V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Cyrila a Metoda; Majstra Jána Husa, Ján 1, 1 – 8

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. To svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila. Bol človek, ktorého poslal Boh; menoval sa Ján. Tento prišiel na svedectvo: svedčiť o svetle, aby všetci uverili skrze neho. On sám nebol to svetlo, len svedčiť mal o svetle. (Ján 1, 1 – 8)

Na počiatku bolo slovo. Nie hocijaké slovo, ale Božie slovo. Príkaz Boží, slovo Božie bolo začiatkom stvorenia sveta. Všetko, čo je, čo jestvuje, vrátane nás, ľudí, pochádza z Božieho úmyslu, zámeru, vyrieknutého, realizovaného slova.
Božie slovo, realizovaný úmysel, je opak chaotickej náhody. Kto pozorne číta stvorený svet a stopuje jeho cestu späť, k pôvodu, dostáva sa k mysliacemu Bohu, ktorý svojím slovom dáva vzniknúť tomu, čo najprv bolo v jeho mysli. Evanjelista Ján nám prvými slovami ukazuje, až kam by sme sa mali dostať od vnímania, pozorovania stvoreného sveta, ktorý nás obklopuje a ktorého súčasťou sme aj my sami.
My ľudia máme v stvorenom svete osobitné miesto. Máme síce mnoho spoločného s ostatnou prírodou, ale okrem toho máme niečo, čo nás od nej jasne odlišuje. To nie je niečo, čo by nás oprávňovalo povyšovať sa, ale najprv je to jednoduché konštatovanie. Konštatovanie, ktoré nás núti zamyslieť sa. Nie je náhoda, že sa líšime od ostanej prírody. Aj to je výsledok Božieho úmyslu, ktorý sa realizoval v Božom stvoriteľskom slove, keď sa Pán Boh rozhodol stvoriť človeka.
Slovo je nielen nástroj jeho stvoriteľského aktu. Slovo je aktom komunikácie medzi Stvoriteľom a nami, stvorenými ľuďmi. Preto sa On k nám prihovára slovom, preto nám daroval schopnosť reči, schopnosť slova, aby sme mohli vyjadriť svoje postoje vo vzťahu k nemu.
Prihovára sa nám slovami prorokov. Prvé slová Listu Židom to vyjadrujú celkom presne: „Mnoho razy a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov“. Zo slov prorokov, hoci odzneli v dávnej minulosti, môžeme vyčítať mnoho z toho, čo nám aj dnes chce Pán Boh povedať.
Jedinečným spôsobom sa nám prihovoril a prihovára prostredníctvom Slova, ktorým je jeho Syn Ježiš Kristus. Na neho myslí evanjelista Ján v prvých slovách svojej knihy: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo.“ Na neho myslí, keď v tej iste, kapitole píše: „A to Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“ Stvoriteľské slovo, ďalej slovo prorokov, ale najmä Slovo, ktorým je Ježiš Kristus, – slovo, ktoré mnohorakým spôsobom znie doteraz – to je dôkaz a realizácia toho, že Najvyšší chce byť s nami v stálom kontakte a komunikácii.
Keď Božie slovo v jednotlivých obdobiach vstupuje do svete, ale aj vtedy, keď zovšednie, alebo keď ho ľudia začnú chápať a vykladať nesprávnym spôsobom, keď v dôsledku nesprávne pochopeného Božieho slova sa život vôbec dostane do nesprávnych, nebezpečných polôh, vzbudzuje si Pán Boh pomocných nositeľov, hlásateľov, interpretov slova, aby mu dopomohol k čistote a jasnému hlasu. V našom texte sa spomína Ján Krstiteľ, ktorého Pán Boh poslal, aby prednášal svedectvo o svetle, o svetle, ktoré to Božie Slovo vnáša do sveta. Krstiteľ je jasne odlíšený od Svetla: on nie je to Svetlo, ale svedčí o Svetle.
Krstiteľ až s dojímavou presnosťou rešpektoval toto vymedzenie svojho poslania. Zachovali sa jeho slová, ktorými to vyjadril: „On, totiž Ježiš Kristus, musí rásť a ja sa umenšovať.“ Tento postoj skromnosti neuberá nič na jeho význame, naopak, tým je jeho význam ešte podčiarknutý.
