Štefana, Žalm 119, 81 – 92
Duša mi prahne po tvojej spáse, čakám na tvoje slovo. Oči mi prahnú po tvojej reči, keď sa pýtam: Kedy ma potešíš? Hoci som ako mech v dyme, nezabúdam na tvoje ustanovenia. Koľko dní ostáva tvojmu služobníkovi? Kedy odsúdiš tých, čo ma prenasledujú? Pyšní mi prichystali jamy – tí, čo nežijú podľa tvojho zákona. Všetky tvoje príkazy sú spoľahlivé. Pomôž mi! Bez príčiny ma prenasledujú. Takmer by ma boli odstránili zo zeme; ja som však neopustil tvoje rozkazy. Podľa svojej milosti ma obživ, aby som zachovával nariadenia tvojich úst. Hospodine, naveky pevne stojí v nebesiach tvoje slovo. Z pokolenia na pokolenie trvá tvoja vernosť; zem si upevnil a stojí. Všetko stojí dodnes podľa tvojich predpisov a všetko ti slúži. Keby mi tvoj zákon nebol útechou, bol by som zahynul vo svojom pokorení. (Žalm 119, 81 – 92)
V tomto odseku z najdlhšieho biblického žalmu stoja tesne vedľa seba dve veci: krízová situácia človeka a Božie slovo. Toto spojenie nie je náhodné, lebo obe veci majú jeden bod, ktorý ich spája. Božie slovo obsahuje dôležitú pomoc pre ľudské krízové situácie. Krízové situácie, do ktorých sa dostávame, sa dajú pekným a dôstojným spôsobom zvládnuť práve s pomocou Božieho slova.
Keď hovoríme o krízových situáciách, nemáme na mysli nejaké drobné problémy každodenného života, ale situácie, v ktorých nad životom človeka visí vážna hrozba. V prípade človeka, ktorý napísal tento žalm, v prípade Štefana, na ktorého myslíme v dnešný deň, a v prípade mnohých iných to bolo ohrozenie nepriateľmi, ktorí človeku strojili úklady a siahali mu na život. Inokedy to môže byť ohrozenie ťažkou chorobou alebo inou núdzou. Nech sa krízové situácie medzi sebou akokoľvek líšia, jedno je všetkým spoločné: v duši človeka sa spájajú s pocitom veľkej hrôzy. Kto je ovládaný pocitom veľkej hrôzy, nedokáže ani správne uvažovať a nedokáže sa v situácii ohrozenia ani správne správať. Ako si zachovať v takých situáciách pokojnú a vyrovnanú myseľ? Ako nájsť vyhliadky do budúcnosti tam, kde podľa ľudských výpočtov žiadnych vyhliadok niet? Odpoveď na to prináša Božie slovo. Preto je hlboko opodstatnené, že v našom texte sú spojené obe veci: krízové situácie a Božie slovo. Treba si však vo viacerých jednotlivých bodoch uvedomiť, akú pomoc môže Božie slovo priniesť v našich krízových situáciách. Práve toto chceme teraz urobiť.
Krízové situácie zužujú náš obzor; Božie slovo náš obzor rozširuje. Je všeobecne známou skúsenosťou, že človek, ktorý sa dostane do ťažkého ohrozenia alebo do veľkého smútku, nevidí nič okrem tohto svojho nepríjemného, ťažkého položenia. Ostatné veci akoby pre neho v tom období nejestvovali; nevníma ich. Človek zo žalmu videl v prvej chvíli iba svojich prenasledovateľov, Štefan videl v prvej chvíli iba nepriateľov, ktorí dvíhali na neho kamene. Takýto zúžený pohľad pôsobí ako strašné bremeno, lebo človek má dojem, že sa neodvratná hrozba valí na neho s mohutnou silou. Ak človek v takomto nepriaznivom vnútornom rozpoložení nájde prístup k Božiemu slovu, otvára toto slovo v duši človeka nové obzory. Túto skúsenosť potvrdzuje autor nášho žalmu slovami: „Keby mi tvoj zákon nebol útechou, bol by som zahynul vo svojom pokorení.“
Táto skúsenosť ešte jasnejšie vyniká zo slov Štefanových: „Ajhľa, vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej.“ Vidíme teda, že pod vplyvom Božieho slova dochádza v Štefanovej duši k ohromnej zmene: Ten prvý stav mysle, keď si uvedomoval iba svojich nepriateľov okolo seba, je vystriedaný novým, radostným konštatovaním: Boh žije, Boh bdie nado mnou, Boh ma vidí, On mi otvára voľný prístup k sebe. Pod dojmom tejto veľkej radosti mizne zo Štefanovho srdca hrôza; nepriatelia s kameňmi v rukách javia sa ako nepatrná, krátkodobá epizóda; Štefan sa stáva pokojným a vyrovnaným. Tu veľkolepým spôsobom vidno, ako Božie slovo rozširuje obzory človeku, ktorý sa nachádza v situácii krízy. Božie slovo môže takto pôsobiť aj na nás: Keď upadneme do ťažkého smútku, hrôzy, do skleslosti mysle a depresie, môže nám Božie slovo otvoriť nové obzory, nové svety, a vniesť nám tak do duše nový pokoj.
