20. ned. po Sv. Troj., Marek 8, 15
Ježiš ich vystríhal: Dajte si pozor, vyhýbajte sa kvasu farizejov! (Marek 8, 15)
Kvas, ktorý sa dáva do cesta, aby nakyslo, je v Novej zmluve obrazom aj dobrého vplyvu, aj zlého vplyvu. V známych podobenstvách o horčičnom zrne a o kvase vyjadril Pán Ježiš myšlienku, že sa evanjelium a kráľovstvo Božie z malých začiatkov bude šíriť všetkými smermi a bude rásť – podobne ako kvas preniká do cesta všetkými smermi a spôsobuje kysnutie. V tomto podobenstve je kvas obrazom dobrého pôsobenia. Kvas sa používa aj ako obraz zlého pôsobenia. V Liste Galaťanom píše Pavel o nesprávnych názoroch, ktoré nebezpečne ohrozovali čistotu evanjelia. V tejto súvislosti hovorí, že málo kvasu nakvasí celé cesto. Varuje tak pred šírením bludných názorov z malej skupiny na celé spoločenstvo. Kvas je v tomto prípade obrazom zlého pôsobenia.
Aj vo vete, ktorú sme prečítali ako kázňový text – „Dajte si pozor, vyhýbajte sa kvasu farizejov“ – je kvas obrazom zlého pôsobenia. Pán Ježiš varuje učeníkov pred niečím, čo ich mohlo ohroziť, čím sa mohli duchovne nakaziť. Išlo zrejme o niečo, čo sa ľahko prenášalo z človeka na človeka. Je toto varovanie aktuálne aj dnes? Áno, aj dnes existuje niečo, čo môžeme označiť ako kvas farizejov. Aj dnes sa treba mať pred tým na pozore.
V evanjeliách sa o farizejoch hovorí častejšie. Treba povedať niečo o tom, kto boli farizeji a čo máme rozumieť pod „kvasom farizejov“. Meno „farizej“ znamená „oddelený“. Farizeji sa oddeľovali od masy ľudí, u ktorých videli, že nezachovávajú Boží zákon tak dôsledne, ako bolo treba. Oddeľovali sa, aby oni sami mohli zachovávať Boží zákon do všetkých dôsledkov. Pritom brali do úvahy nielen Boží zákon napísaný v Biblii, teda v knihách Starej zmluvy, ale aj prikázania, ktoré boli obsahom ústnej tradície. Tak sa stalo, že mali stovky a stovky príkazov, stovky a stovky zákazov, podľa ktorých sa bolo treba riadiť vo všetkých záležitostiach náboženského a každodenného života. Farizeji boli veľmi znepokojení z toho, že je toľko ľudí, ktorí nezachovávajú Boží zákon. Hovorili, že keby celý národ aspoň jeden deň dodržal do všetkých dôsledkov Boží zákon, prišlo by hneď kráľovstvo Božie.
Zdá sa, že všetko toto, čo sme o nich povedali, im slúži len na chválu. Naozaj, nemožno im uprieť veľkú náboženskú horlivosť. Pán Ježiš vedel objektívne uznať aj to dobré, čo občas našiel u niektorých farizejov. Tak napríklad po správnej odpovedi povedal jednému farizejovi: „Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho.“ V očiach mnohých ľudí boli farizeji pokladaní za vzor zbožného a spravodlivého života.
Za týchto okolností nás zaujíma otázka, čo týmto ľuďom, na prvý pohľad takým pobožným a spravodlivým, vyčítal Ježiš, a prečo varoval svojich učeníkov, aby sa mali na pozore pred kvasom farizejov, pred duchovnou nákazou z ich strany. V evanjeliách sa na rozličných miestach nachádza Ježišova kritika na adresu farizejov – najviac v 23. kapitole Matúšovho evanjelia. Z tejto kritiky si všimneme aspoň niektoré body, aby sme lepšie pochopili, čo mal na mysli, keď hovoril o kvase farizejov.
