V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

13. nedeľa po Sv. Trojici, Žalm 1

Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov,  na ceste hriešnikov nestojí  a v kruhu posmievačov nesedí,  ale v zákone Hospodinovom má záľubu,  o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou.  Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch,  čo načas dáva ovocie  a jeho lístie nevädne;  a všetko, čo robí, sa vydarí.  Nie tak bezbožníci;  ale sú ako plevy, ktoré vietor rozvieva.  A preto neobstoja bezbožníci na súde,  ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.  Lebo pozná Hospodin cestu spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. (Žalm 1)

 Tento žalm hovorí o dvoch životných cestách, dvoch možnostiach, dvoch alternatívach.  Tieto dve možnosti sa týkajú celkového životného smeru, pre ktorý sa človek rozhodne.  Z toho potom vyplýva aj spôsob rozhodovania v jednotlivých situáciách, keď si musíme vybrať jednu z dvoch alebo viacerých protikladných možností.  V žalme sa hovorí aj o dôsledkoch hlavného rozhodnutia a všetkých ostatných rozhodnutí,  o dôsledkoch už v priebehu časného života,  o dôsledkoch pre večnosť.  Tento žalm má platnosť pre každého človeka bez výnimky,  takže si každý z nás môže a má klásť otázky o sebe, ako sa on sám javí v svetle tohto žalmu,  a k akým zmenám ho chce žalm priviesť.  Okrem toho si dnes, na začiatku školského roku, uvedomujeme, že z tohto žalmu sa dajú odvodiť dôležité myšlienky pre výchovu našich detí.  Niektoré z pedagogických dôsledkov tohto žalmu si chceme teraz všimnúť.
 Pozornosť si zaslúži už prvé slovo žalmu: "Blahoslavený".  Slovo "blahoslavený" v tomto kontexte znamená: šťastný, skutočne, doopravdy šťastný.  Na preklad pôvodného hebrejského slova by bolo bývalo možné použiť aj slovo "šťastný",  ale toto slovo je v každodennej reči priveľmi zaťažené predstavou hmotného bohatstva, luxusu, kariéry, svetskej slávy a podobne.  Preto sa pri preklade dala prednosť slovu "blahoslavený", aby tak bolo jednoznačne vyjadrené, že tu ide o šťastie iného typu.  Z toho istého dôvodu bolo slovo "blahoslavený" zvolené aj pri preklade Blahoslavenstiev Pána Ježiša, ktoré sú zapísané v Kázni na vrchu.
 S voľbou vhodného slova súvisí teda aj chápanie šťastia.  Všetci normálni rodičia chcú, aby ich deti boli šťastné.  Sú aj nenormálni rodičia, ktorí sa o to nestarajú, ale tí sú odstrašujúcim príkladom.  Normálni rodičia, teda tí, ktorí zodpovedajú Božej norme, chcú, aby ich deti boli šťastné.  Otázka je, ako chápu to šťastie.
 Pri budovaní šťastia detí je celkom oprávnená aj snaha o zaistenie hmotných potrieb, starosť o zdravie, o vzdelanie a podobne.  Ale to nie je ešte celé šťastie.  K šťastiu patrí nie iba to, aby deti niečo mali, ale aby niečím boli.  Nemyslíme pritom na zamestnanie, na spoločenské postavenie,  ale na to, aby niečím boli v hĺbke svojich bytostí,  aby sa stávali pevnými, priamymi, čistými osobnosťami, charaktermi,  aby mali pevné etické zásady spravodlivosti, pravdovravnosti, čistoty, lásky,  aby kategoricky odmietali všetko, čo kriví, deformuje charakter.  Protiklad medzi takzvaným šťastím, ktoré spočíva vo vlastnení veľkého bohatstva,  a medzi šťastím, ktoré spočíva v pevnom, čistom, solídnom charaktere,  vynikajúcim spôsobom vykreslil Erich Fromm v knihe "Mať alebo byť".  O pravom šťastí našom a našich detí hovorí slovo "blahoslavený", ktoré je nadpisom prvého žalmu.  Všimneme si trochu podrobnejšie, o kom je vyrieknuté hodnotenie, že je blahoslavený, že je naozaj šťastný.
 Blahoslavené sú deti a mladí ľudia, ktorí nechodia podľa rady bezbožníkov, ktorí nepostávajú na ceste hriešnikov, ktorí nevysedávajú v kruhu posmievačov.  Zo žalmu si teda najprv vyberáme upozornenie, pred čím všetkým treba deti chrániť.  Nie je náhoda, že toto upozornenie je na prvom mieste.  Zdá sa nám, že dnes je to ešte naliehavejšie ako v starých časoch, hoci aj vtedy to bol vážny problém.  Je mnoho nebezpečných vecí, ktoré zo všetkých strán číhajú na naše deti a mladých ľudí.  Všimnime si tie tri slová, ktorými je opísané a charakterizované nebezpečenstvo, pred ktorým treba chrániť deti a mladých ľudí.