Ľudia, ktorí túto zázračnú moc Božieho slova nepoznajú, nevedia ani pochopiť, ako môže ísť človek s pokojom a vyrovnanosťou v ústrety smrti. Štefana nevedeli pochopiť jeho nepriatelia, keď sa na jeho tvári zračil anjelsky pokoj a jediná odpoveď, ktorú zo seba dostali, bola zväčšená zúrivosť proti nemu. Boli celkom slepí pre tú veľkú vnútornú udalosť, ktorá sa odohrala v Štefanovi. Ale to na Štefanovom pokoji nemohlo nič zmeniť, naopak, ešte vo väčšom kontraste sa ukázal mocný účinok Božieho slova.
Človek v krízovej situácii je ako loď na rozbúrenom mori. Vtedy je ťažké orientovať sa, ťažké rozhodnúť, ktorý smer je správny. Svetlo majáka má v takom položení veľmi veľkú cenu. Čo znamená svetlo majáka pre loď na rozbúrených vlnách, to znamená Božie slovo pre človeka v situácii krízy. Ak zmätený a zneistený človek v takej situácii hľadá pomoc v Božom slove, nájde tam odpoveď alebo aspoň usmernenie, čo treba práve vtedy považovať za dôležité, čomu treba dať prednosť, čo treba robiť.
Krízovosť situácie spočíva neraz v tom, že sa človeku nasilu prikazuje alebo zakazuje niečo robiť. Vtedy si musí človek klásť otázku, čo je správne a ako sa má rozhodnúť. Božie slovo je vtedy svetlom najvyššieho rádu, svetlom, ktoré nám ukáže jasný smer aj vo veľmi spletitom položení. Štefan, pre ktorého slovo Božie bolo svetlom života, vedel aj uprostred zmätku rozličných mienok, ako sa má rozhodnúť a slovo Božie mu dalo aj istotu o správnosti jeho postoja. Aj my môžeme v podobných situáciách čakať od Božieho slova takú istú pomoc.
Božie slovo dáva v krízovej situácii silu vytrvať. To je dôležité, lebo v srdci človeka je aj iná tendencia, iné myšlienky, iné snahy. Keď krízová situácia trvá príliš dlho, alebo keď sa stáva veľmi ťažkou, začnú sa človeku vynárať otázky, dokedy to ešte bude trvať, kedy sa to skončí. Vynárajú sa aj ďalšie, pokušiteľské otázky, či by nebolo lepšie so všetkým skoncovať, poddať sa, vzdať sa svojho postoja. Zlé je, ak sa človek dá bez odporu zaplaviť takýmito myšlienkami. Ale veľa sa dá zachrániť, ak človek uprostred takých myšlienok nájde cestu k Božiemu slovu, ak sa do neho začíta, ak mu otvorí svoje srdce a začne z neho – ako smädná zem – čerpať posilnenie. Vtedy pokušiteľ, ktorý sa usiluje získať srdce človeka, musí s hanbou ustúpiť, a človek je zase schopný na nejakú dobu vydržať vo svojom pevnom postoji. Božie slovo dalo takúto silu aj autorovi žalmu, aj prorokom, aj Štefanovi. Zdroje sily takto pôsobiaceho Božieho slova sú nevyčerpateľné. Dnes nám stojí toto slovo k dispozícii takisto ako ľuďom v minulosti. Kto si chce zachovať pevný postoj, musí čerpať aj dnes z Božieho slova silu.
