V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

21. ned. po Sv. Trojici, List Jakubov 5, 1 – 6

A vy, boháči, plačte, bedákajte nad svojimi biedami, ktoré prichádzajú na vás! Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo zmoľavelo; vaše zlato a striebro zhrdzavelo a ich hrdza bude svedectvom proti vám a zožerie vám telá ako oheň! Nahromadili ste si bohatstvo – v posledné dni! Ajhľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám zožali polia, kričí, a krik žencov došiel k ušiam Pána mocností! Hýrili ste na zemi a hodovali; vykŕmili ste si srdcia ako v deň zabíjačky! Súdili a vraždili ste spravodlivého – neprotiví sa vám! (List Jakubov 5, 1 – 6)

V stredu 31. októbra bude sviatok Pamiatky reformácie. Služby Božie v tomto kostole budú o 17.00 hodine. Ale už aj dnes sa chceme zaoberať niektorými myšlienkami, ktoré viedli k tomuto veľkému historickému pohybu v cirkvi a vo svete.
Medzi náboženské slová, ktorým v reformácii patrila a dodnes patrí prvoradá dôležitosť, patrí slovo ospravedlnenie hriešneho človeka z Božej milosti skrze vieru. Ospravedlnenie znamená, že Pán Boh zo svojej milosti prijíma, akceptuje človeka napriek jeho hriechom. Pán Ježiš to znázornil v podobenstve o návrate a prijatí strateného syna, ktorý sa dopustil ťažkého hriechu proti svojmu otcovi, keď svojvoľne odišiel z rodičovského domu. Keď potom stroskotal a vrátil sa plný obáv k otcovi, otec ho prekvapivo prijal, a to nie za robotníka, ale za syna v plnom zmysle. Tak Pán Boh prekvapivo prijíma, akceptuje hriešneho človeka. Táto myšlienka nám je dôverne známa, a v období Pamiatky reformácie sa v rozličných obmenách opakuje. Javí sa nám to už ako niečo samozrejmé. Vo sviatok si to pripomenieme, zopakujeme, a život beží ďalej.
Ale keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, uvedomíme si, že s ospravedlnením súvisí jedna otázka, ktorej dnes chceme venovať pozornosť. Ide o otázku, či posolstvo o ospravedlnení je aj dnes aktuálne, či je odpoveďou na otázku, ktorú ľudia aj dnes pociťujú ako naliehavú, pálčivú, či teda nejde len o povinné zopakovanie myšlienok, pretože sa to na Pamiatku reformácie patrí.
Pociťuje dnešný človek potrebu ospravedlnenia, akceptovania Pánom Bohom, tak naliehavo, ako to pociťoval Martin Luther a s ním mnohí ďalší? Kladieme si my ľudia aj dnes otázku: „Ako nájdem milostivého Boha?“, otázku, ktorá za dlhý čas trápila Luthera? O päť rokov bude päťsté výročie udalosti, ktorá sa stala začiatkom reformačného pohybuj v Nemecku a okolitých krajinách, totiž pribitia 95 téz na dvere wittenberského chrámu. Je a bude posolstvo reformácie aktuálne aj po päťsto rokoch?
Otázka je, či dnešného človeka trápi jeho hriech a pocit viny, očakávanie posledného súdu a skladanie účtov za prežité roky, či ho trápia obavy a strach z večného odsúdenia, či ho toto všetko trápi tak veľmi, že nenájde pokoja, kým nedosiahne vierohodné riešenie týchto obáv. Lebo keby tieto otázky, obavy, túžba po Božom odpustení neexistovali, bolo by biblické a zároveň reformačné posolstvo o ospravedlnení volaním do prázdna.
Treba sa obávať, že odpoveď na tieto otázky bude znieť o mnohých ľudí dosť skepticky. Pripomeňme si niektoré typy zlých ľudí, ktorí páchajú zlo bez vnútorných zábran. Môžeme začať najbrutálnejšími zločinmi. Pre nájomných vrahov je vražda, ktorej sa dopustia nie otázkou svedomia či pocitu viny, ale otázkou peňazí. Rovnako to platí o ľuďoch, ktorí sa dopúšťajú lúpežnej vraždy. Hlas svedomia a pocit viny ťažko predpokladať u tých, ktorí sa dopúšťajú násilia, znásilnenia, vydierania, kradnutia ktorí sa dopúšťajú podvodov v malých, veľkých a veľmi veľkých rozmeroch ktorí sa dopúšťajú mnohých iných zlých činov. Hlas svedomia a pocit viny sa sotva ozýva u tých, ktorí rozbíjajú manželstvo svoje a manželstvá iných, ktorí kvôli vlastnej rozkoši opúšťajú svoju ženu, svojho muža, ktorí opúšťajú svoje deti, deti, ktorí oni priviedli na svet, a za ktoré sú zodpovední. Podobne by sa dalo vymenovať mnoho ďalších zlých činov a postojov, pri ktorých svedomie ich konateľov buď neexistuje alebo je natrvalo umlčané.
