V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

20. ned. po Troj., 2Tim 3, 13 – 17

Zlí ľudia a podvodníci sa budú vzmáhať v zlom; budú zvádzať a budú zvádzaní. Ty však zostávaj v tom, čomu si sa naučil a o čom si presvedčený, pretože vieš, od koho si sa (to) naučil, a že od detstva poznáš sväté Písma, ktoré ťa môžu urobiť múdrym na spasenie vierou v Krista Ježiša. Každé písmo, vdýchnuté od Boha, (je) aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, aby bol človek Boží dokonalý a spôsobný na všetko dobré. (2Tim 3, 13 – 17)

Každý človek žije, pohybuje sa v určitom prostredí. Naše prostredie tvorí príroda, ďalej veci vyprodukované človekom – a ľudia. Z určitého hľadiska sú ľudia najdôležitejšou zložkou prostredia, v ktorom sa pohybujeme. Prostredie na každého človeka ustavične vplýva. Čo ľudia hovoria, ako sa správajú voči sebe, voči iným, voči nám – to všetko vedome či podvedome registrujeme a nejakým spôsobom nás to ovplyvňuje.
Je dôležité, v akom prostredí človek rastie, žije, pohybuje sa. Dobré prostredie necháva na človeku celkom inú stopu ako zlé prostredie. Keby bolo možné vybrať si výslovne dobré prostredie, človek by to s radosťou urobil, a postavil by seba, svojich blízkych, najmä svoje deti pod jeho vplyv. Ale to nie je možné, lebo v každom prostredí sú aj dobré aj zlé prvky. Nejestvuje možnosť utiecť na taký ostrov, kde by človek žil iba pod vplyvom dobrého prostredia. Preto sa treba nejako vyrovnať so zlými prvkami prostredia, v ktorom žijeme. Prečítaný biblický text je dôležitý príspevok k riešeniu tohto problému.
V prečítanom odseku sú najprv stručne vykreslené niektoré charakteristické znaky zlého prostredia: „Zlí ľudia a podvodníci budú sa vzmáhať v zlom; budú podvádzať a budú podvádzaní.“ Podvádzať znamená používať slová a rozličné triky na svoj prospech a súčasne na škodu druhého. Podvádzať znamená tváriť sa pravdivo a pritom hovoriť lož; hovoriť milé, lichotivé slová a pritom snovať zradu; tváriť sa ako verný a pritom sa dopúšťať zraňujúce nevery; predstierať veľkú núdzu a pritom vylákať od milosrdných, dôverčivých, často najmä starých ľudí peniaze a ožobračovať ich; predstierať právny postup a pritom podvodnými trikmi priviesť dôverčivého a neopatrného človeka na mizinu. Vynaliezavosť podvodníkov nemá hraníc. Podvádzanie má veľmi širokú škálu prostriedkov, a prejavuje sa veľmi rozmanitými formami. Keby sme hoci len za týždeň sústredili svoju pozornosť na túto stránku zlého prostredia, nazbierali by sme mnoho príkladov. Pri takom pozorovaní by sme sa nesmeli obmedziť iba na druhých ľudí, ale museli by sme sa pýtať, či aj my sami neprispievame k tvorbe tohto zlého prostredia.
Keď autor listu v našom texte hovorí: „podvádzajú a sú podvádzaní“, upozorňuje na to, že prvky zlého prostredia majú bumerangový charakter. Kto vkladá zlé veci do prostredia, musí počítať s tým, že sa mu mnohonásobne vrátia, že ho v nejakej, možno ešte ostrejšej forme zasiahnu. Nemusí sa to stať hneď – môže sa to ukázať po odstupe času. Kto seje vietor, bude žať búrku.
Keď si uvedomíme túto zákonitosť, pochopíme aj druhý charakteristický znak zlého prostredia, ktorý sa spomína v našom texte, že totiž zlí ľudia sa vo svojom zle rozmáhajú, že vo svojom zle robia pokroky, smerujúce k ešte väčšiemu zlu. Robiť pokroky možno v dobrom, robiť pokroky možno v zlom. Nejeden človek už urobil trpkú skúsenosť, že jeden hriech vedie k ďalšiemu hriechu. Tak sa človek vždy viac zamotáva do siete hriechu, z ktorej je čím ďalej tým ťažšie vymotať sa. Kto sa na ceste zla nedá zastaviť, ten v konaní zla naberá stále rýchlejšie tempo, a to ženie do nešťastia aj jeho aj ľudí, ktorí majú s ním niečo spoločné.