V jednom bode je rozdiel medzi stanoviskom autora žalmu a stanoviskom Štefanovým. Autor žalmu túži po pomste pre svojich nepriateľov, Štefan sa modlí o odpustenie pre tých, ktorí ho zabíjajú. Kde nájsť vysvetlenie tohto závažného rozdielu? Medzi dobou žalmistovou a Štefanovou odohralo sa niečo, čo do tejto veci vnieslo úplne nové svetlo. Slovo Božie zaznelo svetu v takej čistej podobe ako nikdy predtým. Stalo sa tak v živote a pôsobení Ježiša Krista. Jedným dôležitým bodom Božieho slova, ktoré priniesol Ježiš Kristus, bolo odpustenie. Nielen odpustenie všeobecne, ale aj odpustenie pre nepriateľov. Pán Ježiš povedal: „Milujte svojich nepriateľov.“ Na kríži sa modlil za tých, ktorí ho odsúdili, týrali a popravili. Ak si teda kladieme otázku, odkiaľ čerpal Štefan Božie slovo, ktoré ho viedlo v dobe krízy k odpusteniu a modlitbe za nepriateľov, musíme odpovedať: Čerpal ho zo zvesti Ježiša Krista a z jeho príkladu. Aj my musíme v Ježišovej zvesti hľadať najčistejší zdroj Božieho slova. A musíme sa od Pána Ježiša naučiť aj umeniu odpúšťať. Je to veľmi tvrdá lekcia. Človek by totiž najradšej preklial toho, kto mu spôsobuje bolesť a utrpenie. Ale ak sa chceme vo svojich krízových situáciách dať viesť Božiemu slovu, musíme prijať Ježišovo vedenie aj v tomto bode.
V situáciách krízy potrebujeme pomoc Božieho slova. Ale okrem toho platí aj táto veta: Situácie krízy sú školou na pochopenie hlbokého obsahu a zmyslu Božieho slova. Pre pochopenie zmyslu Božieho slova je dôležité aj štúdium a rozumové uvažovanie, ale to nestačí. Dosah a hĺbku Božieho slova, skutočný dosah a skutočnú hĺbku, môžeme pochopiť len v ťažkých, krízových situáciách, lebo len vtedy, keď je človek naozaj odkázaný na pomoc Božieho slova, načrie do neho dosť hlboko, aby odhalil jeho poklady. Pod tlakom utrpenia otvárajú sa človeku oči a človek sa stáva vnímavým pre také veci v Božom slove, ktoré mu dovtedy boli skryté, ktoré si neuvedomoval. Mali by sme teda do každého utrpenia, do každej ťažkej situácie vstupovať s otázkou: Čo nového mi toto moje utrpenie, táto moja krízová situácia odhalí o Božom slove? Pri takom objavení nového zmyslu Božieho slova nejde len o teoretické obohatenie rozumu, ale vždy aj o prijatie pomoci. Lebo nové poznanie a darovaná pomoc sú tu tesne spojené.
Ak slovo Božie má zohrať v našich krízových situáciách takú dôležitú úlohu, o akej sme hovorili, je potrebný jeden predpoklad: aby sme toto slovo mali v blízkosti, na dosah ruky. Čo to znamená mať Božie slovo v takej blízkosti, aby sme sa kedykoľvek mohli obrátiť naň a hľadať v ňom pomoc? To znamená nosiť toto slovo vo svojom srdci. Pravidelne si ho čítať, aby prúdy jeho múdrosti a sily tiekli ustavične do nášho vnútra, poznať obsah mnohých biblických odsekov, niektoré dôležité citáty sa naučiť naspamäť. Len keď Božie slovo bude mať v našej mysli takéto domovské právo, budeme schopní vybrať si z neho práve to, čo v danej situácii nutne potrebujeme. Slovo Božie sa ponúka každému, aj tomu, kto ho počúva alebo kto si Bibliu otvára po prvý raz. Ale čím lepšie budeme Bibliu poznať, čím viac budeme z nej nosiť vo svojej mysli, tým ľahšie sa v nej budeme nielen orientovať, ale tým rýchlejšie a ľahšie si v nej nájdeme práve tie odseky, citáty, ktoré môžu znamenať pre nás opravdivú pomoc v krízovej situácii.
Bolo mnoho ľudí, aj dnes je mnoho ľudí, ktorým Božie slovo takto pomáha. Dnes máme pred očami príklad Štefana, ktorý s pomocou Božieho slova zvládol dôstojne aj tú najťažšiu krízovú situáciu. V tom je aj pre nás prísľub, že slovo Božie aj v našom živote môže zohrať takúto krásnu rolu. Mali by sme čím skôr urobiť všetko potrebné, aby sa Božie slovo stalo aj pre nás stálym sprievodcom života, aby nám pomáhalo v dobrých, ale aj v tých ťažkých dňoch.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
