13. nedeľa po Sv. Trojici, Lukáš 10, 25 – 28
A hľa, vstal zákonník, a aby ho pokúšal, povedal: Majstre, čo konať, aby som dedične obdržal večný život? Odpovedal mu: Čo je napísané v zákone? Čo tam čítaš? On odvetil: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého. Riekol mu teda: Správne si odpovedal! To čiň a budeš žiť. (Lukáš 10, 25 – 28)
V dnešnú nedeľu, 13. po Svätej Trojici, sa stretáva niekoľko tém. V rámci cirkevného roku sa v dnešnú nedeľu zdôrazňuje suma Božieho zákona, že totiž máme Pána Boha milovať totálnou láskou, celou bytosťou, že ho máme milovať z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho že máme milovať ako seba samého. Ďalšou témou je zajtrajší začiatok školského roku, čomu treba venovať pozornosť, keďže ide o výchovu budúcej generácie aj v cirkvi, aj v celej spoločnosti. V občianskej oblasti života sme si včera pripomínali 20. výročie Ústavy Slovenskej republiky, ktorá je základným zákonom štátu, v ktorom všetci žijeme.
To sú dokopy tri témy, a tak si kladieme otázku, či ony majú niečo spoločné, či sa dá o všetkých troch hovoriť v jednej kázni tak, aby sa kázeň nerozpadla na tri izolované časti. Pre veriaceho človeka nie je ťažké nájsť odpoveď na túto otázku.
Totálna láska k Pánu Bohu a láska k blížnemu má byť podľa slov Pána Ježiša pre každého jednotlivca najvyšším náboženským zákonom a etickým pravidlom. Rešpektovanie a uplatňovanie tohto najvyššieho prikázania vedie jednotlivého človeka k vrcholnému duchovnému a etickému rastu, vedie človeka k tomu, aby z neho vyrástla osobnosť v opravdivom a plnom zmysle. O toto by každému jednému človeku malo v prvom rade ísť.
Pokiaľ ide o prácu v škole, jej cieľom je na jednej strane intenzívne vštepovanie a zbieranie poznatkov, vedomostí a zručností, ktoré budú žiakom potrebné pre ďalšie štúdium a zamestnanie, ale na druhej strane cieľom práce v škole je výchova a pestovanie osobnosti, aby zo školy vychádzali nielen múdri ľudia, ale súčasne osobnosti s vysoko pozitívnymi životnými a etickými zásadami. Rešpektovanie Pána Boha a jeho prikázaní, láska k Bohu, rešpektovanie toho, že druhí ľudia sú takisto Božie deti ako aj my, to je vynikajúca cesta k tomu, aby škola vychovávala nielen múdrych, ale aj dobrých ľudí. Už pred tisícročiami bola v Písme svätom táto cesta vyjadrená známou a vždy aktuálnou zásadou: „Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom, poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.“
A pokiaľ ide o oblasť štátu a celej spoločnosti, tam je celkom jasné, že život verejný by len získal, a to veľmi veľa získal, keby sa rešpektovanie Pána Boha a jeho prikázaní udomácnilo v srdci každého občana. Pripomína nám to vedúce heslo Evanjelických cirkevných dní v Lučenci, ktoré boli koncom júna a začiatkom júla. Týmto heslom sú slová z 33. žalmu: „Blahoslavený národ, ktorému Hospodin je Bohom.“ Lebo i keď sú napísané zákony dobré, stávajú sa účinnými až vtedy, ak zásady práva, pravdy, spravodlivosti sú zapísané v každom ľudskom srdci. Milovať Boha celou svojou bytosťou, milovať blížneho ako seba – to môže byť teda spoločná téma tejto kázne.
Prečo máme milovať Boha? Prečo by naším pravidlom nemohla byť egoistická, egocentrická láska k sebe, bez ohľadu na Boha, bez ohľadu na druhých? Je mnoho ľudí, pre ktorých je egoistická láska k sebe najvyšším zákonom. Nijaké nadradené pravidlá a zásady takýchto ľudí nezaujímajú. Za dobré a správne pokladajú len to, čo je výhodné pre nich. Že výhody pre seba získavajú na účet druhých, bez ohľadu na ukrivdenie, utrpenie, straty, slzy, hnev a preklínanie na strane druhých – to ich nezaujíma. Okrádanie, lúpežné okrádanie, znásilňovanie, vydieranie, bezohľadná jazda na cestách, arogantné správanie v škole, šikanovanie v škole, v zamestnaní, cudzoložné podvádzanie manžela, manželky a nekonečné množstvo podobného správania – to všetko sú prejavy egoizmu, ktoré človek povýši na najvyššie pravidlo svojho života. Milovať Boha, milovať blížneho – to ľuďom tohto typu ani nenapadne. Prečo by sme mali ešte milovať a rešpektovať Boha, keď egoizmus vedie mnohých k takému vysokému hmotnému, luxusnému životnému štandardu? Veď myšlienka na Boha je pri takomto životnom smere nepríjemnou prekážkou!