 Blahoslavený je ten, kto nechodí podľa rady bezbožníkov.  "Bezbožníci" sú tí, ktorí - povedané biblicky - sa Boha neboja a ľudí nehanbia,  ktorí teda necítia zodpovednosť pred najvyššou, Božou autoritou,  ba ani zo zodpovednosti pred ľudskými autoritami si mnoho nerobia.  Sú to ľudia, ktorí bez vnútorných zábran konajú zlé veci,  ktorí sa nedajú brzdiť varovaním a výčitkami svedomia.  Žijú tak, akoby Pána Boha nebolo,  akoby sa mu nikdy nemuseli zodpovedať za svoj život.  Tento typ myslenia je dnes veľmi rozšírený, a to aj medzi mladými ľuďmi.  Je to nebezpečný typ myslenia,  nebezpečný pre samého človeka, ktorý takto zmýšľa,  lebo vedie k veľkým, až tragickým deformáciám jeho bytosti.  Je to nebezpečný typ myslenia aj pre okolie človeka, ktorý takto zmýšľa,  lebo taký človek dokáže bez zábran a výčitiek svedomia spôsobiť mnoho utrpenia a bolesti ľuďom vo svojom okolí.  Takéto zmýšľanie je ako duchovná infekcia, pred ktorou nám treba deti veľmi chrániť.
 Ochranou proti nemu je živá viera v Pána Boha,  viera a pestovanie náboženského života, ktoré deti nebudú pociťovať ako bremeno,  ale ako radosť z toho, že sa cítia chránené absolútnou láskou nebeského Otca.  Okrem toho sa rozumní rodičia usilujú vypestovať si vzťah dôvery k deťom,  aby sa priamou a najkratšou cestou dozvedeli o nebezpečenstvách, ktoré deťom hrozia,  a aby ich múdrym, priateľským spôsobom vedeli odvrátiť od nebezpečnej cesty.  Deti treba aj v tomto aj vo všetkých iných ohľadoch učiť, čo v praktickom uplatnení znamená apoštolova poučka:  "Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrým premáhaj zlé."
 Blahoslavený je ten, kto nestojí na ceste hriešnikov.  Z prevráteného myslenia sa rodia zlé činy.  Ich paleta je veľmi široká, veľmi pestrá, veľmi smutná:  alkoholizmus - drogová závislosť - gamblérstvo - pretvárka - pokrytectvo - klamanie - podvody - podrazy - intrigy - korupcia - bezohľadnosť - zlodejstvo, krádeže malých, veľkých, obrovských rozmerov - ubližovanie na tele - krutosť voči ľuďom - krutosť voči zvieratám - vraždy - vandalstvo - poškodzovanie a ničenie cudzieho a verejného majetku - nevera - rozbíjanie svojich a cudzích manželstiev - a mnoho ďalších konkrétnych hriešnych činov, hriešneho správania.  To všetko sú zlé príklady, ktoré priamo alebo prostredníctvom médií neprestajne obklopujú deti a mladých ľudí  a stávajú sa pokušením, zvádzaním.  Mnohí sa už pod vplyvom takýchto zlých vzorov dostali na veľmi nebezpečné cesty ničenia vlastného života  a ohrozovania užšej či širšej spoločnosti, v ktorej sa pohybujú.
 Pred pôsobením takýchto zlých, deštruktívnych vplyvov treba deti a mladých ľudí chrániť,  vysvetliť im, o aké vážne nebezpečenstvo tu ide,  k akým zlým a hrozným následkom to vedie.  Dať im vlastným životom príklad dobrého života naplneného pravdou, spravodlivosťou, láskou.  Pomáhať im, aby sa stavali pod vplyv dobrých príkladov, lebo, vďaka Pánu Bohu, aj také existujú.  Napríklad taký televízny seriál "Família" prináša pozitívne príklady zo života.  Aj v bezprostrednom okolí, aj v literatúre a v médiách treba hľadať príklady pekne formovaného života, ktorý je naplnený pozitívnym, tvorivým obsahom.  Nemusia to byť vždy hrdinské činy.  Drobné každodenné postoje pravdy, spravodlivosti, lásky, pomoci, majú tiež veľkú cenu.  Aj v tomto ohľade platí veta: "Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrým premáhaj zlé."