Jedna závažná vec, ktorú vyčítal Ježiš farizejom, bol ich nedostatok lásky k druhým ľuďom. Už sme naznačili, že v izraelskej spoločnosti bolo mnoho ľudí, ktorí neboli na takej vysokej náboženskej úrovni ako farizeji. To pre mnohých nebolo ani dosť dobre možné. Veď nie každý mohol poznať stovky príkazov a zákazov, ktoré podľa farizejských predstáv bolo treba zachovávať. Okrem toho boli v tejto spoločnosti – ako v každej spoločnosti – ľudia, ktorí sa dopúšťali nápadných, krikľavých hriechov. Všetkými týmito ľuďmi – a bolo ich mnoho – farizeji opovrhovali. Neraz o nich hovorili, že je to „prekliaty ľud zeme, ktorý nepozná Zákon.“ Už toto pomenovanie prezrádza, že nemali k nim ani trocha lásky a pochopenia.
Nedostatok lásky vidno aj na správaní farizejov voči týmto ľuďom, ktorými opovrhovali. Nechceli mať s nimi nič spoločné. Neboli by si s nimi sadli za jeden stôl. Neboli by vstúpili do ich domu. Pokladali ich za nečistých a stránili sa ich. Týmto postojom, pravdaže, nikomu nepomohli, naopak tých ľudí takto len utvrdzovali v ich hriešnom postoji.
Vieme, že sa Pán Ježiš správal voči hriešnym ľuďom celkom inak. Neštítil sa ich, šiel medzi nich, bol ich priateľom, dal im najavo, že ich napriek ich hriechom berie vážne ako ľudí, ako Božie deti, a tým mnohých z nich priviedol k novému životu. Ale u farizejov takejto tvorivej lásky nebolo. Toto je jedna vec, ktorú im Ježiš vyčíta, jedna vec, ktorá je časťou toho kvasu farizejov.
Náboženstvo bez lásky stráca cenu. I keby vonkajšie znaky a úkony zbožného života mali u človeka čo akú vysokú úroveň. I keby sa taký človek usiloval zachovávať čo aké veľké množstvo náboženských predpisov, ale nebola by v ňom láska k druhým ľuďom, opravdivá, účinná, aktívna, tvorivá láska, pochopenie, ohľaduplnosť, tak zbožnosť takého človeka by bola bezcenná. Pripomeňme si Pavlove slová z jeho Hymny lásky: „A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom. A čo by som vedel aj prorokovať a poznal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal, a lásky by som nemal - nič nie som. A čo by som rozdal všetok svoj majetok, i telo si dal spáliť, a lásky by som nemal, nič mi to nepomôže.“
Aj dnes je u nejedného kresťana takáto neláskavá farizejská zbožnosť. Kresťan farizejského typu sa správa navonok pobožne, chodí do kostola, vidno u neho aj iné prejavy pobožnosti, ale keď sa má prejaviť jeho láska, ohľaduplnosť k ľuďom, vtedy zlyháva. Toto je jedna stránka kvasu farizejov.
Od tohto kvasu farizejov by sme sa mali očistiť. Od Ježiša by sme sa mali naučiť, čo je to láska a záujem o druhého, čo to znamená brať druhého človeka vážne ako Božie dieťa. Láskou by mali byť preniknuté a poznačené všetky naše postoje a celé naše správanie.
Ďalšia vec, ktorú Pán Ježiš vyčítal farizejom, bola ich vystatovačnosť. Svoju pobožnosť a spravodlivosť stavali na obdiv verejnosti. Keď podporovali chudobných, robili to tak, aby ich videlo čo najviac ľudí. Keď ich stanovená modlitebná hodina zastihla na ulici, modlili sa na ulici. Ježiš im vyčíta, že ešte aj zo svojho pôstu a prejavov pokánia robia divadlo. Ba ešte aj oblečenie si upravovali tak, aby vynikla ich domnelá zbožnosť. Mohli síce povedať, že to všetko robia preto, aby aj iných upozornili, ako treba byť pobožný. Ale Pán Ježiš vedel, že ich skutočným motívom pritom bolo, aby boli videní, obdivovaní, chválení. Toto predvádzanie zbožnosti pred ľuďmi je ďalším prvkom kvasu farizejov.