Najprv si nám treba uvedomiť, že keby si všetci osvojili bezhraničné sebectvo ako svoj životný zákon, viedlo by to k boju všetkých proti všetkým, viedlo by to k veľkému blahobytu niekoľkých a veľkému utrpeniu mnohých. Toto sa síce vo veľkej miere dá v spoločnosti pozorovať už teraz, ale to je len ukážka toho, do akých obludných rozmerov by to viedlo, keby sa egoizmus stal najvyšším životným pravidlom všetkých. Už táto úvaha upozorňuje na jeden dôvod, prečo je potrebné nad egoizmus postaviť lásku k Pánu Bohu, rešpektovanie jeho prikázaní, a lásku k blížnym. Za to, že spoločnosť napriek mnohým prejavom nespravodlivosti predsa len nevyústila do totálneho chaosu a sebaničenia, za to vďačíme tomu, že okrem bezohľadných a arogantných egoistov existujú aj ľudia, ktorí s láskou rešpektujú Pána Boha a s láskou berú ohľad na druhých ľudí. Už z tohto dôvodu treba žiakov v škole viesť k láske a rešpektu voči Pánu Bohu, a spoločnosť by mala podporovať všetky snahy, ktoré chcú do ľudských sŕdc vložiť vyššie princípy rešpektovania Boha a jeho prikázaní a rešpektovania blížneho. Ježiš Kristus prikázanie lásky k Bohu a lásky k blížnym nielen povýšil na najvyššie prikázanie Božieho zákona, ale celým svojím učením a životným príkladom ukázal, ako sa toto prikázanie má praktizovať a uplatňovať. Preto by sa Ježiš Kristus mal čím jasnejšie a zreteľnejšie dostať k slovu aj v škole pri výchove budúcej generácie, aj v spoločnosti pri transformovaní sebeckých ľudí, na ľudí, ktorí by boli vôbec schopní byť členmi a tvorcami slušného, spravodlivého, pravdu a právo milujúceho, rešpektujúceho a uplatňujúceho spoločenstva.
Toto je dôležité odôvodnenie požiadavky, že Pána Boha treba milovať celou bytosťou a blížneho ako seba samého. Ale cítime, že je to takzvaný pragmatický dôvod, ktorý spočíva v snahe odvrátiť od spoločnosti to najhoršie, do čoho by mohla upadnúť, keby sa jej celoplošne zmocnilo bezhraničné sebectvo, egoizmus. I keď je toto životne dôležité, tak predsa skutočné odôvodnenie lásky k Bohu a lásky k blížnemu sa nachádza na omnoho vyššej úrovni. Toto odôvodnenie je stručne a pritom veľmi hlboko vyjadrené v Prvom liste Jánovom, v ktorom je hlavnou témou láska. Apoštol tam napísal mimoriadne dôležité slová: „My milujeme, lebo On – totiž Boh – ako prvý miloval nás.“ Naša láska k Pánu Bohu má byť odozvou na jeho lásku k nám, opätovaním jeho lásky.
Je naozaj pravda, že nás Boh miluje? Dal to nejakým spôsobom najavo? Dal a každodenne to dáva najavo, len treba mať otvorené oči pre prejavy jeho lásky. Pripravil a dal nám domov na tejto Zemi, a to vôbec nie je taká jednoduchá a samozrejmá vec, ako by sa nám mohlo zdať. Naopak, je to niečo, čo je veľmi zložité a komplikované. Podmienky na Zemi, aby sa na nej vôbec dalo žiť a bývať, musia byť nastavené veľmi precízne, presne, citlivo. Prírodné vedy to poznávajú čím ďalej tým viac – a malo by nás to všetkých uvádzať do úžasu. Kto nie je duchovne slepý a kto vôbec má schopnosť čudovať sa a žasnúť, ten každý deň môže poznávať nové a nové prejavy Božieho láskavého myslenia a konania voči nám, ľuďom. V škole je mnoho príležitostí, aby veriaci učiteľ svojim žiakom poukazoval na to, že podmienky, pri ktorých náš život na zemi je vôbec možný, sú veľmi presne a detailne premyslené a že ako pôvodcu toho všetkého treba predpokladať mysliacu bytosť nepredstaviteľne vysokej úrovne.
