V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Posledná nedeľa cirkevného roku, Zjavenie 21, 1 – 8

Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet. A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi. A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné veci sa pominuli. A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé. A doložil: Stalo sa! Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec. Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života. Kto zvíťazí, zdedí toto: budem mu Bohom a on mi bude synom. Zbabelci, neverní, špinavci, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci klamári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je druhá smrť. (Zjavenie 21, 1 – 8)

Posledná kniha Biblie, Zjavenie Jána, obsahuje dramatický a pritom obrazný opis diania, ktoré vedie ku koncu dejín. V tejto knihe je mnoho statí, ktoré hovoria o hrozných, apokalyptických katastrofách. Keby sme sa pri čítaní tejto knihy sústredili iba na tieto odseky, mohol by vzniknúť dojem, že všetko sa blíži k definitívnemu zániku a koncu. Len ak budeme mať na mysli obsah celej knihy, všetky jej state, len vtedy porozumieme správne jej jednotlivé časti a celý jej zámer. Pre celkové pochopenie knihy je veľmi dôležitá stať, ktorú sme prečítali. Hovorí, stručným síce, ale veľmi dôrazným spôsobom, o novom nebi a novej zemi.
Napriek všetkým hrozným udalostiam, ktoré sa v knihe opisujú, nastáva po nich nový začiatok, nový stav vecí, ktorý je charakterizovaný pokojom, Božím pokojom. Pokojom, ktorý nie je mŕtvou stagnáciou, ale plným rozvinutím života, a to bez ničivých a rušivých javov.
Toto vyústenie dejín do nového sveta, v ktorom už vládne spravodlivosť a pokoj, nie je v knihe Zjavenia predstavené ako výsledok automatického vývoja, ale ako niečo, čo práve týmto smerom a k tomuto cieľu vedie večný Boh a jeho Baránok, Ježiš Kristus, ktorý bol ukrižovaný a vzkriesený. Bez Pána Boha by sa všetko skončilo v nepredstaviteľnom chaose a zániku. V prečítanom odseku je jasne zdôraznené, že jedine Božou múdrosťou, silou, a Božím riadením môže sa uskutočniť nový svet pokoja. Hovoria o tom tieto slová: „A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, nové činím všetko.“ Práve On je to, ktorý všetko činí novým. Takže nie náhodnou zhodou okolností, nie automatickým vývojom, ale z vôle Najvyššieho môžeme mať nádej nového sveta, v ktorom vládne spravodlivosť a pokoj.
Knihu Jánovho zjavenia pochopíme správne, len ak budeme mať stále na mysli, že dominujúcou postavou v celej knihe je Pán Boh, sediaci na tróne, a jeho Baránok, Boží Syn, Ježiš Kristus. Naša pozornosť môže byť v terajšom čase upútaná silami zla v dejinách, silami zla, ktoré sú reprezentované niektorými despotickými, tyranskými postavami v minulosti a súčasnosti. Naša pozornosť môže byť upútaná jednotlivými katastrofami, ktoré sú opísané v Zjavení, ako aj katastrofami, ktoré sa odohrávajú dnes. Ale pri tom všetkom by sme nikdy nemali zabudnúť, že celú situáciu, celé dejiny, celý svet má mocne v rukách všemohúci Boh. Napriek všetkému divadlu, ktoré nám predvádza moc zla, je Pán Boh suverénnym Pánom. Zlo sa nám javí ako veľmi mocné a predvádza sa nám s takou vtieravosťou, že by nás to mohlo fascinovať a priviesť k tomu, aby sme nakoniec verili v konečné víťazstvo zla. To by bola tá najhroznejšia viera, akú si možno predstaviť. Jedinou účinnou protiváhou proti zlu a proti divadlu, ktoré zlo predvádza, je: veriť v nekonečnú múdrosť, lásku a moc Božiu, mať otvorené oči aj pre to dobro, ktoré sa už v tomto svete jeho pôsobením uskutočňuje – či toto dobro konajú členovia cirkvi alebo ľudia za hranicami cirkvi – a predovšetkým si zachovať perspektívu nového sveta, o ktorom hovorí náš text. K tejto viere v konečné víťazstvo dobra nás chce priviesť kniha Zjavenia Jánovho.
