15. ned. po Sv. Trojici, 1. list Petrov 5, 5c – 11
Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás povýšil, keď nastane Jeho čas. Na Neho zložte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará. Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, a hľadá koho by zožral; vzoprite sa mu, pevní vo viere, vedomí si toho, že také isté utrpenia doliehajú na spoločenstvo vašich bratov vo svete. Po krátkom utrpení Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na pevný základ. Jemu patrí moc naveky vekov. Amen. (1. list Petrov 5, 5c – 11)
Mnohé autonehody s katastrofálnymi následkami, sú spôsobené mikrospánkom vodiča. Z toho vidno, aké nebezpečné je zaspať za volantom, hoci len na niekoľko sekúnd. Za volantom treba neprestajne bdieť, sledovať cestu, včas spozorovať prekážky, robiť okamžité opatrenia.
Rovnako v duchovnej a mravnej oblasti ľudského života je potrebné neprestajne bdieť, všímať si ohrozenia, ktoré nás chcú zviesť na nebezpečné cesty, a robiť potrebné kroky na udržanie správneho životného smeru.
Výzva na duchovné bdenie je jedna dôležitá biblická téma. Vyjadrená je v našom biblickom texte: „Buďte triezvi, bdejte“. Naliehavo ju zdôraznil Pán Ježiš v Getsemane, keď povedal učeníkom: „Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia.“
Tieto biblické výzvy na bdenie sú potrebné, lebo aj v duchovnom a mravnom ohľade prichádza k mikrospánku, ba často aj k makrospánku – teda dlhodobému spánku.
Čím je ohrozené duchovné bdenie? Výzva bdieť je v našom texte spojená s výzvou „Buďte triezvi“. Triezvosť a bdenie patria teda dokopy. Stratiť triezvosť, a tak v duchovnom ohľade upadnúť do spánku môže človek pod vplyvom alkoholu a iných návykových látok. Pod vplyvom alkoholu sa dejú autonehody. Pod vplyvom alkoholu sa páchajú rozličné zločiny. Alkohol oslabuje kritické uvažovanie človeka. Alkohol vnuká človeku falošný pocit vlastnej sily a odvahy. Pod vplyvom alkoholu bagatelizuje človek rozličné nebezpečenstvá a stráca súdnosť o možných následkoch toho, čo sa chystá urobiť.
Alkoholom a návykovými látkami kazí a ničí človek svoje telo a svoju dušu. Aféra s otráveným alkoholom v Čechách, ba už aj na Slovensku, je naliehavý varovný výkričník. Ľudia, ktorí v tejto afére prišli o život, a mnohí ďalší, ktorých zdravie je vážne ohrozené, vzbudzujú v nás na jednej strane ľútosť s tým, čo sa im stalo, a na druhej strane sú pre všetkých tým najvyšším varovaním.
Stratiť triezvosť, a tak upadnúť do duchovného mikro- či makrospánku možno aj iným spôsobom. Človek sa môže opájať dlhodobými pocitmi vlastnej veľkosti v rozličných ohľadoch. Môže ísť o veľkosť, neraz len domnelú veľkosť, ekonomickú, spoločenskú, politickú, vedeckú, estetickú, športovú, náboženskú, mravnú, a podobne. Predstavu o vlastnej veľkosti nosí človek v sebe, je ňou naplnený, ba aj preplnený, a takýto obraz o sebe sa usiluje predvádzať aj pred druhými. O opojenosti v takomto prípade hovoríme preto, že príslušný človek zaspal pre kritické poznanie seba samého. Nespoznáva svoje nedostatky, neraz hrubé nedostatky, ba rovno odmieta myšlienku, že by ich mal. Pán Ježiš poznal takýchto ľudí, preto povedal, že oni nezbadajú ani hrubé brvno vo svojom oku. Človek, ktorý je takto opojený sebou, ktorý je vlastnou vinou postihnutý takouto slepotou voči svojim hriechom, chybám, nedostatkom – taký človek nezbadá ani pokušenia a nebezpečenstvá, ktoré mu hrozia z okolitého sveta, a preto sa ľahko stáva ich korisťou. Táto opojenosť sebou samým je hriech pýchy, pred ktorým varuje náš text na samom začiatku: „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“
Neprestajná všestranná triezvosť a duchovná bdelosť je okrem iného potrebná vzhľadom na situáciu, v ktorej sa nachádza človek. Máme na mysli nie situáciu, ktorá sa dá opísať na základe vonkajšieho, povrchného pozorovania, ale situáciu, ako nám ju odhaľuje Božie slovo. Z biblického pohľadu na človeka vyplýva, že o nás ľudí sa usilujú dve protichodné duchovné príťažlivé sily. Na jednej strane chce nás mať pre seba náš nebeský Otec, ktorý nás pozýva, volá, priťahuje k sebe prostredníctvom svojho Syna Pána Ježiša Krista. Pozvaním je všetko, čo Pán Ježiš hovoril, robil, vykonal. Pán Ježiš sám vyjadril pozvanie jasnými slovami: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení. ... Učte sa odo mňa.“ Že ide o veľmi naliehavé pozvanie, vidíme z iných slov Písma: „Boh až žiarlivo túži po duchu, ktorému dal prebývať v nás“ (Jk 4, 5).