Ježišovo varovanie aj nás núti uvedomiť si, že takéto prejavy farizejskej mentality sa môžu nachádzať aj u dnešných kresťanov. Keď sa kriticky pozrieme na seba, keď sa kriticky pozrieme na druhých, možno zistíme mnoho otvorenej alebo zakrývanej náboženskej pýchy. Najbolestnejší a zároveň najcennejší objav je, keď spoznáme a uvedomíme si, že i v nás samých sa nachádza náboženská pýcha, náboženská namyslenosť, keď sa prichytíme pri skrytých myšlienkach, že my sme hádam lepší, pobožnejší ako je ten alebo onen človek. Kedykoľvek sa oddávame takýmto myšlienkam, sebaobdivu, alebo keď to dokonca vrcholne nevkusne dávame svojimi slovami aj najavo, vždy vtedy pracuje v nás kvas farizejov, a je najvyšší čas, aby sme ho začali celkom rozhodne, rázne, radikálne, nemilosrdne odstraňovať zo svojho srdca a svojho správania.
Ďalšia vec, ktorú vyčítal Ježiš farizejom, bol rozpor medzi ich vnútrom a vonkajškom. Mali určitý, i keď veľký súbor predpisov; tie sa usilovali dodržiavať, a keď ich dodržali, boli spokojní so sebou, a nepokladali za potrebné, aby ich vnútro, myšlienky, city boli v súlade s tým, čo robia. Povrchný pozorovateľ si takýto rozpor nevšimne, ale Ježišovi, ktorý bol hlbokým a prenikavým pozorovateľom ľudských bytostí, tento nesúlad, ba rozpor nemohol ujsť. Práve pre tento rozpor nazval farizejov pokrytcami, práve pre tento rozpor povedal o nich, že sú ako obielené, teda navonok pekne upravené hroby, ktoré sú však vnútri plné nečistoty. Rozpor medzi pekným náboženským vonkajškom na jednej strane a medzi vnútrom, ktoré je plné nečistoty, je podľa Ježišovej kritiky jedným zo závažných záporných znakov farizejstva. Pán Boh nemá záujem o poslušnosť, ktorá sa odohráva iba na povrchu ľudského života, ale žiada od človeka poslušnosť, ktorá má svoj podklad hlboko v bytosti človeka.
Sme my, dnešní kresťania, slobodní od tohto kvasu farizejov? Ani zďaleka. Navonok sa síce usilujeme správať sa a konať ako pobožní ľudia, ale koľko nečistoty, nečistých myšlienok a citov a možno aj skrytých a skrývaných hriechov sa nachádza v našom vnútri! Keby sme si dali tú námahu a napríklad za jeden týždeň podrobne zapísali všetky nízke, nečisté myšlienky a citové záchvevy, ktoré sa objavia v našom vnútri, videli by sme, koľko kvasu farizejov sa i v nás samých nachádza. Keď máme na mysli Ježišove slová: „Varujte sa kvasu farizejov!“, mali by sme byť takýmto objavom o svojom vnútri veľmi znepokojení. Mali by sme uvažovať, ako sa môžeme zbavovať svojej vnútornej nečistoty, mali by sme úpenlivo prosiť Pána Boha, aby on urobil očisťujúci zásah v našom vedomí a podvedomí, zásah, na ktorý sme my sami príliš slabí.
Uviedli sme len niektoré veci, ktoré sú prvkami kvasu farizejov a ktoré sa vyskytujú aj u dnešných kresťanov, aj u nás samých. Tých vecí je viac a pri sústavnom čítaní evanjelií ľahko objavíme ďalšie znaky farizejského myslenia a správania. Vždy by sme sa pritom mali pozrieť na svoj život, do svojho vnútra, odhaľovať vlastné farizejské povahové rysy, robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme sa od nich očistili, a predovšetkým prosiť Pána Boha, aby nás on čistil. Lebo skutočné, prenikavé očistenie je dielo Ducha Svätého, ktoré, pravdaže, aj nás pozýva, aby sme tomuto cieľu venovali čo najviac úsilia.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
