme im nechali príklad, ktorý sa oddá nasledovať. Až vtedy, keď začneme pri formovaní prítomnosti myslieť skutočne na budúcnosť, stane sa naša prítomnosť plnohodnotnou, v ktorej bude radosť žiť. Kiež nám k takémuto pokániu a obnove života Pán Boh pomáha.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.