V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Svätodušná nedeľa, Ján 14, 26

Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril. (Ján 14, 26)

Tretí výročný sviatok cirkevného roku – Zoslanie Ducha Svätého – je v porovnaní s Vianocami a Veľkou nocou tak trocha v úzadí všeobecného vedomia. Príčina by mohla byť v tomto: Tie prvé dva sviatky poskytujú viac látky na vytvorenie predstáv, s ktorými sú spojené. Na Vianoce si sprítomňujeme cestu Jozefa a Márie do Betlehema, núdzové ubytovanie v maštaľke, narodenie dieťaťa Ježiša, jasličky namiesto postieľky, anjeli, pastieri, mudrci. Vo veľkonočnom období myslíme na poslednú večeru, Getsemanskú záhradu, Judášov bozk, proces s Pánom Ježišom pred židovskou radou a pred Pilátom, ukrižovanie, vzkriesenie. Oba tieto sviatky majú dlhšie prípravné obdobie: adventné, pôstne. Okrem toho oba sú spojené s folklórnymi zvykmi. Pri Zoslaní Ducha Svätého niečo podobné nie je, alebo je len vo veľmi malej miere.
Je azda to, čo nám tento sviatok pripomína a sprítomňuje, menej dôležité? Naopak, je to veľmi dôležité. Je pravda, že ide o niečo, čo je navonok menej nápadné, niečo, čo sa týka skrytých, vnútorných oblastí človeka, jeho myslenia, cítenia, srdca. Ale napriek skrytosti práve toto vnútro je riadiace centrum celého nášho bytia, života, rozhodovania, správania. Od obsahu myšlienok, rozumu, srdca, zámerov, túžob, priorít závisí, akou bytosťou sa človek stáva a je, a ako sa bude rozhodovať a správa aj navonok. Ide teda o vec prvoradej dôležitosti. A práve táto vnútorná oblasť človeka je miestom pôsobenia Ducha Svätého. Ducha Svätého si nevieme názorne predstaviť, ale jeho pôsobenie je ďalekosiahle. O jeho pôsobení na srdce človeka chceme hovoriť v dnešnej kázni. Budeme vychádzať z prečítaných už slov Pána Ježiša: „Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“
My tieto slová máme dnes zapísané v Biblii, v jednom evanjeliu. Ale vo chvíli, keď ich Pán Ježiš povedal, ony ešte neboli napísané v žiadnej knihe. Udalosti radostnej zvesti boli už síce skutočnosťou a pokračovali a blížili sa k svojmu vyvrcholeniu. Evanjelium už bolo a ďalej sa stávalo skutočnosťou, ale táto radostná novina ešte nebola zapísaná v knihe, ktorá sa volá evanjelium.
Evanjelium sa stávalo skutočnosťou, ale dialo sa to len na malom, obmedzenom priestore, a len pomerne malý, obmedzený počet ľudí videl, počul, pocítil na sebe jeho pôsobenie. Ale evanjelium bolo a je určené všetkým bez výnimky, na všetkých územiach sveta, vo všetkých dobách. Úlohou učeníkov bolo, aby sa všetky Ježišove slová a činy dostali do uší a sŕdc čím viacerých ľudí. Ako bolo možné splniť túto úlohu? Bolo potrebné, aby si učeníci vedeli spomenúť na čím viac z toho, čo počuli a videli. Potrebovali pomoc v tejto vážnej práci. Pán Ježiš im v prečítaných slovách sľubuje, že Duch Svätý, ktorého im pošle, im bude pripomínať slová a činy Pána Ježiša, aby sa im v čím bohatšej miere a čím presnejšie vynárali v mysli, a že im bude pomáhať, aby mali odvahu a vedeli to všetko jasne povedať druhým ľuďom. Bez pomoci Ducha Svätého a bez jeho vnútorného pudenia by to učeníci neboli dokázali. Hneď po zoslaní Ducha Svätého apoštolovia toto dielo šírenia evanjelia konali, o čom poskytuje bohaté svedectvo kniha Skutky apoštolov.