Vrcholným prejavom Božej lásky je Božia starostlivosť o záchranu a nápravu ľudstva, ktoré sa hriešnym vzdorom proti Božím prikázaniam veľmi deformovalo a deformuje. Cez vykupiteľskú obeť Pána Ježiša Krista, cez odpustenie, zmierenie, ospravedlnenie, cez pomoc Ducha Svätého nám je daná možnosť celkom sa zmeniť, stať sa novými bytosťami, stať sa novým stvorením – ako to vyjadruje apoštol Pavel. Kto bez vnútornej účasti iba číta alebo počúva o tejto možnosti nového života, toho to necháva chladným, pre toho to nič neznamená. Ale kto pocítil a cíti na sebe tieto blahodarné zmeny, kto cíti, že sa pod vplyvom takto prejavenej Božej lásky stáva novou bytosťou, ten je Božou láskou tak dojatý, že ju nenecháva bez odpovede.
Spontánnou, samozrejmou odpoveďou na takto prejavenú a prejavovanú Božiu lásku je láska k Pánu Bohu. Taký človek miluje Pána Boha celou svojou bytosťou, miluje ho z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle. Slovo „celý“ sa v tomto prikázaní vyskytuje štyrikrát. A keďže slovo „celý“ znie po latinsky „totus“, môžeme hovoriť o totálnej láske k Pánu Bohu.
Totálna láska k Pánu Bohu je aj vecou citového vnútra človeka, keď človek dáva s celým svojím citovým nasadením najavo: Bože, ktorý ma tak veľmi miluješ, som dojatý tvojou láskou, a moje srdce je plné nadšeného citu lásky k tebe. Toto vnútorné citové rozpoloženie môžeme dávať Pánu Bohu najavo rozličným spôsobom. Z tohto nadšeného citu lásky k Pánu Bohu vznikli piesne v našich spevníkoch, vznikli básne v duchovnej poézii, vznikli nádherné hudobné skladby, diela maliarskeho a sochárskeho umenia. Aj v škole aj v širokej spoločnosti je správne upozorňovať žiakov a široký okruh ľudí na to, s akým nadšením Bohom obdarovaní ľudia vyjadrili svoju lásku k Pánu Bohu vytvorením krásnych umeleckých diel. To všetko by malo aj v nás vyvolať, evokovať podobné pocity lásky k Pánu Bohu.
Láska k Bohu by sa mala prejaviť aj praktickými postojmi a konaním v živote. Pán Boh žiada a čaká, že sa z lásky k nemu dáme k dispozícii tomu programu, ktorý on sleduje v tomto svete. Pekne to vyjadruje apoštol Pavel v 6. kapitola Listu Rímskym: „Tak, ako ste svoje údy vydávali do služby nečistote a neprávosti, aby ste páchali neprávosť, tak teraz vydávajte svoje údy do služby spravodlivosti, aby ste došli posvätenia.“ Dať sa k dispozícii Pánu Bohu – to má byť náš prejav lásky k Nemu v našom každodennom živote. Táto myšlienka je veľmi pekne rozvedená v piesni číslo 648 v Evanjelickom spevníku: „Vezmi, Pane, život môj, posväť ma, nech som len tvoj...“ Hneď po sume zákona, ktorá je naším dnešným kázňovým textom, nasleduje podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi, ktorým nám Pán Ježiš daroval jedinečný príklad toho, ako sa totálna láska k Pánu Bohu má okrem iného prejavovať aktívnou láskou k blížnemu. Toto podobenstvo by malo byť pre nás popudom, aby sme každodenne objavovali nové a nové príležitosti, pri ktorých môžeme vykonať niečo, čo bude v našom srdci motivované láskou k Pánu Bohu.
Dnešný text – vrcholné prikázanie lásky k Bohu a k blížnemu – sa obracia na všetkých: na každého jedného kresťana; dnes osobitne na žiakov a učiteľov pri vstupe do nového obdobia práce v škole, ale zároveň každému občanovi nášho štátu má toto prikázanie čo povedať. Jeho rešpektovaním by sme sa stávali lepšími kresťanmi, lepšími učiteľmi a lepšími žiakmi, lepšími občanmi. Tým by sme veľmi prospeli očisteniu a obohateniu vo všetkých oblastiach života. Boh to chce, a túto cestu nám ponúka. Táto cesta je každému otvorená.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
