V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

6. nedeľa po Sv. Trojici, Jakub 1, 2 – 12

Bratia moji, majte z toho iba radosť, keď prídu na vás rozličné skúšky. Veď viete, že ak sa vaša viera osvedči, vedie to k vytrvalosti. A vytrvalosť nech je zavŕšená skutkami, aby ste boli dokonalí, bezúhonní a bez akéhokoľvek nedostatku. Ak sa však niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí Boha, ktorý dáva štedro a bez výčitiek, a dostane ju. Nech však prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania, lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. Taký človek nech si nemyslí, že dostane niečo od Pána; je to muž vnútorne rozpoltený a nestály vo všetkom svojom počínaní. Brat v nízkom postavení nech s chválou myslí na svoju hodnotu, bohatý však na svoje poníženie, lebo sa pominie ako kvet trávy. Vyjde slnko a svojou páľavou spáli trávu, jej kvet opadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zanikne i boháč vo svojom počínaní. Blahoslavený muž, ktorý odolá v skúške, lebo keď sa osvedčí, prijme veniec života, ktorý Pán zasľúbil tým, čo ho milujú. (Jakub 1, 2 – 12)

Nejestvuje ani jeden človek, v živote ktorého by nehralo nejakú úlohu pokušenie, skúšky. Dokonca Ježiš Kristus, najsvätejší zo všetkých, musel bojovať proti pokušeniu Nikto nemôže povedať, že prečítané slová z Jakubovho listu sa ho netýkajú.
Je síce mnoho ľudí, ktorí o svojich pokušeniach nevedia alebo ich ako pokušenia neuznávajú. Ale nepoznaná alebo neuznaná skutočnosť neprestáva byť skutočnosťou. Nepoznané, neuznané pokušenie, pokušenie, proti ktorému sa nebojuje, spôsobí mnoho zla. O pokušení nám treba uvažovať, lebo ono je veľkým problémom v živote každého jedného z nás.
Kto žije v náboženskom okruhu myslenia, má viac alebo menej jasné predstavy o tom, čo sa rozumie pod pokušením. Pod týmto slovom obyčajne rozumieme pokusy, lákania, ktoré zvádzajú človeka k zlému činu. Ale ak chceme v úvahách o pokušení pokročiť, musíme sa pýtať, čo je podstatou pokušenia. Situácie pokušenia môžu byť veľmi rozličné, ale jeden znak majú všetky spoločný: pokušenie sa usiluje odviesť, oddialiť, odcudziť človeka od Pána Boha. Pokušenie môže prichádzať z rozličných strán, ale táto základná charakteristika ostáva vždy v platnosti.
Pokušenie môže prichádzať k nám z našich vlastných myšlienok a podvedomia, alebo od iných ľudí, alebo prichádza anonymne, v dôsledku súhry okolností. I keď prichádza z rozličných strán, sleduje vždy jeden a ten istý cieľ, takže vzniká dojem, akoby bolo riadené z jedného centra.
Obsah jednotlivých pokušení býva pestrý, rozdielny, ale tá základná tendencia – oddialiť človeka od Boha – tá vždy ostáva. Zvádzanie k zlým, nemravným činom chce ešte viac zničiť obraz Boží, ktorý nám bol darovaný. Zvádzanie k plytkým rozkošiam nás chce priviesť k tomu, aby sme najvyššie šťastie a radosť nachádzali v iných veciach než v Pánu Bohu, a aby sme ponížili, degradovali svoju bytosť pod úroveň bytosti, akou máme byť podľa Božej vôle. Zvádzanie k vyvyšovaniu samých seba nás chce priviesť k tomu, aby sme stredobod života nachádzali v sebe a nie v Bohu. Pokušenie, ktoré prichádza vo forme utrpenia, chce nám nahovoriť, že život je nezmyselný, že Boh nedáva životu zmysel. Vo všetkých uvedených príkladoch vidíme, že pokušenie navádza človeka k vzbure proti Pánu Bohu, alebo k tichému, no rozhodnému odchodu od neho.