Zlé prvky prostredia majú odstrašujúcu, ale majú aj príťažlivú silu. Keď ľudia vidia, ako sa iný človek konaním zla dostal do nešťastia, môže to pôsobiť na nich ako varovanie a odstrašujúci príklad. Tak je to vtedy, keď u určitého človeka vrcholí, kulminuje jeho cesta zla. Kým sa dostaví také vyvrcholenie a zlé následky, môže podvádzanie a iné prejavy zla pôsobiť príťažlivo. Tak je to vtedy, keď človek, ktorý pácha zlo, má z toho zisk a výhody, a býva to často. Nejeden človek si povie: Prečo by som aj ja nemohol vyskúšať tieto spôsoby? V tom je príťažlivá sila zla.
Biblický odsek, ktorý sme prečítali ako text kázne, je z listu, ktorý apoštol písal svojmu duchovnému dieťaťu Timoteovi. Cítil sa za neho zodpovedný. Z jeho vedomia zodpovednosti sa môžeme mnoho naučiť aj my, rodičia, krstní rodičia, starí rodičia, a vôbec ľudia, ktorí majú akúkoľvek vychovávateľskú zodpovednosť za druhých. Pretože sa apoštol cítil zodpovedný za svoje duchovné dieťa, upozorňuje ho na zhubný vplyv prostredia. Jedna dôležitá myšlienka, ktorá sa k nám z jeho slov ozýva, je toto: Človek nie je bezbranne vydaný napospas zlému prostrediu, ale môže sa brániť. Táto schopnosť brániť sa nie je niečo náhodné. Je to veľký dar, ktorý dal človeku Stvoriteľ. Tento dar sa nazýva sloboda. Pán Boh nám ľuďom nedal absolútnu, úplnú slobodu. Naša sloboda je z rozličných strán a v rozličných ohľadoch obmedzená. Ale slobodu brániť sa proti zlým vplyvom prostredia nám Pán Boh určite daroval. Božie prikázania, podobne ako usmerňujúce dopravné značky, a Božie prikázania ako varovné a zakazujúce dopravné značky majú ako predpoklad slobodu nášho rozhodovania. Len ten je na skutočnej ľudskej výške, kto si túto slobodu uvedomuje, a kto ju uplatňuje do všetkých dôsledkov.
Na začiatku Božieho napomínania je vždy radostné posolstvo, radostný objav. Až potom, keď si človek musí uvedomiť, aký veľký dar dostal od Pána Boha, až potom nasleduje výzva: využívaj tento dar v plnej miere! Človeku, ktorého možnosťou a úlohou je ustavične bojovať o slobodu od zlých vplyvov prostredia, dal Pán Boh vynikajúcu pomoc: Písmo sväté. V prečítanom texte sme si všimli, že apoštol upozorňuje svoje duchovné dieťa Timotea práve na túto pomoc. To aj nás vedie k tomu, aby sme si uvedomili, že Písmo sväté môže aj nám a našim deťom dať múdrosť a silu, aby sme sa nestali bezmocnou obeťou zlých prvkov prostredia.
Apoštol tu vydáva o Timoteovi pekné svedectvo, že od detstva pozná sväté Písma. Šťastné sú deti, ktoré sa s Bibliou primeraným spôsobom začínajú zoznamovať od svojich detských rokov. Detská duša je veľmi vnímavá, a čo sa do nej vloží, ostáva v nej na celý život. Ak sa do nej vložia dobré veci, ovplyvnia dobrým spôsobom životný smer človeka. Veľmi veľká zodpovednosť je na každom, kto niečo vkladá do detskej duše. Kto do nej vkladá vhodným spôsobom múdrosť svätého Písma, robí pre deti jednu z najužitočnejších vecí, aké môže vôbec robiť. Kto deťom vkladá do duše Božie slovo, dáva im jeden dôležitý predpoklad na to, aby ostali pevnými a čistými, i keď sa stretnú so zhubnými vplyvmi prostredia.
