11. nedeľa po Sv. Trojici, Lukáš 7, 36 – 8, 3
Istý farizej prosil Ježiša, aby jedol s ním. Preto vošiel do domu farizejovho a stoloval s ním. A hľa, v meste bola žena-hriešnica. Keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizejovom, priniesla alabastrovú nádobu masti, odzadu s plačom pristúpila Mu k nohám, začala Mu slzami zmáčať nohy, utierala ich vlasmi svojej hlavy, bozkávala Mu nohy a mazala masťou. Keď to videl farizej, ktorý Ho bol pozval, povedal si: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica. Odpovedal mu Ježiš: Šimon, mám ti niečo povedať. A on povedal: Hovor, Majstre! Dvoch dlžníkov mal jeden veriteľ. Jeden bol dlžen päťsto denárov a druhý päťdesiat. A keď nemali z čoho zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý z nich ho bude väčšmi milovať? Šimon riekol: Domnievam sa, že ten, ktorému viac odpustil. A On odpovedal: Správne si rozsúdil. Nato obrátil sa k žene a Šimonovi riekol: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nepodal si mi vody na nohy, ale táto zmáčala mi nohy slzami a utrela svojimi vlasmi. Nepobozkal si ma, ale ona, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. Nepomazal si mi hlavu olejom, ale táto masťou mazala mi nohy. Preto hovorím ti: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo odpúšťa, málo miluje. A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. Vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: Kto je tento, že aj hriechy odpúšťa? On však povedal žene: Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji!
Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a zvestoval radostnú zvesť o kráľovstve Božom a dvanásti s Ním. A niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb, Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov, Johana, manželka Chúzu, Herodesovho úradníka, Zuzana a mnohé iné, posluhovali im z toho, čo mali. (Lukáš 7, 36 – 8, 3)
Šimon, jeden z vtedajšej židovskej skupiny farizejov, pozval Ježiša na obed alebo večeru. Pravdepodobne sa chcel dozvedieť niečo viac o Ježišovi, aby vedel, ako ho má hodnotiť. Na jednej strane zapôsobilo na neho Ježišovo etické učenie, takže si kládol otázku, či Ježiš nie je prorok. Na druhej strane ho mýlilo, že sa stýka s hriešnymi ľuďmi, o ktorých Ježiš tvrdil, že sa zásadne zmenili k lepšiemu.
V priebehu hostiny vošla do Šimonovho domu – nepozvaná – žena, o ktorej bolo všeobecne známe, že sa dopúšťala hriechov. Pre hostiteľa Šimona to bola veľmi trápna situácia. Najradšej by ju bol okamžite poslal preč, ale vzhľadom na Ježišovu prítomnosť to neurobil. Šimonovo prekvapenie vzrástlo, keď žena pristúpila k Ježišovi a preukázala mu vďačnosť a oddanosť spôsobom, ktorý je podrobne opísaný v prečítanom evanjeliu. Šimon si s hrôzou uvedomil, že Ježiš to všetko prijíma bez protestov a dovoľuje, aby sa ho dotýkala. On, farizej, by to za žiadnych okolností nestrpel. V tej chvíli mal hotovú odpoveď na otázku, či Ježiš môže byť prorok. Odpoveď bola negatívna: „Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica.“
Je pravda, že táto žena bola kedysi veľká hriešnica, a všetci to o nej vedeli. Ale medzitým sa v jej živote niečo stalo: stretla s Ježišom a on ju priviedol na cestu záchrany. Presný preklad slov, ktoré v našom texte znejú: „odpúšťajú sa jej mnohé hriechy“ znie takto: „jej mnohé hriechy boli odpustené a sú odpustené“. Toto stretnutie v Šimonovom dome nebolo teda jej prvé stretnutie s Ježišom. Tá pozornosť, ktorú preukázala Ježišovi, bola prejavom jej nekonečnej vďačnosti a oddanosti za to, čo Ježiš už predtým pre ňu urobil. Jej správanie pochopí každý, koho Pán Ježiš vytrhol z bahna hriechu a priviedol do čistého ovzdušia nového života.
Ale farizej Šimon to nechápe a Ježiš mu chce pomôcť, aby pochopil, že tie prejavy úcty a vďačnosti zo strany ženy majú svoje dobré opodstatnenie. Preto mu rozpráva príbeh o dvoch dlžníkoch. „Dvoch dlžníkov mal jeden veriteľ. Jeden bol dlžen päťsto denárov a druhý päťdesiat. A keď nemali z čoho zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý z nich ho bude väčšmi milovať? Šimon riekol: Domnievam sa, že ten, ktorému viac odpustil. A On odpovedal: Správne si rozsúdil.“
Tí dvaja dlžníci sú v tomto prípade Šimon a hriešna žena. Šimon síce prejavil určitú pozornosť voči Ježišovi už tým, že ho pozval na hostinu, a preukázal mu úctu v rámci bežnej zdvorilosti – ale nič nad tento rámec. Naproti tomu prejavy úcty a vďačnosti zo strany ženy siahali ďaleko, ďaleko za hranice všetkého, čo je bežné. Ona je tá veľká hriešnica, ktorá nahromadila veľké množstvo hriechov, vín. Sama si uvedomuje veľkosť svojej viny, ktorá jej bola odpustená. Je nekonečne šťastná, že môže žiť a čerpať z tohto odpustenia. Je nekonečne vďačná Tomu, kto jej toto odpustenie daroval a priviedol ju na cestu záchrany. Keď sa dozvedela, že Ježiš je v Šimonovom dome, vzala vzácnu masť a bežala, aby sa mohla s ním stretnúť. Mali by ju vlastne brzdiť vnútorné zábrany, že v dome farizeja bude nevítaným hosťom, veď dobre vedela, čo si farizej Šimon o nej myslí.. Ale takýmto zdvorilostným a konvenčným ohľadom nevenuje pozornosť, lebo je celá naplnená túžbou stretnúť sa s Ježišom a dať mu najavo, aká mu je vďačná.