 Blahoslavený je ten, kto nesedí v kruhu posmievačov.  Posmievači alebo cynici sú ľudia, ktorým nič nie je sväté.  Nejde len o náboženské učenie, predmety, úkony a podobne,  ale hlavne o cynický postoj k duchovným a mravným hodnotám, ktoré sa osvedčili a overili cez mnoho generácií.  Cynizmus voči dôstojnosti ľudského života a voči zásadám, ktorými sa vysoký duchovný štandard ľudského života buduje, rozvíja, chráni.  Cynizmus voči princípom, ktoré sme už spomínali: pravda, spravodlivosť, láska.  Cez otrasné historické udalosti posledných storočí, najmä cez spoločenské a morálne otrasy oboch svetových vojen  a cez všetky hrôzy, ktoré boli s nimi spojené na frontoch a v zázemí,  a v najnovšej dobe cez terorizmus a organizovaný zločin -  cez to všetko a spolu s tým všetkým sa otriasajú aj hodnoty, ktorými sa buduje osobnosť a ktorými sa udržuje solídne fungovanie spoločnosti.  Sem patrí aj cynické ignorovanie autority, oprávnenej autority, napríklad autority učiteľov - koľko sťažností na túto tému počúvame! -  a rovnako aj šikanovanie tých, ktorí sa nevedia alebo nemôžu brániť.  To všetko sú prejavy cynizmu.  Cynické myslenie a cynické správanie je, takisto ako tie predchádzajúce dve veci, veľkým ohrozením našich detí a mladých ľudí.
 Treba im trpezlivo ukazovať, vysvetľovať, objasňovať, že rešpektovanie určitých zásadných hodnôt je nevyhnutne potrebné aj pre rast ich osobnosti, aj pre život v spoločenstve.  Cynické ignorovanie etických hodnôt vedie iba k chaosu.  Dôležité je, aby deti a mladí ľudia videli, že ich rodičia a ostatní ľudia, ktorí na nich vplývajú, rešpektujú tieto hodnoty,  a to nie z donútenie, ale z hlbokého osobného presvedčenia.  Aj v tejto veci treba zopakovať a zdôrazňovať náš dôležitý refrén: "Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrým premáhaj zlé."
 Po varovaní pred bezbožnosťou, hriešnosťou, posmešným cynizmom sa v žalme hovorí o tom, čo by sme mohli nazvať pozitívnym programom vo výchove detí a mladých ľudí.  Ako blahoslavený, ako skutočne šťastný je tu označený ten, človek, ktorý má záľubu v Hospodinovom zákona a o jeho zákone rozjíma dňom-nocou.  Boží zákon, alebo Božie poučenie o správnom živote - to pre ľudí v dobe napísania žalmu bolo predovšetkým Päť kníh Mojžišových, takzvaný Pentateuch  a postupne aj prorocké knihy a vyučovacie knihy Starej zmluvy.  My dnes, pravdaže, rovnako záväzne myslíme aj na 27 kníh Novej zmluvy, Nového zákona.
 Biblia - to je tá kniha, v ktorej má mať záľubu, o ktorej má rozjímať človek, ktorý chce dosiahnuť to skutočné, opravdivé šťastie, ktorý má byť blahoslavený.  Viesť a vychovávať deti a mladých ľudí k láske k Písmu svätému - to patrí medzi dôležité a nepostrádateľné veci, ak chceme, aby z nich vyrástli solídne kresťanské a humánne osobnosti.  Každý deň by malo niečo zo svetla a múdrosti Božieho slova padnúť do sŕdc našich detí a mladých ľudí, aby tak boli pod jeho sústavným vplyvom.  Má to pre nich mnohonásobný význam.  Dozvedia sa niečo o tom, ako na ľudský život a jeho jednotlivé aspekty pozerá Pán Boh.  Z Biblie môžu čerpať poznanie najzávažnejších etických a duchovných hodnôt pre život.  Z Biblie sa dozvedia, čoho všetkého sa treba varovať.  Dozvedia sa predovšetkým, čo má byť pozitívnym obsahom ich života.  Cez poznanie Ježiša Krista a jeho posolstva sa dozvedia, ako veľmi ich Boh miluje, že sú obklopení Božou absolútnou láskou.  Zo životného príkladu Ježiša Krista sa môžu naučiť, ako má vyzerať pekný, čistý, skutočne normálny ľudský život.  Biblické myšlienky sa môžu stať pre nich protiváhou množstva zlých myšlienok, ktoré sa každý deň dostávajú do ich zorného poľa.  Práve Biblia je nevyčerpateľnou studnicou toho dobrého, ktorým sa dá premáhať to zlé.
 Každý zodpovedný kresťanský vychovávateľ by mal dňom-nocou premýšľať o Božom slove,  aby bol z vlastnej skúsenosti pripravený pomáhať aj tým, za ktorých je zodpovedný,  pomáhať im, aby pomocou Božieho slova rástli vo viere, láske, nádeji,  a tak sa stávali plnohodnotnými osobnosťami pre časnosť i večnosť.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.