Timoteovi píše apoštol, že má zostať v tom, čomu sa naučil od detstva. Z toho vidno, že ak sú deti od malička vedené k Písmu svätému, nedeje sa to len kvôli nejakej mechanickej náboženskej povinnosti, ale preto, aby sa Písmo sväté stalo pre človeka stálou obrannou výzbrojou, ktorá neleží nečinne, ale sa stále používa. Mnohí z nás sme mali to šťastie, že sme sa s pravdami Písma svätého stretli už vo svojom ranom detstve. Potrebné je, pravdaže, aby sme tieto poznatky stále občerstvovali, rozmnožovali a uplatňovali, a to predovšetkým v situáciách, keď sme ohrození zlými zložkami prostredia.
Pre mnohých sa už slovo Božie dokázalo ako mocný strážca, ktorý ich zastavil na ceste smerujúcej k nebezpečným pokleskom. Aj v našom živote môže mať slovo Božie takúto účinnosť, len sa touto myšlienkou treba často zaoberať a rozmýšľať, ako sa čím viac podrobiť mocnému vplyvu Božieho slova.
Nielen tí, ktorí sa s Písmom svätým stretávali od detstva, môžu mať z neho požehnanie. Cesta k Písmu svätému je otvorená aj pre všetkých tých, ktorí doteraz z akýchkoľvek dôvodov nemali možnosť poznať ho. Pre takých ľudí sa Písmo sväté môže stať veľkým, radostným objavom, a to nielen preto, že tam nájdu myšlienky, ktoré doteraz nepoznali, ale hlavne preto, že tam získajú múdrosť a silu, ktorá im umožní stať sa slobodnými od zlých vplyvov prostredia.
Stať sa slobodným od zlých vplyvov a pokušení prostredia, byť zachránený od nebezpečných pádov a pokleskov, to je bezpochyby veľká vec. Tu však ide ešte o niečo viac. Ľudský život sa neskladá iba z tohto pozemského života, ktorý tu poznáme a žijeme. Smrť je veľká hranica, za ktorou nasleduje nie prázdnota, ale večnosť. Vo svojej reči o poslednom súde ukázal Pán Ježiš, že odtiaľ vedie jedna cesta do večného života a druhá do trápenia. To isté vyjadril podobenstvom o boháčovi a Lazárovi. Ten boháč si v mukách pekla uvedomil, že by táto skutočnosť mala byť ľuďom prízvukovaná nejako dôraznejšie. Odpoveď, ktorú dostal, znie: „Majú Mojžiša a prorokov, nech tých poslúchajú.“ Inými slovami to znamená: Písmo sväté obsahuje pre človeka dosť informácií na to, aby sa mohol pripravovať na večnosť. To je aj zmysel slov v našom texte, že Písmo sväté môže urobiť človeka múdrym na spasenie vierou v Ježiša Krista. Písmo sväté je teda veľká kniha o živote a súčasne veľká kniha o ceste k večnému spaseniu.
Kto sa stará, trápi, umára iba o krátkodobé hmotné hodnoty a výhody, ten nedokáže pochopiť, čo by mohla Biblia znamenať pre jeho život. Ale každý si raz bude musieť uvedomiť, že tieto veci, i keď sú pre život v rozumnej miere potrebné, sú príliš jednostrannou záležitosťou a vôbec nedostačujú pre plný, opravdivý život. Tak si to v spomenutom podobenstve o boháčovi a Lazárovi musel uvedomiť boháč po prechode cez hranicu smrti, ale bolo už neskoro. Ide o to, aby sme si tieto skutočnosti uvedomili prv, ako bude neskoro. Písmo sväté nám v tomto ohľade môže všestranne otvoriť oči a priviesť nás na cestu, smerujúcu k spaseniu. Tým, že nám Písmo sväté pomáha k slobode od zlých vplyvov prostredia, pomáha nám súčasne dostať sa na cestu smerujúcu k večnosti, a navždy zotrvať na tejto ceste. Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.