Keď Ježiš vysvetľuje Šimonovi podobenstvo o dvoch dlžníkoch, chce povedať, že tej veľkej, spontánnej úcte zo strany ženy niečo predchádzalo. Bolo to veľké odpustenie, ktoré dostala od Ježiša. Výklad podobenstva končí Ježiš slovami, ktoré hovorí priamo žene: „Odpúšťajú sa ti hriechy.“ Aj v tomto prípade nás pôvodný grécky text núti prekladať presne takto: „Boli ti odpustené a sú ti odpustené hriechy.“ Boli a sú jej odpustené mnohé hriechy, čo vidno z jej veľkých prejavov vďačnosti a úcty.
Kto je ten veriteľ, ktorý odpustil aj Šimonovi, aj tej veľkej hriešnici? Príbeh o dvoch dlžníkoch, ktorý povedal a potom aj vysvetlil Pán Ježiš, pripúšťa len jednu odpoveď: Tým veriteľom je on sám, Ježiš Kristus. Vidno to z toho, že v príbehu sa hovorí o vďačnosti omilostených dlžníkov voči veriteľovi, a vo vysvetlení sa hovorí o prejavoch úcty a vďačnosti voči Ježišovi. Veriteľ v podobenstve a Ježiš vo vysvetlení podobenstva je jedna a tá istá osoba.
Ale ako to máme rozumieť, že veriteľom, ktorý je oprávnený odpúšťať, je Ježiš. Treba si nám s veľkou bázňou a úctou uvedomiť, že Pán Ježiš tu dáva najavo, čo si on myslí o sebe, o svojej osobe, o svojom poslaní. Seba samého chápe ako reprezentanta Pána Boha na zemi, ba viac, ako Božieho Syna, ktorý je oprávnený odpúšťať hriechy.
Prítomní hostia, farizeji – lebo ich tam bolo zrejme viac – to v tomto zmysle aj chápu, a s pohoršením namietajú, že odpúšťanie hriechov je niečo, čo prislúcha výlučne Pánu Bohu: Hovoria o tom slová textu: „Vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: Kto je tento, že aj hriechy odpúšťa?“ Pri inej podobnej príležitosti, keď Pán Ježiš odpustil hriechy ochrnutému človeku, to prítomní farizeji a zákonníci vyjadrili ešte jasnejšie, keď na Ježišovo odpustenie reagovali slovami: „Čo tento hovorí? Rúha sa! Ktože môže odpúšťať hriechy, ak len nie Jeden, Boh?“ Ježiš im odpovedal jasne a priamo: „Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi.“ Odpustenie, ktoré udeľuje Ježiš Kristus, je plnohodnotné a právoplatné.
Pán Ježiš sa kritickými, rozhorčenými námietkami nedá odradiť od svojho stanoviska. Potvrdzuje ho slovami, ktoré hovorí žene: „Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji!“ Ona vierou prijala od Ježiša odpustenie. Táto viera ju priviedla k tomu, že bola zachránená. Bola zachránená pred trestom a zavrhnutím. Nemusí žiť v strachu; môže žiť v pokoji. Nemusí sa vrátiť do odporného bahna svojich hriechov, môže žiť celkom novým spôsobom. V hriešnom živote, i keď poskytoval nízke, primitívne rozkoše, skutočný pokoj nenašla. Nový život, ku ktorému jej je odpustením otvorená cesta, môže nájsť pokoj srdca.
Ale je to odpustenie skutočným, tvorivým odpustením? Prítomní farizeji si mohli zlomyseľne povedať: No to sme zvedaví, či sa taká osoba môže vôbec zmeniť. O jej prejave úcty a vďačnosti si mohli klásť otázky, či to nebola z jej strany len taká chvíľková sentimentálnosť bez dlhého trvania. Ale aj žena sama mohla byť naplnená obavami, či tá jej celkom nová životná cesta bude mať trvanie.
