V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Tretia nedeľa pred koncom cirk. roka, Lukáš 17, 20 – 21

Keď sa Ho farizeji opýtali, kedy príde kráľovstvo Božie, odpovedal im: Kráľovstvo Božie nepríde tak, aby to ľudia pozorovali. Ani nepovedia: Ajhľa, tuto alebo tamto je! Lebo, ajhľa, kráľovstvo Božie je medzi vami! (Lukáš 17, 20 – 21)

V kázni sa budeme zaoberať poslednou vetou prečítaného evanjelia: „Kráľovstvo Božie je medzi vami.“ Hneď si chceme všimnúť pozoruhodnú vec, že príslušná veta pôvodného textu sa dá preložiť ešte iným spôsobom, a to takto: „Kráľovstvo Božie je vo vás.“ Oba tieto preklady sú z jazykového hľadiska správne a oba dávajú dobrý teologický zmysel. Niektoré preklady Biblie uvádzajú tú prvú, iné tú druhú možnosť. Nejdeme sa teraz púšťať do gramatického a situačného odôvodňovania možnosti jedného a druhého prekladu, ale pozornosť budeme venovať obsahovej stránke i jedného i druhého prekladového variantu. Opakujeme ešte raz oba možné preklady: „Kráľovstvo Božie je medzi vami“ a „Kráľovstvo Božie je vo vás“.
Najprv budeme venovať pozornosť prvej možnosti prekladu: „Kráľovstvo Božie je medzi vami“. Čo konkrétne mal Pán Ježiš na mysli, keď vyriekol tieto slová? Keď toto hovoril, bol obklopený farizejmi, ktorí mu predložili otázku, kedy príde kráľovstvo Božie. Okrem nich stáli okolo neho jeho učeníci. On stál uprostred týchto ľudí. Táto situácia nám pomáha pochopiť konkrétny obsah slov: „Kráľovstvo Božie je medzi vami.“ Seba samého označil Pán Ježiš ako kráľovstvo Božie. On, Ježiš Kristus, je kráľovstvo Božie.
To – v podrobnostiach – znamená niekoľko vecí. Kráľovstvo Božie je taký stav jednotlivca a spoločnosti, v ktorom sa plne rešpektuje Božia absolútna suverénnosť, v ktorom sa dokonale uskutočňuje Božia vôľa. Takéto chápanie kráľovstva Božieho vyplýva z prvých troch prosieb Modlitby Pánovej: „Otče náš, ktorý si v nebesiach, Posväť sa meno Tvoje, Príď kráľovstvo Tvoje, Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi.“ Presnejší preklad tejto tretej prosby znie: „Nech sa deje, nech sa uskutočňuje Tvoja vôľa ako v nebi, tak i na zemi.“ Všetky tieto charakteristické znaky kráľovstva Božieho boli v plnej miere splnené v osobe a celom živote Pána Ježiša Krista. On svojho nebeského Otca rešpektoval v myslení a praxi ako najvyššiu autoritu. Celý jeho život, v malých i veľkých veciach, bol v dokonalom súlade s vôľou jeho nebeského Otca. Vidno to vo všetkých evanjeliách, ale najjasnejšie je tento jeho tesný vzťah k nebeskému Otcovi vyjadrený v Evanjeliu podľa Jána. Preto možno povedať: Osoba a celý život Ježiša Krista – to je realizované kráľovstvo Božie na zemi.
Uvedomujeme si, v akom prostredí platí táto veta. On žil vo svete, v ktorom kráľovstvo Božie nebolo realizované, v ktorom sa dialo mnoho takého, čo bolo v protiklade s ideálom kráľovstva Božieho. Bolo robené mnoho pokusov odviesť Ježiša od jeho spôsobu života, ale on napriek všetkým týmto útokom a zvodom zostal reprezentantom a uskutočňovateľom kráľovstva Božieho. Na tomto pozadí vyniká jeho jedinečnosť, osobitnosť. Takto dostávajú svoj konkrétny obsah jeho slová: „Kráľovstvo Božie je medzi vami.“
Táto skutočnosť, že Ježiš Kristus je realizovaným kráľovstvom Božím na zemi, je potvrdená aj na iných miestach evanjelií. Keď z jedného posadnutého človeka vyhnal démona a tohto chorého človeka uzdravil, nemohli to poprieť ani jeho protivníci, lebo sa to stalo pred očami mnohých prítomných ľudí. Ale usilovali sa znehodnotiť tento Ježišov zachraňujúci čin tým, že tvrdili, že Ježiš vyháňa démonov kniežaťom démonov. Ježiš im odpovedal, že je to nezmyselné, absurdné tvrdenie, veď aký zmysel by to malo, žeby démon robil niečo proti démonovi. Takto odmietol ich zlomyseľné ohováranie a prekrúcanie jeho pomáhajúceho činu.
