Iz 29, 18 – 21
V ten deň začujú hluchí slová knihy, z mrákavy a tmy rozhliadnu sa oči slepých. Zúbožení budú mať viac radosti v Hospodinovi a chudobní ľudia budú jasať nad Svätým Izraela. Lebo nebude viac ukrutníka, zahynie posmešník a vyťatí budú všetci, ktorí chystajú neprávosť, ktorí pri súdnom rokovaní obviňujú z hriechu človeka, rozhodcovi kladú v bráne osídla a prázdnymi dôvodmi odstrkujú toho, kto je v práve. (Iz 29, 18 – 21)
V tomto texte je vedľa seba postavená prítomnosť a budúcnosť. Medzi nimi je krikľavý rozdiel, ale zrejme medzi sebou nejakým spôsobom súvisia, keďže prorok pozerá na ne súčasným, spoločným pohľadom. Zvyknutí sme na myšlienku, že medzi minulosťou a prítomnosťou je súvislosť, že minulosť zanecháva svoje stopy a dôsledky na prítomnosti, ktorá prichádza po nej. Aj v Biblii sa uplatňuje tento spôsob myslenia. Ale okrem toho nájdeme v Biblii prekvapivú myšlienku, že nie iba minulosť zasahuje do prítomnosti, ale že aj budúcnosť má silu zasahovať do prítomnosti, meniť ju, ovplyvňovať, formovať ju. Pre biblické chápanie života je táto myšlienka veľmi dôležitá, má podstatný význam. V Biblii je vyjadrená na mnohých miestach rozmanitým spôsobom Mali by sme z Biblie odkukať tento spôsob myslenia a naučiť sa myslieť týmto spôsobom. Bolo by to dôležité obohatenie nášho života.
Bol by to typický náboženský prvok v našom živote. Lebo pre kresťanské náboženstvo je charakteristické práve to, že ono obracia pohľad človeka ustavične do budúcnosti, k niečomu novému, vyššiemu. Náboženstvo obracia pohľad človeka do novej budúcnosti nie preto, aby ho to viedlo k úteku z prítomnej situácie, od prítomných úloh a problémov, ale preto, aby človek mohol chápať svoj súčasný život zo stanoviska očakávanej budúcnosti a aby čím viac z očakávanej budúcnosti mohol vniesť do formovania svojej prítomnosti.
Náš text je jeden z biblických odsekov, ktoré nás učia tomuto pohľadu. Všimneme si v ňom najprv rozdiel medzi prítomnosťou a budúcnosťou, a potom budeme venovať pozornosť tomu, ako budúcnosť chce, môže a má ovplyvniť súčasnú situáciu človeka, jeho súčasné postoje a konanie.
Prítomnosť, čiže starý vek, je charakterizovaná mnohým utrpením. V texte sa spomína len niekoľko príkladov tohto utrpenia. Spomínajú sa telesne postihnutí, ktorí nepočujú, nevidia. Musíme súčasne myslieť na všetkých, ktorí trpia akýmikoľvek inými telesnými či duševnými nedostatkami a chybami. Spomínajú sa tu ľudia spoločensky postihnutí, ktorí majú nedostatočne málo životných prostriedkov, hoci pracujú a často tvrdo pracujú na tých, ktorí oplývajú bohatstvom. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými nie sú niečím prirodzeným, ale sú to nenormálnosti a hriechy, ktorých je starý vek plný. Spomínajú sa ukrutníci, ľudia, ktorí svoju moc, telesnú, intelektuálnu, ekonomickú, spoločenskú, využívajú na to, aby druhým spôsobovali všelijaké utrpenie a bolesť. Spomínajú sa posmešníci, ktorí namiesto toho, aby pomáhali ľuďom postihnutým telesne, duševne, spoločensky, sa z nich škodoradostne, cynicky vysmievajú. Človek je na výsmech veľmi citlivý, a pre tých, ktorí sú zasiahnutí utrpením, znamená výsmech znásobenie ich utrpenia. Spomínajú sa ľudia, ktorí prekrúcajú právo a spravodlivosť, obviňujú a vláčia po súdoch nevinných ľudí, zabraňujú sudcovi vyniesť spravodlivý rozsudok. Prorok naozaj majstrovsky vybral niektoré z tých najhorších, najkrikľavejších vecí, ktoré charakterizujú starý svet, starý vek.