Dalo by sa uviesť mnoho ďalších pomocných nositeľov a interpretov slova. V tieto dni myslíme na vierozvestov Cyrila a Metoda a na českého reformátora Majstra Jána Husa. Všetci títo ľudia priniesli do našej oblasti Slovo, a usilovali sa očistiť ho od ľudských nánosov, oslobodiť ho od deformácií a dopomáhať mu k plnému pôsobeniu. Prinášajú ho tak, aby ho ľudia rozumeli. Preto slovanskí vierozvestovia prinášajú preklad dôležitých častí Písma svätého. Je príznačné, že medzi preložené časti patri Prológ k Evanjeliu podľa Jána, ktorého niekoľko veršov sme prečítali ako kázňový text. V zrozumiteľnej reči mali ľudia na Veľkej Morave počúvať Božie slovo, v zrozumiteľnej reči prijímať poučenie o tom, ako chce toto slovo ovplyvňovať ich každodenný život a dvíhať jeho úroveň, v zrozumiteľnej reči mali na službách Božích vyjadrovať a pestovať svoj vzťah k Pánu Bohu.
Aj dielo Majstra Jána Husa slúži zrozumiteľnému odovzdávaniu Božieho slova. Práve preto, aby Božiemu slovu ľudia správne a plne rozumeli, kázal Majster Ján Hus v Betlehemskej kaplnke v Prahe v materinskej reči.
Aj preklad Písma, aj zvesť v zrozumiteľnej reči slúži na to, aby vznikol medzi Pánom Bohom a nami, ľuďmi, kontakt, komunikácia na čím širšej ploche, aby sme počuli, pochopili, aby sme vzali na vedomie, že nám Pán Boh svojím slovom chce v našich konkrétnych situáciách prejaviť svoju lásku, oznámiť svoju vôľu, poskytovať pomoc.
Slovo Božie je ako semeno. Zasiate semeno neprinesie úrodu hneď na druhý deň, ale potrebuje určitý čas, aby rástlo a dozrievalo. Neraz je ten rast pomalý a naráža na prekážky. Pán Ježiš to jasne vyjadril v podobenstve o rozsievačovi a štvorakej pôde. Okrem dobrej pôdy spomína tam pôdu zatvrdnutú, kamenistú, pôdu plnú tŕňov. To sú slová, ktoré vyrástli z jeho vlastnej skúsenosti. Okrem ľudí, ktorí prijali a pochopili jeho slovo, stretal sa s takými, ktorí ho odmietli, pochopili nesprávne, prekrúcali jeho slová. Ale on sa tým nedal znechutiť a odradiť. On napriek prekážkam rozsieval slovo, veď vedel, že aspoň jeho časť prinesie mnohonásobnú úrodu. Bol presvedčený, že celú túto vec má vo svojich rukách jeho nebeský Otec a že, hoci aj po dlhom čase, rozsievané slovo prinesie ovocie.
S takým istým presvedčením konali svoje poslanie aj vierozvestovia Cyril a Metod. Ich slovo bolo na Veľkej Morave aj prijímané, ale stretávali sa aj s prekážkami a nepochopením. Napriek tomu pokračovali vo svojej misijnej práci. Nechávali na Pána Boha, aby on pracoval so slovom, ktoré zvestovali. A my aj po stáročiach s úctou a vďakou myslíme na dielo ktoré vykonali, ako na významnú udalosť v dejinách cirkvi aj nášho národa. O trvalom, nezničiteľnom pôsobení Božieho slova hovorí Hospodinov výrok v prorockej kniha Izaiáš: „Moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst, nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam.“
Platí to rovnako aj o diele Majstra Jána Husa. Vo svetle Božieho slova spoznával, v čom všetkom sa cirkev nebezpečne a hriešne odchýlila od jasného svetla tohto slova. Zvestovaním slova viedol ľudí k tomu, aby sa im otvorili oči, aby v Božom svetle videli všetky nesprávne, nebezpečné javy. Aby videli aj nesprávnosti v cirkvi, aj zlý, hriešny život jej predstaviteľov ako aj iných členov cirkvi. Božie slovo na neho samého zapôsobilo neodolateľným spôsobom, dalo mu odvahu a silu verejne, nezastrašene vysloviť kritiku, ktorá vychádzala z tohto slova.