No ešte viac nás zaujíma Ježišovo pozitívne vysvetlenie tohto zachraňujúceho konania. Povedal: „Ak ja vyháňam démonov mocou Božieho Ducha, potom k vám už prišlo Božie kráľovstvo.“ Toto je veľmi dôležitý výrok, lebo znamená toto: Pán Ježiš každý svoj čin, ktorým oslobodil určitého konkrétneho človeka od démonskej nadvlády a daroval mu slobodu Božieho dieťaťa, vyhlásil za udalosť realizovania kráľovstva Božieho. Rovnako hodnotil každé iné uzdravenie, ktoré vykonal – a v evanjeliách máme mnoho správ o takýchto jeho zachraňujúcich divoch. Keď máme toto na mysli, začínajú sa nám bohatou mozaikou jeho činov zapĺňať slová, ktoré povedal: „Kráľovstvo Božie je medzi vami.“ On sám, so všetkým, čo vykonal, je prítomná realizovaná časť Božieho kráľovstva.
Ale to ešte nie je všetko. Radi by sme vedieť, aké sú charakteristické znaky človeka, ktorý bude členom Božieho kráľovstva. Radi by sme to vedieť jednak zo zdravej zvedavosti, ale radi by sme to vedieť hlavne preto, aby sme mohli hodnotiť momentálny stav svojho bytia, svojej osoby, aby sme vedeli odhadnúť, ako ďaleko alebo blízko sme od kráľovstva Božieho. Jednému zákonníkovi, ktorý múdro odpovedal na určitú otázku, odvetil Pán Ježiš: „Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho.“ Z toho vidíme, že On si kládol o ľuďoch otázku, a kladie si ju rovnako aj o nás: Ako ďaleko je tento a tento človek od kráľovstva Božieho? Aj my to chceme vedieť o nás samých. Aby sme našli odpoveď na túto otázku, potrebujeme mať niekoho, s kým by sme mohli porovnať momentálny stav svojho duchovného a mravného bytia. Lebo môžeme sa hodnotiť len porovnávaním seba s Tým, o kom určite vieme, že je členom kráľovstva Božieho. Členom kráľovstva Božieho je Ježiš Kristus, ktorý o sebe povedal: „Kráľovstvo Božie je medzi vami.“ Ježiš Kristus – On je opravdivý, autentický člen kráľovstva Božieho. Okrem iných vecí aj v tomto je jedinečná hodnota jeho historickej existencie, a to nielen pre jeho generáciu, ale pre všetky ďalšie generácie dejín, aj pre našu súčasnú generáciu.
V evanjeliách je bohato vykreslená jeho osobnosť, osobnosť toho, ktorý je dokonalým členom kráľovstva Božieho. Je pre nás veľké privilégium, že sa môžeme začítať do obrazu tejto osobnosti. Keď v evanjeliu čítame ktorúkoľvek stať o jeho učení, o jeho správaní, o jeho otázkach a odpovediach v rozhovoroch, o jeho pomáhajúcich činoch, o jeho kritike, o jeho láskavom prístupe k nešťastným, o jeho úsilí zachrániť hriešnikov a priviesť ich k novému životu, vždy vtedy by nás mala sprevádzať myšlienka: Tu sa stretávam s tým, ktorý je autentickým členom kráľovstva Božieho.
On je nielen osobnosť, s ktorou sa môžeme porovnávať, aby sme zistili, na akom stupni svojho duchovného vývoja sa práve nachádzame, ale on je zároveň pre nás vzorom, ktorý stojí pred nami ako cieľ, smerom ku ktorému by sme sa mali neprestajne blížiť. Chceme nielen vedieť, aký je náš momentálny duchovný status vo vzťahu k vrcholnému cieľu nášho života, ale chceme vedieť, čo máme ďalej robiť, čo máme momentálne robiť, aby sme sa približovali k obrazu človeka vhodného pre kráľovstvo Božie. Každé stretnutie s Ježišom Kristom nám dáva odpoveď na túto otázku. Každú črtu Ježišovej bytosti, s ktorou sa pri pravidelnom čítaní evanjelií stretneme, by sme mali previesť na konkrétnu, jasne formulovanú úlohu, na konkrétny krok, ktorý máme urobiť, aby sme sa aspoň trochu priblížili k veľkému vzoru, ktorý máme stále pred sebou.
Takto sa dostávame k tomu druhému prekladu vety, ktorá je v stredobode našej pozornosti: „Kráľovstvo Božie je vo vás“. Tieto slová chcú povedať, že kráľovstvo Božie ako cieľ má byť stredobodom nášho myslenia, nášho myšlienkového sveta, našich túžob. Existuje síce mnoho každodenných a dlhodobých potrieb a záujmov, ktoré si robia nárok na našu pozornosť a úsilie. Obyčajne sú usporiadané do určitého hierarchického zoznamu podľa toho, čo pokladáme za prioritné, a čo možno odsunúť na druhé, tretie, ďalšie miesto. Keď Pán Ježiš povedal: „Kráľovstvo Božie je vo vás“, dal tým najavo, že na prvom mieste našej pozornosti a životného úsilia má byť túžba po našej účasti na kráľovstve Božom.