Pozerať na všetky formy pokušenia z tohto jednotného hľadiska nás naučil Pán Ježiš. V troch pokušeniach, ktoré mu zvodca predložil na púšti, sa síce nehovorilo priamo o Pánu Bohu. Pripomeňme si tie tri pokušenie: Urob z kameňov chleby, Pokloň sa mi a dostaneš moc nad kráľovstvami sveta, Skoč z chrámu, urob zázrak, získaš obdiv, popularitu. Ale Pán Ježiš si pri každom z nich položil otázku: Ako ma toto pokušenie chce odviesť od Boha, od môjho nebeského Otca? Vidíme to z toho, že vo svojich odpovediach sa sústredil práve na túto najnebezpečnejšiu stránku pokušenia. Všetky tri pokušenia odmieta zdôraznením toho, že chce verne zotrvať pri svojom nebeskom Otcovi a chce ho bezpodmienečne rešpektovať: Jasne to vyplýva z jeho odpovedí na pokušiteľské pokusy: „Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ „Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať, a len jemu samému budeš slúžiť.“ „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“
Podľa Ježišovho príkladu mali by sme si aj my uvedomiť: Pokušenie nie je neškodná epizóda, ale vážne ohrozenie, pretože ma chce odviesť od môjho Boha. Podľa Ježišovho príkladu by sme si pri každom poznanom pokušení mali klásť otázku: Ako ma toto pokušenie chce odviesť od Boha? Také odhalenie by nám dalo múdrosť, bezpodmienečne potrebnú v boji proti pokušeniu.
Ako je možné, že pokušenia zaznamenávajú u nás ľudí toľko úspechov, keďže sú také nebezpečné? Zaznamenávajú úspechy preto, že sa predstavujú s lákavou tvárou, lákavou maskou. Nijaké pokušenie sa nám nepredstaví slovami: Chcem ťa odviesť od Boha, ale predstavuje sa inak:
Chcem obohatiť tvoj život, chcem do neho vniesť prúd rozkoší a radostí, chcem ti dať bohatstvo a pohodlie, chcem ti darovať veľké spoločenské uznanie, chcem splniť tajné túžby tvojho srdca. Väčšina ľudí je pri stretnutí s pokušením krátkozraká. Vidia len tieto lákavé ponuky, ale nevidia cenu, ktorá sa za to od nich požaduje. Tá cena je strašná: odchod od Boha, odchod z úrovne skutočného ľudského bytia, poškodzovanie a ničenie vlastnej duše.
Po pokušeniach, ktorým človek podľahne, prichádzajú postupne, niekedy hneď, inokedy po odstupe času, rozličné druhy nepríjemných následkov. Niekedy sa tieto následky chápu ako Boží trest. Treba si uvedomiť, že ide o trest v tom zmysle, že Pán Boh dovolí, aby hriech, ktorý si človek v situácii pokušenia osvojil, konal svoje zhubné dielo na človeku. Lebo čím viac sa človek vzďaľuje od Pána Boha, tým viac sa vzďaľuje aj od svojho opravdivého, autentického určenia, a tým viac sa približuje k deformovaniu a ničeniu svojej bytosti. Kto netrpí duchovnou krátkozrakosťou, ten vidí tento strašný koniec pokušenia. Mali by sme sa modliť, aby sa nám otvoril duchovný zrak, aby sme boli oslobodení od duchovnej krátkozrakosti, aby sme vždy s pokušením, ktoré sa nám ponúka či natíska, videli aj jeho konečné následky.
Jakub v našom texte uvádza namiesto mnohých príkladov jeden príklad. Spomína ľudí, ktorí vrcholný zmysel a cieľ svojho života nachádzajú v hromadení bohatstva a v luxuse, a ktorí sa v dôsledku svojho bohatstva stali pyšnými, bezohľadnými. Toto sú jeho slová: „Bohatý sa pominie ako kvet trávy. Vyjde slnko a svojou páľavou spáli trávu, jej kvet opadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zanikne i boháč vo svojom počínaní.“
Povedali sme si, že pri stretnutí s pokušením by sme si mali klásť otázku: Ako ma toto pokušenie chce odviesť preč od Boha? Ďalšia otázka, ktorú by sme si mali klásť, znie: Ako toto pokušenie chce pokriviť moju dušu a uvrhnúť ma do sebazáhuby? Ak sa nám na tieto otázky podarí nájsť odpoveď, ak sa nám podarí jasne uvidieť zákernosť pokušenia, bude to už polovica víťazstva nad pokušením.