Nasledovníci Pána Ježiša čakali jeho druhý príchod v krátkom čase. Keď druhý príchod nenastal a čas šiel bez zastavenia dopredu, vznikol ďalší problém. Postupom času pomaly začala odchádzať generácia tých, ktorí boli očitými svedkami Ježišovho pôsobenia. Čo bude s evanjeliom, ktoré priniesol Pán Ježiš a ktorého hlavnou časťou bol On sám, keď jeho očití svedkovia vymrú? Či azda všetko to veľké, čo Pán Ježiš priniesol a vykonal, upadne do zabudnutia?
My aj po dvoch tisícročiach vidíme, že toto posolstvo je stále živé, že je mnoho ľudí, ktorých ono dodnes oslovuje, a na srdciach a bytostiach ktorých pracuje. Čomu vďačíme za to, že slová a činy Pána Ježiša máme zapísané v štyroch evanjeliách? Odpoveď nám treba opäť hľadať v pôsobení Ducha Svätého. Duch Svätý to bol, ktorý viedol ľudí k tomu, aby si uvedomili svoju zodpovednosť za to, aby posolstvo evanjelia ostalo živé a prístupné aj nasledujúcim generáciám. Našli sa ľudia, ktorí zapísali Ježišove slová a slová o ňom, slová, ktoré boli spočiatku ústne odovzdávané od človeka k človeku. Takmer 40 rokov po ukrižovaní, vzkriesení a vstúpení Pána Ježiša na nebo bolo napísané prvé evanjelium, Evanjelium podľa Marka, a potom nasledovali ďalšie. Musíme vidieť pôsobenie Ducha Svätého v tom, že tieto evanjeliá boli napísané a že si ich dnes prakticky každý môže čítať. Aj v tom osobnom, ústnom odovzdávaní správ o Pánu Ježišovi, aj v napísaní evanjelií vidíme splnenie Ježišových slov: On, Duch Svätý, pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.
Duch Svätý to bol, ktorý vzbudzoval v ľuďoch vedomie zodpovednosti. V tomto smere pracuje Duch Svätý aj dnes. Duch Svätý je to, ktorý aj dnes vedie ľudí, aby Písmo sväté prekladali a vydávali, a tak ho robili prístupným pre čím viacerých ľudí celého sveta. Bez vedenia týchto ľudí Duchom Svätým by sme slovo Božie nemali. Preto dnešný sviatok je aj dobrou príležitosťou na to, aby sme poďakovali za to, že v našom prostredí každý môže mať a v zrozumiteľnej forme čítať slovo Božie, a v ňom predovšetkým evanjeliá.
Začali sme hovoriť o tom, že dielo Ducha Svätého sa týka vnútra človeka, jeho myslenia, cítenia, vôle, túžob. Tým, že sme hovorili o vzniku napísaných evanjelií, sme neodbočili od témy o pôsobení Ducha Svätého na ľudské srdce. Evanjeliá, ktoré nám približujú učenie a konanie Pána Ježiša, sú rozhodujúcou pomocou pri formovaní obsahu ľudského vnútra.
Každý človek nosí v sebe veľmi veľký vnútorný svet, myšlienkový, citový, hodnotový. Medzi vnútornými svetmi jednotlivých ľudí sú veľké obsahové, kvalitatívne rozdiely. Keď hovoríme o formovaní ľudského srdca, uvedomujeme si, že ľudská bytosť má byť formovaná v súlade s Božou vôľou.
Existuje mnoho ľudí, ktorých srdcia sú veľmi vzdialené od tohto ideálu. Ba neraz aj v človeku, ktorý sa chce vedome riadiť Božou vôľou, sa nachádzajú aj také prvky, ktoré sú v protiklade s Božou predstavou normálneho človeka. Vo všetkých takýchto prípadoch je potrebné dať si a často si dávať naplniť a napĺňať srdce z čistého zdroja, prameňa.