Treba vedieť, s akým zámerom bolo Zjavenie napísané. Bolo to ku koncu prvého kresťanského storočia, teda pred vyše 19 storočiami. Niektorí rímski cisári žiadali vtedy od svojich poddaných, aby im preukazovali božské náboženské uctievanie. V poslednom desaťročí prvého storočia to bol konkrétne cisár Domicián. Pre kresťanov vznikol z toho konflikt svedomia: veď ako mohli uctievať ako boha rímskeho cisára, keď najvyšším prikázaním pre nich – rovnako ako aj pre nás dnes – je prvé Božie prikázanie: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“? V tejto situácii chcelo Zjavenie Jána dodať kresťanom odvahu a silu k pevnému postoju. Zjavenie Jána nepopiera zlo, ktoré je vo svete, naopak, uznáva jeho realitu v celej hrôze. Ale napriek tomu ukazuje, že nech by zlo bolo čo aké veľké, je predsa obmedzené, obmedzené na určitý čas, je pominuteľné, bude mať svoj koniec. Naproti tomu večný je Boh, a jeho plán s dejinami sa presadí, uskutoční. Na to sa ľahko zabúda, keď je človek pod veľkým tlakom prejavov zla. Človek sa vtedy cíti ako vo väzení atmosféry zla, prenasledovania, utrpenia. Ale práve v takej situácii treba mať ostro a jasne na pamäti Božiu absolútnu nadradenosť, suverénnosť. Toto chcela vložiť kniha Zjavenia do myslí kresťanských zborov a jednotlivých kresťanov na konci prvého storočia: Vydržať, byť pevný, nezradiť, nezaprieť. Toto je odkaz Zjavenia aj nám dnes.
Vedomie, že existuje nový, večný, Boží svet, má veľký praktický dosah. Všimli sme si, aký význam to malo pre prvých kresťanov v opísanej situácii. Taký istý význam to má pre nás, dnešných kresťanov, keď sa dostaneme do podobných situácií. Má to veľký význam pre ľudí, ktorí znášajú rozličné druhy utrpenia a majú dojem, že sa ich utrpenie nikdy neskončí. Veľký význam to má pre každého, kto každý deň stojí pred morálnym rozhodovaním, to znamená pred rozhodovaním medzi dobrom a zlom, ľudskosťou a neľudskosťou. Mravné rozhodovanie je vždy rozhodovanie medzi dobrom a zlom. Pohľad na ten nový svet nám dáva orientáciu, aby sme vedeli, ako sa rozhodnúť, a dáva súčasne aj silu na uskutočnenie správneho rozhodnutia. Kto nevie o novom začiatku v Božom večnom svete, kde už vládne len dobro a pokoj, ten je dezorientovaný a nemá odkiaľ čerpať celoživotnú vytrvalosť, odvahu, trpezlivosť. Ale kto stále má pred sebou túto víziu nového sveta, ten jednak vie, kam ide, a okrem toho dostáva od Pána Boha silu na túto cestu.
Nemáme podrobné opisy nového života v Božom večnom svete, hoci by sme to veľmi chceli vedieť. Poznať tieto podrobnosti ani nemôžeme, lebo ten nový život sa bude celkom líšiť od terajšieho. V Písme máme o tom dôležité slová: „Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú.“ Nemáme ani pojmy ani obrazy, ktoré by primeraným spôsobom mohli opísať ten nový svet. Ale niečo podstatné predsa vieme: Bude to spoločenstvo s Pánom Bohom, s Pánom Ježišom Kristom. Pekne je to vyjadrené v našom texte: „Boh bude prebývať s nimi, a oni budú jeho ľudom, a on, Boh, bude s nimi.“ Pekne to vyjadril apoštol Pavel, keď myslel na svoj osobný vstup do večnosti: „Túžim už umrieť a byť s Kristom.“ I keď nepoznáme podrobnosti, tak predsa môžeme povedať, že toto očakávané spoločenstvo s Pánom Bohom, s Pánom Ježišom Kristom je to najvyššie, čo si dokážeme predstaviť a myslieť. Všetci, ktorí už na tejto zemi zažili spoločenstvo s Ježišom Kristom, vedia, aká krásna musí byť večnosť, charakterizovaná plným spoločenstvom s Ním, s touto najčistejšou bytosťou. Tá novosť nového sveta spočíva v tom, že toto spoločenstvo už nebude ničím narušené.