Môžeme si všimnúť ešte, ako tento starý vek prežívajú vo svojich srdciach jednotliví ľudia. Tí, ktorí nesú na sebe dlhodobé utrpenie, telesné, duševné, spoločenské alebo iné, upadajú do malomyseľnosti, trvalého smútku; zmocňujú sa ich pocity menejcennosti, ovláda ich rezignácia. I keď myslievajú na Boha a túžia po ňom, Boh sa im zdá ďaleký, akoby si ich kríž a problémy ani nevšímal. Na druhej strane mnohí z tých, ktorí slabším spôsobujú rozličné druhy krívd a ktorým sa v dôsledku toho vodí veľmi dobre, sú poznačení pyšnou sebaistotou, cítia sa zaistení peniazmi a spoločenskými konexiami. Aj im sa Boh javí ako ďaleký, veď majú dojem, že ich necháva beztrestne robiť všetky ich zlé výčiny.
Toto všetko je pozadie, na ktorom prorok vykresľuje budúcnosť. Začína typickým prorockým výrazom: „v ten deň“, to znamená: v ten deň, keď Pán Boh v plnom rozsahu zasiahne, keď sa všetko od základu zmení. Uzdravení budú telesne postihnutí: „V ten deň začujú hluchí slová knihy, z mrákavy a tmy rozhliadnu sa oči slepých“. Zmení sa radikálne údel zúbožených a chudobných, takže si s nesmiernou radosťou uvedomia: Boh je tu, Boh je blízko. „Zúbožení budú mať viac radosti v Hospodinovia chudobní ľudia budú jasať nad Svätým Izraela.“ Zmizne všetko spoločenské zlo: „Nebude viac ukrutníka, zahynie posmešník a vyťatí budú všetci, ktorí chystajú neprávosť, ktorí pri súdnom rokovaní obviňujú z hriechu človeka, rozhodcovi kladú v bráne osídla a prázdnymi dôvodmi odstrkujú toho, kto je v práve.“
Táto vízia novej budúcnosti je príznačná pre celú Bibliu. Hovorí o nej Pán Ježiš, napríklad v Blahoslavenstvách: „Blahoslavení, ktorí teraz plačú, lebo sa budú smiať.“ „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je kráľovstvo Božie.“ „Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“ O novej budúcnosti sa hovorí v Zjavení Jánovom, kde je vyslovený sľub, že utrápeným zotrie Boh každú slzu z očí. Ale v Biblii sa hovorí aj o tých, ktorí budú vylúčení zo spoločenstva v Božom novom svete: „Von zostanú psi, traviči, smilníci, vrahovia, modloslužobníci, všetci milovníci a páchatelia lži.“
Biblia nielen prináša prísľub, nádej a víziu novej budúcnosti, ale ukazuje, že nová budúcnosť sa už – hoci len zlomkovite, fragmentárne – začala. Pán Ježiš Kristus priniesol začiatok novej budúcnosti. Uzdravoval telesne postihnutých, hluchých, slepých a iných. V odpovedi Jánovi Krstiteľovi naznačil, že to nepokladá za náhodu, ale za začiatok nového, mesiášskeho veku. Pri uzdravovaní posadnutých povedal: „Ak ja Duchom Božím vyháňam démonov, tak celkom isto prišlo k vám kráľovstvo Božie.“ Jeho evanjelium dokázalo úplne pretvoriť aspoň niektorých boháčov, napríklad takého Zachea v Jerichu. A tým boháčom, ktorí sa nedali nijako pohnúť k novému životu, ale v bezprostrednej blízkosti úbožiakov dokázali bez výčitiek svedomia konzumovať bohatstvo, ktoré získali z práce chudobných, tým vykreslil s najvyššou možnou naliehavosťou a otrasnosťou strašný súd, ktorý ich čaká, ako to vidíme napríklad v podobenstve o boháčovi a chudobnom Lazárovi.
Všetko toto, čo Pán Ježiš vniesol z novej budúcnosti už do svojej prítomnosti, nám treba chápať ako závdavok novej budúcnosti, ktorá v plnom rozvinutí a plnom uplatnení ešte len príde. Závdavok znamená, že sľuby nie sú prázdne, ale že sa vo svojom čase splnia v plnom rozsahu. Takže to, čo hovorí prorok v našom texte o novej budúcnosti, nie je bezdôvodne vysnívaná fantázia, ale je to to najistejšie, s čím v tomto svete zmien môžeme a máme počítať.