Preto sú evanjeliá také dôležité. Ak sa totiž budeme pravidelne stavať pod ich vplyv, ony budú postupne vytláčať, odstraňovať z nás to nízke, nečisté, zlé, a namiesto toho vkladať do nás čisté obsahy Ježišovho slova. K tomu, aby mohla z nás vyrastať čistá bytosť, je existencia evanjelií mimoriadne dôležitá. Za existenciu napísaných evanjelií vďačíme, ako sme si už povedali, pôsobeniu Ducha Svätého.
To, že máme evanjeliá a že si ich môžeme čítať, je síce nepostrádateľný predpoklad očisťovania a obohacovania našich sŕdc, ale tým sa ešte nekončí pôsobenie Ducha Svätého. Slová Pána Ježiša, že Duch Svätý nám pripomenie všetko, čo On hovoril, neznamenajú iba, že Duch Svätý nám pomôže, aby sme si pripomenuli a zapamätali čím viac z Ježišových slov – hoci už aj toto samo osebe by malo veľkú cenu – ale znamená to zároveň a predovšetkým, že Duch Svätý spôsobí, aby slová Pána Ježiša vnikli hlboko do nášho srdca, aby nás zasiahli v hĺbke našich bytostí. K tomu sa človek nemôže donútiť úsilím svojej vôle. To sa dá dosiahnuť iba pôsobením Ducha Svätého.
Ide pritom o tajomný, skrytý proces vo vnútri ľudskej bytosti. Nedokážeme opísať jeho jednotlivé štádiá. Človek môže len konštatovať – ako skúsili už mnohí – že po určitom čase sa mu otvorí hlboký zmysel určitého Ježišovho slova, ktoré ho účinne osloví, a že sa v takom človeku zrodí nadšenie, radosť celkom nového typu a nový pokoj.
To nemá byť iba jedna, jednorazová skúsenosť. Dôležité je, aby sa takéto rozžiarenie vnútorného svetla odohrávalo mnohokrát, čím častejšie, aby sa z jednotlivých, vždy hustejších bodov tvorilo niečo, čo sa bude vždy viac podobať neprerušenej čiare.
Keď sa pozrieme na svoj doterajší duchovný vývoj, možno objavíme niekoľko alebo azda aj mnoho takých požehnaných chvíľ. Dnes by sme mali Bohu Duchu Svätému poďakovať za všetko, čo v tomto smere doteraz na nás vykonal. A súčasne ho chceme prosiť, aby toto jeho konanie na našich srdciach a bytostiach pokračovalo, aby sme tak neprestajne rástli v duchovnom poznaní a duchovných skúsenostiach.
Prosiť nám treba zároveň za ľudí, na ktorých nám záleží – blízkych, priateľov, známych – ktorí zatiaľ vzdorujú pôsobeniu Ducha Svätého, aby aj im bolo dopriate dostať sa na túto cestu smerujúcu k novému stvoreniu svojich bytostí, a tak k večnému životu a spaseniu.
U proroka Jeremiáša je pozoruhodný Hospodinov sľub: „Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca.“ Slová Pána Ježiša, ktoré sú textom dnešnej kázne, by sme podobným spôsobom mohli vyjadriť takto: Pôsobením Ducha Svätého svoje evanjelium vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca.
Teraz by mal nasledovať veľmi dlhý zoznam týkajúci sa toho, ktoré slová Pána Ježiša sa pôsobením Ducha Svätého môžu a majú stať súčasťou našich bytostí. Vyčerpávajúci zoznam toho, čo takto má byť vložené do nášho vnútra a vpísané do nášho srdca, sa za krátky čas nedá predložiť. Ale každý si môže a má zostaviť svoj osobný zoznam, a pravidelne, až do konca života, na ňom pracovať ďalej.