To je dôležitá otázka pri všetkých podobných životných zvratoch k lepšiemu. Lebo ten starý spôsob života, s ktorým sa človek rozlúčil – či už ide o smilstvo a cudzoložstvo, či o alkoholizmus, alebo o návyk na drogy, alebo o hráčsku vášeň, a podobne, ten starý spôsob života je príťažlivý a láka človeka späť, k recidíve, k upadnutiu do starých hriechov. Ježiš pred takými pádmi varuje, keď hovorí, že posledné veci takého človeka sú horšie ako prvé. Ježišovi záležalo na tom, aby nová cesta, na ktorú sa človek dostane cez odpustenie hriechov, bola trvalá.
Odpustením sa má človek vnútorne stať novým človekom so všetkými dôsledkami v každodennom živote a správaní. Je to podobné ako v ovocinárstve: keď sa štepením stane z planého stromu dobrý strom, potom už prináša dobré ovocie. Sám Pán Ježiš používal podobenstvá o stromoch – povedal, že len dobrý strom môže prinášať dobré ovocie. Človek, ktorému boli odpustené hriechy, má sa podobať zmenenému, dobrému stromu, ktorý prináša dobré ovocie. Cieľom odpustenia, skutočne prijatého, je, aby sa človek stal novým človekom.
Je možné získať nejakú pomoc, aby to nové žilo a pôsobilo v človeku natrvalo? Dôležitú odpoveď na túto otázku dávajú slová, ktoré v evanjeliu nasledujú hneď po prečítanom texte o žene v Šimonovom dome – v prvých troch veršoch nasledujúcej, ôsmej kapitoly. Je tam reč o ženách, ktoré chodili s Ježišom spolu s jeho učeníkmi: Čítame tieto slová: „Potom chodil (Ježiš) po mestách a dedinách,
kázal a zvestoval radostnú zvesť o kráľovstve Božom a dvanásti s Ním. A niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb, Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov, Johana, manželka Chúzu, Herodesovho úradníka, Zuzana a mnohé iné, posluhovali im z toho, čo mali.“
Všimnime si, že sa tu spomínajú ženy, ktoré Ježiš uzdravil od zlých duchov a z chorôb a osobitne sa spomína Mária Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov. Nevieme, či žena, ktorá prišla za Ježišom do Šimonovho domu, bola práve Mária Magdaléna alebo niektorá iná. Čo je dôležité, je toto: Ženy, ktoré sa dostali z moci zlých duchov a z moci hriechov na cestu nového života, cítia potrebu stálej podpory Ježišovej osobnosti, aby na novej ceste vytrvali. Práve toto je veľmi dôležitá odpoveď na otázku, čo môže zachránený človek robiť, aby neupadol do svojich starých hriechov. Odpoveď znie: Prežívaj stálu blízkosť Ježiša Krista.
Môžeme sa domnievať, že žena-hriešnica, ktorá prišla za Ježišom do Šimonovho domu, chcela okrem prejavenia úcty a vďačnosti načerpať v tých niekoľkých chvíľach Ježišovej blízkosti novú silu k ďalším krokom nového života. Ženy, ktoré chodili v sprievode Ježišových učeníkov, sa mohli tešiť z Ježišovej fyzickej blízkosti, čo malo pre ne určite veľký význam.
Jeho blízkosť môžeme však prežívať aj po jeho odchode do nebeského sveta. On povedal, že bude s nami po všetky dni až do konca sveta. Čítaním evanjelií si ho môžeme sprítomniť a prežívať vždy znova atmosféru jeho blízkosti. Treba ho prosiť o odpustenie ako silu k novému životu. Prosiť, aby sme z nového, darovaného života znova a znova pociťovali radosť. Prosiť, aby v situáciách pokušenia bol pri nás a pomáhal nám. Pravidelne sa treba v modlitbe stavať pred jeho tvár a vyrozprávať mu, z čoho máme radosť a čo nás trápi.
Prerozprávali sme príbeh stretnutia ženy-hriešnice s Ježišom v Šimonovom dome. Každý hriešny človek – teda bez výnimky každý človek, každý z nás – by mal cítiť: Toto je príbeh o mne. Ja by som mal spoznať a konkrétne si uvedomiť svoje bremeno hriechov. Ja sám si nemôžem pomôcť, môže mi pomôcť len Pán Ježiš svojím odpustením. Nebudem sa povyšovať nad ľudí, ktorí sú v otroctve ťažkých hriechov, ale budem sa modliť za nich, aby ich Pán Ježiš oslobodil. Nebudem odsudzovať ľudí pre smietku v ich oku, radšej budem objavovať brvno vo vlastnom oku. Odpustenie, ktoré prijmem od Pána Ježiša, nebudem brať na ľahkú váhu, ale budem sa usilovať na jeho základe budovať svoj život novým spôsobom. Budem sa pravidelne stavať pred skúmavé a súčasne milosrdné oči Ježiša Krista, aby som jasne videl nebezpečenstvá spätného upadnutia do hriechov a aby som od neho prijal pomoc v každom pokušení. Rovnako ako tá žena budem mu nekonečne vďačný za odpustenie a nový život, a svoju lásku k nemu budem vo svojom živote prejavovať skutkami lásky, pochopenia, pomoci, milosrdenstva tým, ktorých on označuje za svojich bratov a sestry. Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