Pán Boh má mať v živote človeka centrálne, rozhodujúce miesto. To je viacnásobne vyjadrené v našom texte. Jednak slovami, ktoré sme už citovali: „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“ Teda: Boh hodnotí správanie a celkový postoj človeka a účinne naň reaguje. Rozhodujúce postavenie Pána Boha v živote človeka je vyjadrené aj slovami: „Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás povýšil, keď nastane Jeho čas.“ A o tom, že nejde o Otca, ktorý si robí iba nároky na nás, ale zároveň o Otca, ktorý sa o nás aj stará a premýšľa naše životné situácie a našu životnú cestu, vidno z tohto výroku textu: „Na Neho zložte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“ Z toho všetkého vyplýva, že Pán Boh má o nás záujem, chce nás mať výlučne pre seba, priťahuje nás k sebe. Od nás sa žiada, aby sme boli neprestajne orientovaní na Pána Boha, aby sme svojím duchovným zrakom neprestajne pozerali na neho, aby sme neprestajne prežívali a uvedomovali si jeho prítomnosť a odvodzovali z nej všetky spôsoby nášho správania v každodennom živote. Toto by ma byť normálny spôsob života Božieho dieťaťa.
O udržanie, rozvíjanie a uplatňovanie tohto spôsobu života sa treba usilovať, ba priamo vnútorne zápasiť, a to okrem iného aj preto, lebo je neprestajne ohrozovaný. Dokáže to len človek, ktorý sa stále udržiava na vysokej duchovnej úrovni, ktorý neprestajne duchovne bdie a zachováva si telesnú a duchovnú triezvosť.
Pán Boh, ktorý na nás pôsobí a až žiarlivo pre seba túži po duchu, ktoré vložil do nás, keď nás stvoril – to je tá jedna príťažlivá sila. Blahoslavený je človek, ktorý na túto Božiu príťažlivú silu odpovie ochotným súhlasom. Na to nás vyzýva a to nám odporúča náš text.
K charakteristickým znakom situácie človeka patrí aj to, že existuje protikladná sila, ktorá ho chce od Pána Boha odviesť. To je tá druhá príťažlivá sila, ktorá nás ťahá práve opačným smerom, než ktorým nás k sebe priťahuje Pán Boh. Priamo drastickým obrazom upozorňuje na ňu náš text: „Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, a hľadá koho by zožral.“ Lev striehne na korisť a vo vhodnej chvíli sa na ňu vrhne.
Diabol striehne na svoju korisť, hľadá slabé miesta v živote človeka, aby ho mohol pritiahnuť na svoju stranu. Slabé miesta v človeku sa podobajú slabým miestam napríklad v hrade, ktorý je obliehaný, alebo v obrannom postavení vojska, ktoré čaká útok. Slabými bodmi v človeku sú napríklad túžby po hriešnych radostiach a rozkošiach. Slabým, zraniteľným bodom je túžba po chvále a sláve, ktorá je prítomná skoro u všetkých ľudí. U rozličných ľudí existujú okrem toho mnohé ďalšie slabé, zraniteľné miesta, na ktoré môže diabol zaútočiť.
Človek, ktorý duchovne spí, ktorý nerozvážne otupuje svoju bdelosť, si svoje slabé body ani neuvedomuje, a preto môžu byť ony tým ľahšie využité a zneužité. Diablove metódy sú zákerné. Usiluje sa získať človeka tak, aby človek ani nezbadal, že prechádza na diablovu stranu.