Predstavme si, že takýmto ľuďom prinesieme posolstvo o ospravedlnení, o tom, že aj ich je Pán Boh ochotný akceptovať, ak túžia po odpustení a ak sa v dôsledku odpustenia rozhodnú totálne zmeniť svoj život. Pokiaľ sa v nich neozve svedomie a pocit viny a strach pred následkami vo večnosti, pozerali by sa títo ľudia na posolstvo o ospravedlnení celkom nechápavo, a možno by ani nevedeli, o čom to vlastne hovoríme, alebo by sa nám nenávistne vysmiali. Každé náboženské posolstvo má byť odpoveďou na otázky, ktoré trápia človeka, ale v takýchto prípadoch by sme sotva mohli takéto otázky predpokladať.
Je pre takýchto ľudí posolstvo o ospravedlnení naozaj bezpredmetné? Inými slovami: Je ten spôsob života, pre ktorý sa rozhodli, jednou z dobrých možností? Musíme odpovedať, že je to hrozný spôsob života, ale oni si naň zvykli ako na niečo skoro normálne. Veď si môžu naozaj žiť dobre a požívať ovocie svojho zlého konania.
Ale je to pre nich naozaj dobré len preto, že si oni tak myslia, a že sú presvedčení, že oni nijaké odpustenie a Božie ospravedlnenie nepotrebujú? Božie slovo varuje pred takýmto sebaklamom. Je to veľmi zlá sejba, ktorá prinesie veľmi zlú úrodu, ako na to upozorňuje apoštol v Liste Galaťanom: „Nemýľte sa, Boh sa nedá vysmievať; čo človek rozsieva, to bude aj žať.“
Rovnako vážne varovanie je v stati, ktorú sme ako kázňový text prečítali z Jakubovho listu. Hovorí sa tam o ľuďoch, ktorí svoj majetok nadobudli a rozmnožovali na účet druhých ľudí. Nevyplácali plnú mzdu robotníkom, ktorí pracovali na ich poliach. Zneužívali právo, a nespravodlivo súdili ľudí, ktorí nespáchali veci hodné odsúdenia. Ba dopúšťali sa aj ubližovania na tele a vraždy. Zároveň oni sami si žili v prepychu. Apoštol hovorí o tom ostrými slovami: „Hýrili ste na zemi a hodovali; vykŕmili ste si srdcia ako v deň zabíjačky!“ Nahromadené bohatstvo, ktoré sami nestačili spotrebovať, radšej nechali, aby sa kazilo, ale nepomohli biednym.
Nič sa nehovorí o tom, že by z toho boli mali výčitky svedomia a pocit viny. Mysleli si, že s nimi je všetko v najlepšom poriadku. Keby k nim bol niekto prišiel s posolstvom o ospravedlnení, vysmiali by sa mu.
Do tejto falošnej spokojnosti im apoštol hovorí: „A vy, boháči, plačte, bedákajte nad svojimi biedami, ktoré prichádzajú na vás!“ Je možné, že týmito slovami predpovedá, že už v priebehu tohto života môžu prísť spoločenské či ekonomické otrasy, alebo osobné údery v ich živote, ktoré rozmetajú ich falošne spokojný život. Ale určite ráta hlavne s tým, že na poslednom súde, pri definitívnom hodnotení sa ukáže celý klam tejto falošnej sebaspokojnosti, a že vo večnosti ponesú žalostné, bolestné následky svojho sebaklamu.