Novosť spočíva ďalej v tom, že záporné, negatívne stránky terajšieho života budú odstránené. Naznačujú to slová v texte: „Mora už niet.“ Tu nejde o vodu, ale o more ako symbol démonských, chaotických síl. I keď tieto slová znejú mytologicky, vyjadrujú závažnú skutočnosť, že diabol so všetkým svojím deštruktívnym pôsobením bude zbavený akéhokoľvek vplyvu. Tak bude odstránené aj všetko zlo, ktoré z neho vychádza. Keď je odstránený prameň zla, mizne aj zlo, ktoré z neho vyteká.
Na konci nášho textu je zoznam tých, ktorí nebudú mať podiel na novom Božom svete. Sú to tí, ktorí sa v tomto svete stali nástrojmi, exponentmi diabla, zla. Toto sú veľmi vážne a varujúce slová. My všetci sme v stálom pokušení, že sa staneme nástrojmi, predĺženými rukami diabla. Alebo nimi možno v rozličných ohľadoch aj sme, hoci si to jasne neuvedomujeme. Táto výstraha nás núti k vážnej revízii vlastného života. A potom aj k tým najvážnejším zmenám vo vlastnom živote. Tieto varujúce slová by nás mali priviesť k tomu, aby sme prestali byť nástrojmi diabla a aby sme sa stali nástrojmi Božích zámerov a plánov.
Bude odstránená aj ďalšia negatívna stránka nášho terajšieho života: odstránené bude utrpenie. V texte sme čítali krásne slová: „Zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude ani smútku ani plaču ani bolesti už viac nebude, lebo prvotné veci sa pominuli.“ Pri týchto slovách s nádejou myslíme na tých, ktorí od nás odišli. Myslíme aj na svoje vlastné utrpenie a jeho koniec a na zásadnú zmenu životných podmienok vo večnosti. Aj z tohto hľadiska vidno, že boj dobra so zlom bude zakončený definitívnym víťazstvom dobra. To nám dáva nesmierne veľkú silu už teraz, keď musíme znášať rozličné utrpenia.
Aký je vzťah tohto terajšieho sveta k novému svetu? Niečo v tejto veci je celkom jasné: Zlé veci budú zlikvidované, odstránené, v novom svete nebudú mať miesta. Ale pýtame sa, či v tomto našom terajšom svete je aj niečo také, čo môže prejsť do nového sveta? Áno, už teraz existujú veci, ktoré patria do nového sveta. Je to Božie slovo, ktoré trvá naveky: „Usychá tráva, vädne kvet, ale slovo nášho Boha zostáva naveky.“ Rovnako nám treba myslieť na slová Pána Ježiša: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“ A ďalej: Všetko, čo sa v našom živote uskutoční pod vplyvom pôsobenia Svätého Ducha, je v Písme označené ako závdavok toho nového. V podobenstve o kúkoli medzi pšenicou je pšenica symbolom toho, čo už v terajšom svete nesie na sebe charakter večnosti. O láske a všetkom, čo je ňou motivované, hovorí apoštol, že sa to nikdy nepominie. „Teraz zostáva – to znamená: navždy trvá – viera, nádej, láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.“ Keby sme z tohto hľadiska čítali Bibliu, objavili by sme mnoho ďalších vecí, ktoré už teraz nesú na sebe charakter večného sveta.
Z celého posolstva prečítaného textu vyplývajú dôležité zásady pre formovanie nášho terajšieho života, ktoré by sme mohli stručne vyjadriť takto: Mali by sme zo svojho života odstraňovať čím viac vecí, o ktorých vieme, že v tom novom svete nebudú mať miesto. Mali by sme zaraďovať do svojho života čím viac vecí, o ktorých nám Písmo sväté hovorí, že budú patriť do nového Božieho sveta. S radostným očakávaním by sme mali pozerať do budúcnosti, na dobu, keď sa všetko zlo pominie a budeme žiť v novom Božom svete. Mali by sme spojiť svoj život s Pánom Ježišom Kristom, ktorý povedal o sebe, že on je tá cesta i pravda i život. Ak takto budeme žiť, pocítime už teraz niečo z Božieho pokoja, ktorý by nás sprevádzal vo všetkých situáciách nášho terajšieho pobytu na zemi a ktorý sa vo večnosti stane plnou skutočnosťou. 

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.