U človeka, ktorý je lákaný k hriechu, sa pokušiteľ usiluje zariadiť to tak, aby človek nepociťoval priveľké výčitky svedomia. Neraz postupuje metódou malých krokov. Nejaký malý prehrešok proti Božím prikázaniam sa človeku nezdá až taký zlý, pomyslí si, že si ho môže dovoliť. Potom – s tým istým myšlienkovým sprievodom – nasledujú ďalší malý krok. A potom mnoho ďalších malých krokov. Keď to tak postupuje ďalej, človek sa ani nenazdá, a ocitne sa veľmi ďaleko od Pána Boha a od poslušného dodržiavania jeho prikázaní. Takto sa človek stáva korisťou diabla, stáva sa jeho nástrojom na konanie diabolského ničivého, deštruktívneho diela medzi ľuďmi a v mnohých ďalších oblastiach Božieho stvoreného sveta.
Nie je náhoda, že v našom texte je jedným dychom vyslovené napomenutie k triezvosti a bdeniu, a súčasne varovanie pred diablom: Všimnime si pozorne toto spojenie: „Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, a hľadá koho by zožral.“ Zmyslom spojenia tohto napomenutia a varovania je toto: Iba telesnou a duchovnou triezvosťou, iba duchovným bdením a modlitbou zbadá človek, akými zákernými trikmi diabol útočí na neho. Len kto pozná tieto pripravované a začínajúce útoky, môže sa brániť.
Lebo pred útokmi diabla sa treba brániť. Nebolo by správne v strachu sa stiahnuť a bezmocne podľahnúť diablovým zvodom. Na obranu, ba na protiútok nás vyzýva apoštol Peter v prečítanom texte: „Vzoprite sa mu, pevní vo viere.“ Treba sa vzoprieť, treba sa postaviť na odpor diabolským útokom.
Vzoprieť sa dokáže len kto sa cíti silný. V čom je sila človeka, ktorá mu dáva nádej, že odpor bude úspešný? Touto silou je podľa citovaných slov viere. „Vzoprite sa mu, pevní vo viere.“ Viera znamená vnútornú istotu, ktorú môžeme vyjadriť a upevniť v modlitbe: Pane Bože, Tebe patrí všetka moc na veky vekov. Ty si mocnejší ako diabol. Tvoj Syn Ježiš Kristus zvíťazil nad diablom, aj vo svojich osobných pokušeniach, aj na kríži. Svoje absolútne víťazstvo vyjadril úžasnými slovami: „Nič vo mne nie je jeho“ – ani najmenšia časť pôdy Ježišovho srdca nepatrila a nepatrí diablovi. Preto v modlitbe môžeme pokračovať: Ja, Tvoje dieťa, hľadám pri Tebe pomoc proti útokom diabla. Otváraj mi oči, aby som spoznal jeho zvody a triky. V hodine nebezpečenstva a pokušenia drž ma mocne vo svojich rukách. Dopraj mi víťazstvo, aby sa moja viera v Teba v pokušení ešte upevnila.
Veriaci človek nie je izolovaný. Je členom spoločenstva veriacich na celom svete. Cez boj, o ktorom hovoríme, prechádzajú všetci. Znášanie prenasledovania a výsmechu je tiež súčasťou tohto zápasu. Treba sa nám modliť za tých, ktorí sú aj dnes vo viacerých krajinách pre vieru prenasledovaní a nachádzajú sa v mimoriadne ťažkých situáciách. Vedomie, že sme členmi celosvetového spoločenstva veriacich, zápasiacich, je v boji proti diablovi a v úsilí zotrvať až do konca verne pri Pánu Bohu veľkou pomocou. Výzva vzoprieť sa diablovi je v našom texte spojená práve s myšlienkou celosvetového spoločenstva veriacich ľudí: „Vzoprite sa mu, pevní vo viere, vedomí si toho, že také isté utrpenia doliehajú na spoločenstvo vašich bratov vo svete.“
Na konci tejto cesty je definitívne víťazstvo a pokoj. Tak je to zasľúbené v prečítanom Božom slove: „Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás povýšil, keď nastane Jeho čas.“ „Po krátkom utrpení Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na pevný základ. Jemu patrí moc naveky vekov.“
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