Keďže je to tak, má to nesmierny dosah pre prítomnosť. Tu sa dostávame k myšlienke, ktorú sme spomenuli na začiatku: prítomnosť má byť ovplyvňovaná a formovaná tvorivým vplyvom očakávanej budúcnosti. Ak človek vie, čo ho čaká v definitívnej budúcnosti, ak s tým s istotou počíta, nemôže to ostať bez vplyvu na jeho prítomnosť. S budúcnosťou počíta každý človek, a podľa toho, čo od nej očakáva, aké plány si do budúcnosti robí, podľa toho jednak chápe svoj súčasný život a podľa toho sa zariaďuje už v prítomnosti. Tomu netreba nikoho učiť, to každý robí celkom prirodzene. Ale nám teraz nejde o túto bežnú, každodennú skúsenosť a prax. Prorok tu totiž hovorí o niečom inom: o kvalitatívne novej budúcnosti, keď sa všetko zmení od základu, keď budú odstránené všetky ničivé, deštruktívne javy. Vedomím o tejto kvalitatívne novej budúcnosti má byť ovplyvňovaná a formovaná naša prítomnosť.
Veľkú galériu ľudí, u ktorých bolo prítomné rozhodovanie úplne určované víziou, očakávaním budúcnosti, nám predstavuje List Židom v 11. kapitole. Je to kapitola hodná povšimnutia. Mnoho by sme získali, keby sme jej, napríklad tento týždeň, venovali dôkladnú pozornosť.
Najvyšším príkladom tohto postoja je Pán Ježiš Kristus. V tom istom liste, v Liste Židom o ňom čítame tieto slová: „Hľaďme na Ježiša ..., ktorý pre radosť, ktorá bola pred ním, podstúpil kríž.“ Pozeral na budúcnosť, do ktorej kráčal, a to mu dávalo silu preniesť aj to najťažšie, extrémne utrpenie.
Je ohromný rozdiel medzi nasledujúcimi dvoma postojmi: Človek môže byť na jednej strane väzňom prítomnosti, nevidieť nič iné, iba momentálne utrpenie, alebo momentálne pôžitky, ktoré obsahuje prítomnosť, a tak upadať buď do malomyseľnosti, smútku, zúfalstva, alebo na druhej strane do sebaklamnej, povrchnej radosti. Ale keďže nám Pán Boh daroval slobodu od prítomného okamihu, slobodu pre budúcnosť, oslobodil nás tým z väzenia prítomnosti, z väzenia momentálnej chvíle, a umožnil nám v prítomnosti – aspoň čiastočne, zlomkovito, fragmentárne – žiť budúcnosťou.
Aké dôsledky by teda prorokom zvestovaná budúcnosť mohla mať pre našu prítomnosť? Spomenieme aspoň niektoré z nich. Telesne postihnutí, keďže už vopred vidia svoje uzdravenie v Božej definitívnej budúcnosti, nemali by sa cítiť menejcenní, ale mali by sa pokladať za plnohodnotné Božie deti. A takto by na nich mali pozerať všetci, ktorí vážne rátajú s Božou definitívnou budúcnosťou.
Bohatí, keď sa pozrú na budúcnosť, ako ju vykreslil Pán Ježiš v podobenstve o boháčovi a Lazárovi, mali by sa prebudiť zo svojej ľahostajnosti, nechápavosti, necitlivosti a mali by radikálne zmeniť svoj životný štýl. Posmievači a ukrutníci by si mali uvedomiť, že nič z toho, čo ničí a kazí život, nebude mať miesta v novej budúcnosti, a že ich deštruktívne a sadistické postoje nemajú absolútne nijaké vyhliadky do budúcnosti, ale naopak, že sú to akty ich vlastného sebaničenia. Tí, ktorí prekrúcajú právo a spravodlivosť, mali by si uvedomiť, že sa každým dňom približujú pred tvár Sudcu, ktorý je absolútne spravodlivý, ktorý vie všetko, ktorého od spravodlivosti a pravdy nemožno odviesť ani úplatkami ani hrozbami.
Toto je niekoľko príkladov toho, ako by vízia budúcnosti mohla a mala ovplyvňovať a formovať našu prítomnosť. Táto myšlienka by však nemala ostať obmedzená len na príklady, ktoré sa nachádzajú v našom texte, hoci tie sú mimoriadne závažné a dôležité, a hoci by sa dosiahlo nesmierne veľa, keby Božia budúcnosť aspoň v týchto bodoch ovplyvňovala našu prítomnosť. Táto myšlienka by sa mala stať vo všetkých ohľadoch naším každodenným, a to permanentným spôsobom myslenia. Pri každom rozhodovaní by sme si mali klásť otázku: ako sa táto moja situácia javí z hľadiska budúcnosti, ku ktorej sa aj ja približujem? Táto myšlienka z dnešného textu, ak nájde v nás úrodnú pôdu, urobí z nás nových ľudí.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