Je mnoho ľudí, ktorí, keď príde pokušenie, ani si neuvedomia, že sú v situácii pokušenia. Odpovedajú, reagujú naň naučenými, obvyklými, často veľmi nebezpečnými spôsobmi, podliehajú pokušeniu. Všetkým nám hrozí takéto nebezpečenstvo. Odhaliť svoju konkrétnu situáciu pokušenia – to je prvý predpoklad úspešného boja s pokušením. Človek je jediný zo zemských tvorov, ktorý má schopnosť jasne si uvedomiť seba samého a svoju situáciu a vyjadriť to slovami. Túto schopnosť by sme mali každodenne využívať, aby sme si jasne videli, aké udalosti sa odohrávajú v duchovnej sfére nášho života. Tak by sme objavili aj pokušenia, ktoré si z nás chcú urobiť svoju korisť.
Keď sa v Biblii hovorí o pokušení, často sa v tej súvislosti spomína aj modlitba. Prosbu o pomoc v pokušení zaradil Pán Ježiš do modlitby, ktorú naučil svojich učeníkov: „Neuvoď nás do pokušenia“. V Getsemanskej záhrade povedal učeníkom: Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Náš kázňový text hovorí o modlitbe v pokušení. To nás upozorňuje, že nemôže ísť o náhodné spojenie týchto dvoch vecí, ale že modlitba je nepostrádateľný spôsob boja proti pokušeniu.
Akú pomoc môže modlitba poskytnúť v pokušení? Jakub hovorí, že keď sa človek dostane do pokušenia, má si prosiť od Boha múdrosť, a dostane ju. O akú múdrosť ide? O múdrosť, ktorá nás naučí jasne rozoznávať situácie pokušenia. O múdrosť, ktorá nám zreteľne ukáže, že nás pokušenie chce odviesť od Boha. O múdrosť, ktorá nám pred oči vykreslí, k akému hroznému koncu nás pokušenie chce priviesť. V modlitbe, ak je opravdivá, poznáva človek to, čo inak, pri obvyklom uvažovaní, nepozná. Prečo by sme sa mali ochudobniť o toto nové, životne dôležité poznanie? Prečo by sme nemali využívať aj túto pomoc modlitby?
Pomoc modlitby spočíva ešte v inom. Modliť sa znamená približovať sa k Pánu Bohu, alebo presnejšie: dovoliť mu, aby nás on pritiahol do svojej blízkosti. V tomto zmysle je modlitba priamym protikladom pokušenia. Pokušenie nás chce odviesť od Pána Boha, modlitba nás privádza do Božej blízkosti. A tak nám modlitba dáva nielen potrebnú múdrosť, potrebné informácie, ale je súčasne tým najúčinnejším spôsobom boja proti pokušeniu.
V našom texte nás najviac prekvapuje prvá veta: „Bratia moji, majte z toho iba radosť, keď prídu na vás rozličné skúšky. Veď viete, že ak sa vaša viera osvedči, vedie to k vytrvalosti.“ Podľa týchto slov sa zdá, že pokušenie môže mať pre človeka aj pozitívny význam, že môže pre neho znamenať prínos. Je to neobvyklá myšlienka, ale je v nej veľký kus pravdy. Ak človek pokušeniu podľahne, neznamená ono pre neho prínos, ale pád. Ale ak v pokušení zvíťazí, je to nový krok v jeho duchovnom raste. Každé pokušenie, v ktorom zvíťazíme, upevňuje našu vieru, náš postoj orientovaný na Pána Boha. Z tohto hľadiska sa pokušenia, skúšky, rozličné druhy utrpenia môžu stať prekvapivo užitočné. Ony sú bičom, ktorý – ak je správne využitý – môže poháňať veriaceho človeka dopredu. Aj tu sa dokazuje pravdivosť krásnej apoštolovej vety: „Milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro.“ Náš Boh je taký geniálny, že ešte aj svojich nepriateľov, nepriateľské sily a nepríjemné situácie dokáže postaviť do svojej služby. Tak je to aj s pokušeniami a rozličnými skúškami. Len musíme mať na pamäti túto Božiu tvorivú geniálnosť a musíme sa snažiť dostať sa do harmónie so svojím Stvoriteľom, aby sme aj my mali osoh z tejto jeho suverénnej tvorivej lásky k životu. Tieto úvahy o pokušení nestačí pestovať len v tichej sviatočnej chvíli, ale treba ich mať jasne vo vedomí a pracovať s nimi práve vtedy, keď sa dostaneme do pokušenia. Až vtedy si cez vlastnú skúsenosť s vďačnosťou uvedomíme pravdivosť toho, čo nám v prečítanom texte hovorí Božie slovo o pokušení a s osobným presvedčením to budeme vzťahovať na svoj život. Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.