V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

2. adventná nedeľa, Jakub 5, 7 – 11

Tak buďte, bratia, trpezliví až do príchodu Pánovho. Ajhľa, roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme, trpezlivo ju vyčkáva, až sa jej dostane jesenného a jarného dažďa. Aj vy buďte trpezliví, vzmužte si srdcia, lebo sa priblížil Pánov príchod! Nežalujte, bratia, na seba navzájom, aby ste neboli súdení. Ajhľa, sudca stojí predo dvermi! Za vzor, ako znášať súženie a byť trpezlivým, berte si, bratia, prorokov, ktorí hovorievali v mene Pánovom. Ajhľa, blahoslavíme vytrvalých. O Jóbovej vytrvalosti ste počuli, a videli ste aj to, aký koniec mu pripravil Pán, lebo ľútostivý je Pán a milosrdný. (Jakub 5, 7 – 11)

Na samom začiatku kresťanskej cirkvi, v prvých desaťročiach, čakali kresťania skorý návrat Ježiša Krista na zem. V novozmluvných spisoch sa nachádza mnoho textov, v ktorých sa prejavuje toto skoré očakávanie. Prečítané slová z Jakubovho listu patria tiež do tejto skupiny.
Pánov príchod sa neuskutočnil v tom čase a v takej forme, ako to čakali prví kresťania. Neuskutočnil sa doteraz. Pre nás z toho vyplýva otázka, či biblické texty hovoriace o Pánovom príchode majú nám čo povedať. Odpoveď je jednoznačná: majú nám čo povedať, lebo očakávané stretnutie Ježiša Krista so svetom ostáva i naďalej predmetom našej kresťanskej nádeje. Nevieme, ktorá generácia zažije túto cieľovú udalosť, ale napriek tejto neurčitosti spomenutú nádej prechovávame vo svojich srdciach.
Ale potom ešte ostáva otázka, aký význam majú slová o Pánovom príchode pre tie generácie, ktoré sa jeho príchodu nedožili, pre mnohé minulé generácie a pravdepodobne aj pre našu generáciu.
V tejto súvislosti sa nám síce natískajú dnes tak rozšírené myšlienky o 21. decembri 2012, ale tie nechávame stranou, keďže sa nechceme dať vtiahnuť do primitívnej paniky a masovej psychózy. Túto myšlienkovú atmosféru okolo 21. decembra spomíname len kvôli tomu, aby sme zo svojho myslenia vylúčili úvahy, ktoré nemajú nič spoločné s prisľúbeným Pánovým príchodom. Robíme tak predovšetkým preto, lebo vážne rešpektujeme, že On zakázal akékoľvek pokusy o vypočítavanie a stanovenie dátumu konca. Sami nebudeme tento dátum vypočítavať, nebudeme na to zneužívať ani knihu Daniel, ani knihu Zjavenie Jána, a nebudeme brať do úvahy ani takzvané „výpočty“ iných ľudí. K takémuto postoju nás vedie poslušnosť voči Pánovým slovám.
I keď v tejto veci zachováme úplnú triezvosť, tak predsa na druhej strane vážne berieme jeho sľub o tom, že On znova príde, že sa s ním stretneme, že na poslednom súde pravdivo zhodnotí náš pozemský život so všetkými dôsledkami, a že definitívne ustanoví svoje nebeské kráľovstvo. Nie je rozhodujúce, či sa všetko toto odohrá v sprievode veľkých kozmických udalosti, o akých sa hovorí v evanjeliu dnešnej nedele, alebo či sa to uskutoční iným spôsobom. Čas a spôsob príchodu Pána Ježiša Krista – to je vec Božieho rozhodnutia, a my to nemôžeme nijako ovplyvniť.
No aj pre tých, čo sa vo svojom časnom živote nedožijú tej svetovej, ba kozmickej udalosti, majú spomenuté slová svoj význam. Smrťou sa človek dostáva do bezprostrednej blízkosti Ježiša Krista. Pri každom texte o príchode Pánovom treba nám myslieť na našu vlastnú smrť, lebo ona bude pre každého osobne znamenať stretnutie s Ježišom Kristom. Ak toto budeme mať na mysli, nadobudne náš text a mnoho iných podobných textov celkom sviežu aktuálnosť osobne pre nás.