To vôbec neznamená útek od každodenných životných záležitostí, ktoré máme v zamestnaní a súkromnom živote. Naopak, na oprávnených záležitostiach a úlohách každodenného života sa má prejaviť naša plná, aktívna účasť, ale na všetkom, čo v týchto veciach konáme, má byť vidno, že to konáme ako účastníci budúceho Božieho kráľovstva, Božieho kráľovstva, ktoré sa u jeho účastníkov prejavuje už teraz na všetkom, čo konajú, ako sa správajú, čo myslia.
Takto chápané prítomné pôsobenie budúceho kráľovstva Božieho, ktoré je vyjadrené slovami: „Kráľovstvo Božie je vo vás“, je potvrdené ďalšími výrokmi v evanjeliách a ďalších spisoch Novej zmluvy. Medzi najznámejšie z nich patria slová Pána Ježiša: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ Tak ako Pán Ježiš svojimi činmi zachraňujúcej a pomáhajúcej lásky tvoril okolo seba ostrovčeky budúceho Božieho kráľovstva, tak máme robiť aj my. Naše vnútro, to znamená naše myšlienky a túžby majú byť neprestajne naplnené týmto programom, a táto vnútorná orientácia má v konkrétnych situáciách prinášať ovocie, teda viditeľné dôsledky.
V podobenstve o milosrdnom Samaritánovi tí zbojníci, ktorí napadli, ozbíjali, doráňali pocestného, urobili niečo, čo je v hrubom protiklade s kráľovstvom Božím. Tento deštruktívny čin mal byť vyvážený udalosťou kráľovstva Božieho. Dvaja ortodoxní ľudia, kňaz a levíta, mali pomôcť tomu nešťastníkovi, mali teda možnosť na mieste zločinu vytvoriť ostrovček kráľovstva Božieho, ale neurobili to. Neortodoxný Samaritán, vedený humánnym citom, vytvoril svojou pomocou ostrovček kráľovstva Božieho.
Pravdepodobne si to ani neuvedomil, rovnako ako tí ľudia, ktorým Ježiš na poslednom súde povie, že mu dali jesť, piť, zaodeli ho, prijali ho, navštívili ho, a tí sa so začudovaním spýtajú, že kedy niečo také urobili. Tak aj Samaritán by sa so začudovaním spýtal, kedyže urobil niečo také osobitne dobré. To ešte zvyšuje cenu jeho činu, lebo to urobil ako niečo, čo pokladal za úplne samozrejmé. Práve tohto Samaritána postavil Pán Ježiš ako model pre zákonníka, ktorý prišiel za ním s otázkou: „Majstre, čo činiť, aby som dedične obdržal večný život?“ Odpoveďou bola suma zákona a toto podobenstvo: „Choď a rob podobne!“ Ak sa chceš dostať do kráľovstva Božieho, ži, správaj sa, konaj už teraz podľa pravidiel kráľovstva Božieho.
Niekto to bude chápať ako zbieranie zásluh, za ktoré príde potom odmena. Túto predstavu možno pokladať za pomocnú myšlienku, za duchovné barličky nie celkom zrelého človeka. Správnejšie chápanie je toto: Ak konáš niečo v zmysle kráľovstva Božieho, „odmenu“ dostávaš okamžite, a tá odmena spočíva v tom, že ty sám práve v tej chvíli žiješ – hoci len fragmentárne, zlomkovito – žiješ v atmosfére kráľovstva Božieho. Akoby si na túto krátku chvíľu bol zo zlého, zločineckého sveta prenesený do večného Božieho kráľovstva, ktorého si sa stal spolutvorcom. Kto si uvedomí, aký krásny zážitok mu je tým darovaný, ten bude túžiť po mnohých ďalších, podobných. Toto je čistá radosť, čistá túžba. Taký človek na základe vlastnej skúsenosti pochopí, aké veľké poznanie nám Pán Ježiš daroval v slovách: „Kráľovstvo Božie je vo vás.“
„Kráľovstvo Božie je medzi vami.“ „Kráľovstvo Božie je vo vás.“ V kázni sme mohli len stručne naznačiť, čo je obsahom oboch týchto viet. Nič nám nebráni čítať si evanjeliá, ako aj ostatné spisy Novej zmluvy a hľadať pritom ďalšie a ďalšie obsahové body týchto Ježišových kľúčových výrokov. Všetko, čo sme o nich dnes povedali a všetko, čo osobným čítaním a premýšľaním ďalej objavíme, je pre nás ponukou a výzvou, aby sme, nasledujúc Pána Ježiša, prežívali čím viac chvíľ ako členovia budúceho, ale už aj teraz čiastočne realizovaného kráľovstva Božieho.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.