Tie slová „plačte, bedákajte“ sú vlastnej aj výzvou: Prebuďte sa. Akoby im autor listu chcel povedať: Vy si myslíte, že posolstvo o odpustení nie je pre vás, že ho nepotrebujete. Ale vy ho v skutočnosti veľmi potrebujete. Potrebujete, aby sa vám otvorili oči. Potrebujete poznať svoju biedu, v ktorej žijete, hoci ste veľmi bohatí a svoj život prežívate v luxuse. Potrebujete spoznať hriešnosť svojho života napriek tomu, že si sami nič nevyčítate a že vás všetci chvália a lichotia vám. Potrebujete, aby vás vaše hriechy trápili, znepokojovali, nedali vám pokoja. Lebo taká je vaše skutočná situácia napriek peknému povrchu a obdivu zo strany druhých. Prebuďte sa a uvedomte si, akí ste v skutočnosti úbohí.
Potrebujete odpustenie, potrebujete, aby vás Pán Boh akceptoval. Potom osobne pochopíte, aký kľúčový význam má evanjelium o Božom ponúkanom odpustení, akú rozhodujúcu dôležitosť má pre vás Ježiš Kristus, Spasiteľ.
A potom na základe prijatého odpustenia budete môcť zmeniť svoj život. Získate vnútornú slobodu voči svojmu bohatstvu, ako ju získal Zachus v Jerichu. Objavíte, že druhí ľudia sú takisto ako vy Božie deti, a budete im pomáhať, ako pomáhal Zacheus v Jerichu. Opustíte svoje zlé praktiky a budete žiť podľa práva a spravodlivosti. Rozídete sa so svojím sebectvom a budete mať radosť z toho, že budete chápať druhých ľudí a že budete robiť pre nich niečo dobré.
S rovnakou prebúdzajúcou výzvou sa tieto biblické slová obracajú dnes na všetkých, ktorí konajú zle a necítia pritom výčitky svedomia. Je však malá pravdepodobnosť, že ľudia, ktorí by mali počuť túto výzvu, ju počujú. Lebo spravidla neprichádzajú tam, kde sa zvestuje Božie slovo. No napriek tomu sa môže stať, že sa im tieto myšlienky dostanú do uší. Alebo v ich živote sa môže prihodiť nejaká nečakaná udalosť, ktorá ich vyvedie zo zaužívaného pokoja, a privedie ich k otázkam práve toho typu, o akých hovoríme. Takéto situácie naznačujú, že prakticky na každého čakajú tie najzávažnejšie existenciálne otázky, na ktoré odpoveďou je posolstvo o ospravedlnení, posolstvo, ktoré sa v plnej sile dostalo k slovu práve v Reformácii.
Posolstvo o ospravedlnení je tu pre všetkých. Je síce pekné, ak o ňom uvažujeme aj z myšlienkového odstupu, ale prijať ho môže len ten, kto, podobne ako Luther, pocíti výčitky svedomia, bázeň pred Pánom Bohom, ktorý raz bude hodnotiť náš život.
Dnes sme hovorili len o jednej skupine ľudí, ktorí si nekladú otázky o tom, ako nájsť milostivého Boha. K takým ľuďom, k vtedajším hriešnikom, chodil Pán Ježiš, viedol ich k takýmto otázkam a dával im najavo, že aj pre nich je možná nová cesta. Ale ťažším problémom boli, a sú aj dnes, ľudia, ktorí si o sebe myslia, že v dôsledku svojej domnelej dobroty, spravodlivosti, zbožnosti to ospravedlnenie ani tak veľmi nepotrebujú. U týchto bolo a je veľmi ťažké preboriť bariéru pocitu vlastnej dobroty a spravodlivosti a priviesť ich k otázke, ako nájdu milostivého Boha. V evanjeliách sa hovorí aj o nich.
V rámci prípravy na plnšie pochopenie reformačného posolstva o ospravedlnení treba o nich hovoriť aj nám. V utorok na večerných službách Božích o 17.00 hod., ak Pán Boh dá, by sme chceli hovoriť aj o tejto skupine ľudí, aby sme sa potom v stredu mohli podrobnejšie zamyslieť nad obsahom biblického a reformačného posolstva o ospravedlnení hriešneho človeka z Božej milosti, ktoré treba prijať vierou. Prosíme Pána Boha, aby tieto dni spomienok na reformáciu boli nielen obligátnym splnením povinnosti, ale aby sme sa cítili osobne oslovení posolstvom o tom, že nás Pán Boh napriek našim hriechom miluje, a že nás chce z milosti, zo svojej iniciatívy, a to zadarmo, pre vykupiteľské dielo Ježiša Krista, priviesť k duchovnému zmŕtvychvstaniu, k novému životu. Úprimnou vierou by sme mali prijať túto veľkú ponuku. Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.