Biblická zvesť opisuje obsahovú náplň Pánovho príchodu niekoľkými okruhmi veľkých myšlienok. Pánov príchod bude znamenať uplatnenie kráľovstva Božieho v plnosti, bez obmedzení. Pri jeho príchode splní sa prosba odriekaná miliónmi kresťanov „Príď kráľovstvo Tvoje.“ Pánov príchod bude znamenať Boží súd. Každý bude stáť pred sudcom, ktorému nie je nič skryté, ktorý dovidí do jadra našich bytostí, pred sudcom, ktorý má absolútne meradlá na zhodnotenie toho, čo je dobré a čo zlé. Pánov príchod bude znamenať odstránenie diabla, odstránenie všetkého nezmyselného utrpenia. Pánov príchod bude znamenať dokonalé spoločenstvo s ním, s Pánom Ježišom Kristom. Pánov príchod bude znamenať nový, dokonalý poriadok života a spoločenských vzťahov, poriadok, v ktorom sa do dôsledkov uplatní Božia vôľa a Božia láska. Pánov príchod bude znamenať celkom novú úroveň nášho duchovného života. Všetko v tom novom svete, ktorý bude uvedený Pánovým príchodom, je nepredstaviteľne vyššie, krajšie, dokonalejšie ako čokoľvek veľké v tomto našom terajšom svete. Túto obsahovú náplň Pánovho príchodu môžeme vyčítať z biblického posolstva, v ktorom sa hovorí o tejto veľkej udalosti.
Ale na tento Pánov príchod treba čakať, lebo sa ešte neuskutočnil. Doba čakania býva často pre mnohých ľudí naplnená rozličným utrpením, a tak sa čakanie na Pánov príchod stáva ťažkou záležitosťou. Životné ťažkosti ako aj myšlienkové ťažkosti v spojitosti s očakávaním Pánovho príchodu vedú mnohých ľudí k nihilizmu, to znamená, že neuznávajú nádej Pánovho príchodu, ani nijakú inú podobnú nádej. Zmysel života vidia len v tom, aby život mal v prítomnosti čím vyššiu úroveň, predovšetkým konzumnú úroveň, ale neuznávajú nijaké ciele, ktoré by sa nachádzali za hranicami tohto života. V iných prípadoch môže popieranie Pánovho príchodu viesť k mravnému cynizmu, pri ktorom sa človek bezohľadne riadi iba sebeckými záujmami a nijaké mravné normy neuznáva. V iných prípadoch môže byť človek privedený ku kritike, často k nahnevanej kritike Božieho vedenia sveta a života.
Toto sú postoje, pri ktorých očakávanie Pánovho príchodu nehrá nijakú rolu, alebo hrá zápornú rolu. Keď si uvedomíme, že takéto postoje sú možné a v mnohých prípadoch sa stali skutočnosťou, pochopíme lepšie vážnosť a naliehavosť Jakubovho napomenutia v našom texte: „Tak buďte, bratia, trpezliví až do príchodu Pánovho ... buďte trpezliví, vzmužte si srdcia, lebo priblížil sa príchod Pánov.“
Text obsahuje niekoľko príkladov správneho postoja pri očakávaní Pánovho príchodu. Najprv je to Jób. Jób bol človek, ktorý bol navštívený veľmi ťažkým utrpením. Stratil svoj veľký majetok, zahynuli mu deti, jeho samého postihla ťažká, bolestná, veľmi nepríjemná dlhá choroba. Nepochopila a nepodporila ho manželka, nepochopili a nepodporili ho priatelia, bol teda celkom sám vo svojom utrpení. V tejto tme utrpenia a osamelosti mu bolo veľmi ťažko. Dostával sa aj do takých depresívnych stavov, že preklial deň svojho narodenia. Ale i keď nerozumel, aký zmysel môže mať jeho veľké a dlhé utrpenie, nepretrhol kontakt s Pánom Bohom, a i keď nevedel, či sa slnko šťastia, zdravia a radosti ešte v tomto svete niekedy na neho usmeje, tak predsa cítil, že v dobrom i v zlom je v Božích rukách. Pre túto svoju vytrvalosť viery stal sa biblickým vzorom znášania utrpenia.
Apoštol Jakub citovaním tohto príkladu chce povedať: I keby sme sa v očakávaní Pánovho príchodu mali dostať do utrpenia, a to aj do veľkého utrpenia, mali by sme si, tak ako Jób, zachovať stály kontakt s Pánom Bohom. I keby naše utrpenie bolo veľmi veľké, nemali by sme ho zabsolútňovať, nemali by sme mu pripisovať konečnú platnosť, lebo nič z tohto sveta, ani zemské šťastie ani časné utrpenie nemá konečnú platnosť. Nepodmienenú platnosť má iba Boh, preto je také dôležité zachovať si s ním za všetkých okolností spojenie.