Spôsob robenia takého zoznamu je jednoduchý: čítať si evanjeliá a ďalšie časti Písma svätého, a pri jednotlivých vetách a odsekoch sa zamyslieť, čo by to pre nás znamenalo, keby práve toto čítané slovo bolo vpísané do nášho srdca, uvažovať, aké blahodarné zmeny v našom myslení a správaní by to vyvolalo. A zároveň by sme mali prosiť Ducha Svätého, aby vykonal na nás tento akt vnútorného osvojenia si príslušného Ježišovho slova.
I keď nemôžeme podať vyčerpávajúci zoznam, môžeme uviesť aspoň niekoľko bodov z neho. Medzi dôležité veci patrí toto: Duch Svätý nás presviedča, že sme Božie deti a že sa na Pána Boha môžeme obracať dôverným oslovením Abba, Otec, Otecko. Oddá sa odcitovať, čo o tom píše apoštol Pavel vo ôsmej kapitole Listu Rímskym: „Všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží synovia. ... Prijali ste Ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče. Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti.“ Je dôležité, ako človek chápe, poníma seba samého. Ak môžem s plným vnútorným presvedčením povedať: „Ja som Božie dieťa“, je to vynikajúce ponímanie, chápanie, koncepcia seba samého. Z toho pochádza istota, že nie sme izolovaní, ale že sme zapísaní v Božej láskavej evidencii. Táto istota nás vedie k vďačnosti za všetky príjemné, radostné chvíle, ktoré nám je dopriate prežiť v tomto svete, keďže ich chápeme ako Božie dary. Táto istota má veľký, zachraňujúci význam aj pre ťažké situácie, do ktorých sa môžeme dostať. Vtedy z presvedčenia, že sme Božie deti, vyplýva istota, že v žiadnom, ani v ťažkom položení nie sme sami. To nám daruje pokoj uprostred nepokoja, strachu a obáv. Kto už má alebo získa túto vnútornú istotu, ten si jasne uvedomí, akej dôležitej veci sa týka posolstvo sviatku Zoslania Ducha Svätého.
Niekoľko ďalších vecí spomenieme aspoň nakrátko, telegraficky. Podobenstvo o úteku, návrate a otcovom prijatí strateného syna ubezpečuje tých, ktorí si hriechom pokazili život, že cesta návratu do Božieho otcovského domu ja aj pre nich otvorená. – Podobenstvo o bohatom človeku a chudobnom Lazárovi nám chce povedať, že vôbec nie je ľahostajné, ako prežívame svoj život, ale že sme zaň pred večným sudcom plne zodpovední. – Umývaním nôh pri poslednej večeri nám Pán Ježiš zanechal prikázanie účinnej vzájomnej lásky: Máme sa navzájom milovať tak, ako On miloval a miluje nás. – Podobenstvom o bohatom gazdovi nás upozorňuje, že časné hodnoty sú pominuteľné a že sa treba usilovať predovšetkým o to, aby sme boli bohatí v Bohu. – Slová Pána Ježiša: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť“ nás chcú priviesť k tomu, aby sme vedeli správne nastaviť priority svojho života.
Takto sa dá dlho pokračovať. Pekným využitím svätodušných sviatkov by bolo, keby sme na to, čo sme si v kázni povedali, nadviazali dlhým osobným pokračovaním v dôvernom kontakte s evanjeliami, s Božím slovom. Zároveň by sme každý taký duchovný objav mali spojiť s prosbou, aby Duch Svätý na nás aktívne pracoval a natrvalo hlboko vkladal čítané Božie slovo do našich sŕdc. Tak by sme sa priblížili k osobnej skúsenosti, že Duch Svätý je Stvoriteľ nového srdca, nového bytia, nového života. To by bol pre nás jedinečný svätodušný zážitok, ktorý by nemal ostať obmedzený iba na tieto sviatky, ale mal by sa stať stálym, permanentným sprievodným javom nášho života. Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.