No touto kritikou – ako sa dalo čakať – sa cítili mnohí nepríjemne zasiahnutí, otrasení a spochybnení vo svojom dovtedajšom živote, a postavili sa pomocou vtedajších mocenských prostriedkov na odpor. Na odpor proti nositeľovi toho slova, ale v skutočnosti na odpor proti prednášanému slovu, na odpor proti slovu Božiemu. Pokúšali sa Jána Husa umlčať, a keď narazili na pevnú osobnosť, rozhodli sa ho zničiť.
Bláznivo si mysleli, že ak spália nositeľa slova na hranici, že tým spália a zlikvidujú Božie slovo. Hoci len minimum psychologickej múdrosti by im bolo malo stačiť, aby odhadli, že ten oheň v Kostnici založí omnoho mohutnejšiu vatru, v ktorej sa Božie slovo bude uplatňovať napriek všetkým prekážkam. Niečo na túto tému sme čítali v našom texte: „To svetlo svieti v tme, ale tma ho nepohltila.“ To, čo bolo v stredoveku tmou, sa postavilo proti prichádzajúcemu svetlu. Kto žije v tme, nenávidí svetlo a chce ho likvidovať. Ale to je beznádejné podujatie. „To svetlo svieti v tme, ale tma ho nepohltila.“
Na chvíľu sa zdalo, že upálením Majstra Jána Husa zhaslo svetlo, vychádzajúce z Božieho slova. Ale z dlhodobého hľadiska sa celá vec javí celkom inak. Husovi protivníci totálne prepadli na súde dejín. Naproti tomu Ján Hus s požiadavkou nekompromisnej, nezamlčovanej pravdy jasne svieti dodnes a bude svietiť aj v budúcnosti. Vlastne nie on, ale to svetlo Božieho slova, ktorému prišiel vydať svedectvo, do služby ktorého sa postavil. O sto rokov neskôr sa Martin Luther prihlásil k Husovmu reformačnému odkazu. A v nasledujúcich storočiach až do našej doby Ján Hus, jeho nekompromisná obrana pravdy, jeho odvážna martýrska ochota radšej obetovať život ako sa vzdať pravdy, radšej zaprieť seba ako zamlčať pravdu – to všetko dodnes hovorí jasnou rečou, a pre nejedného sa jeho príklad stal inšpirujúcou silou k podobnej odvahe a sebaobeti.
Každý rok o tomto čase si pripomíname Husovu výzvu rešpektovať a brániť pravdu. To každoročné opakovanie nie je na škodu, ba naopak, bolo by dobre, keby nám jeho slová vošli do krvi, aby sme si ich vedeli spamäti pripomínať, aby nás zvnútra formovali. Aj teraz sa do nich započúvame: „Věrný křesťane, hledej pravdy, slyš pravdu, uč se pravdě, miluj pravdu, prav pravdu, drž pravdu, braň pravdy až do smrti, neboť pravda tě vyslobodí od hřícha, od ďábla, od smrti duše a konečně od smrti věčné.“
Pravda môže byť na určitý čas umlčaná. V dejinách sa tak stalo mnohokrát. Ale iba povrchne mysliaci ľudia sa môžu z toho radovať. Iba tí, ktorých zorné pole je obmedzené na veľmi malý úsek času. Ale Pán Boh, ktorý kontroluje nielen malé časové úseky, ale ktorý je Pánom času v absolútnom zmysle, vždy znova privádza pravdu k víťazstvu. A i keby pravda bola mnohokrát potlačená, tak nakoniec predsa pravde patrí definitívne víťazstvo. To nie je náhodná historická automatika, ale dielo Božie. Definitívne víťazstvo pravdy je garantované tým, že sa Pán Boh stará o jej konečné víťazstvo.
Máme radosť zo všetkých období a situácií v dejinách, v ktorých sa aspoň na čas prejaví víťazstvo pravdy. A vždy sa tešíme nádejou, že pravda raz definitívne zvíťazí.
Ježiš Kristus povedal, že z verného pridŕžania sa Božieho slova pochádza pravda a sloboda. To platí aj v živote jednotlivca, aj v živote spoločnosti. Pripomíname si Ježišovu výzvu: „Ak vy zostanete v mojom slove, ste vpravde moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Toto je pre nás veľký odkaz týchto pamätných dní.

Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.