Ďalším príkladom, ktorý nás môže naučiť správnemu postoju v situácii čakania Pánovho príchodu, sú proroci. Hovorili v mene Hospodinovom, ako to tu spomína Jakub. Kto pozná historické a prorocké knihy Starej zmluvy, vie, koľko utrpenia, nepríjemností, prenasledovania museli proroci znášať za to, že v mene Hospodinovom hovorili aj veci, ktoré boli nepríjemné kráľom a iným ľudom v mocenskom postavení. Výraznými typmi v tomto ohľade sú napríklad Eliáš alebo Jeremiáš. V Jeremiášovej knihe sa hovorí aj o vnútorných bojoch proroka. Jeremiáš mal s Hospodinovým slovom toľko nepríjemností, že sa raz rozhodol toto slovo viacej nehovoriť. Ale potom dokladá: Nadarmo som si to umienil, to slovo bolo vo mne ako oheň a musel som ho povedať. Aj Jeremiáš a ostatní proroci prechádzali teda cez osobitné krízy, ale cez tieto krízy sa prebojovali k tomu, že napriek veľmi nepriaznivým vonkajším okolnostiam ostali verne pri Hospodinovom slove.
To je podľa apoštola Jakuba veľký príklad pre tých, ktorí čakajú Pánov príchod: aby ostali verne pri Hospodinovom slove a aby sa zaň nehanbili. Najkrajšie by bolo, keby sa Božie slovo stalo v nás takou silou a takým ohňom ako u Jeremiáša.
Potom je tu zaujímavý príklad roľníka, ktorý obrobí pôdu, obseje ju a potom čaká na dážď, ktorý je nevyhnutne potrebný pre zdarný vývoj úrody. Tento príklad roľníka je veľmi dôležitý. Ukazuje totiž, že kto čaká Pánov príchod, nemôže ho čakať v nečinnosti. Tak ako roľník usilovne pracuje na svojom poli, tak ten, kto čaká na Pánov príchod, má usilovne pracovať na sebe, aby postupne vždy viac orientoval celý svoj život, vo veľkých i malých veciach, smerom k tomu novému bytiu, ktoré nám bude darované pri Pánovom príchode. Keďže to bude život podľa normy lásky, máme sa snažiť v miere čím väčšej uskutočňovať už teraz program lásky. A tak je to aj so všetkými ostatnými vecami, ktoré sme spomenuli ako obsahové body Pánovho príchodu. Pánov príchod nemožno čakať nečinne, ale naopak, do tohto aktívneho očakávania treba vložiť svoje najlepšie sily a schopnosti. Roľníkova práca a roľníkovo očakávanie požehnania z neba, to je obraz správneho postoja pri čakaní Pánovho príchodu.
Aj kresťanovi, ktorý očakáva príchod Pánov, sa môže stať, že v dôsledku nejakej životnej krízy alebo rozličných iných vplyvov vypadne z vnútornej atmosféry očakávania Pánovho príchodu, že namiesto kráľovstva Božieho začne túžiť len po hodnotách krátkodobých, že namiesto súdu Božieho stáva sa mu rozhodujúcim súd ľudský, ľudské posudzovanie a kritizovanie, že namiesto bázne pred Hospodinom ovládne jeho srdce strach pred ľuďmi, že si odvykne od modlitby, tohto pravidelného kontaktu s Pánom Bohom. Treba nám vedieť, že je to veľký a nebezpečný pokles z duchovnej vysokej úrovne. Vtedy sa rozbíja jednotný obraz života vo vnútri človeka na jednotlivé kúsky, v človeku vzniká chaos, taký človek prežíva dobu vnútorného utrpenia a krízy. Len Božia milosť môže takého človeka pozdvihnúť zase na vysokú úroveň očakávania Pánovho príchodu. Je kresťanskou povinnosťou pomôcť takto tápajúcemu, blúdiacemu človeku a zachrániť ho pred duchovným stroskotaním.
Očakávanie Pánovho príchodu nemusí byť nudné, ako sa niekomu azda môže zdať. Lebo na tejto ceste, v tomto očakávaní nám Pán Boh neraz daruje niečo z toho budúceho, z toho zásadne nového, čo nám pripravil vo večnosti. Ale tieto dary dokáže prijať len ten, kto sa každý deň vedome orientuje na príchod Pánov, lebo len ten bude mať dosť vnímavé srdce, aby spoznal veľkosť večného daru, ktorý sa mu ponúka už v rámci časnosti. Prijatím takého daru bude povzbudený k ešte intenzívnejšiemu očakávaniu Pánovho príchodu. Tak sa splnia Ježišove slová: Kto má, tomu bude dané. Najkrajšou chvíľou prekvapenia však bude to, keď sa Božie sľuby splnia, keď z tohto obmedzeného bytia budeme v dôsledku Pánovho príchodu pozdvihnutí na celkom novú úroveň bytia. Kvôli tomuto veľkému cieľu, jedinému zmysluplnému cieľu ľudského života, sa oddá prežívať celý svoj život v stálej atmosfére očakávania, ako nám to radí apoštol Jakub. 

Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.