13. nedeľa po Sv. Trojici, Filipským 1, 21
Mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk. (Filipským 1, 21)
Jednotlivé práce môže človek robiť bez predbežného plánu, náhodne, ako príde, alebo môže mať vopred premyslený plán, koncepciu práce. Svoj život môže človek prežívať zo dňa na deň, bez pevnej, jasnej, jednoliatej predstavy o živote, alebo môže mať pevnú koncepciu života. Na smrť môže človek pozerať ako na chaotickú, nezmyselnú udalosť, alebo môže mať aj o smrti, o jej zmysle, určitú predstavu, koncepciu. Kto o jednotlivých prácach, o živote, o smrti má pevnú koncepciu, kto o tom všetkom uvažuje, dochádza k určitým záverom, prijíma o tom určité myšlienky a predstavy, ten stojí vyššie ako človek, ktorý toto všetko prežíva, koná, prijíma len ako niečo náhodné, v čom nemôže objaviť nijaký zmysel.
Prečítali sme kratučkú vetu z Listu apoštola Pavla Filipským. Pri krátkych vetách musí človek veľmi sústrediť pozornosť, aby mu neušiel ich zmysel. Tak si tú vetu opakujeme ešte raz: "Mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk." Tieto slová reprezentujú príklad človeka, ktorý mal pevnú, vyhranenú koncepciu svojho života a svojej smrti. Ako plod darovanej viery a súčasne ako výsledok zrelého uvažovania napísal tento človek o sebe: "Mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk." Je starou skúsenosťou, že skutočne veľké veci sa dajú vyjadriť jednoducho. Táto veta je krásnym príkladom toho. Niekoľkými málo slovami je tu vyjadrená mohutná koncepcia života a smrti.
Takáto stručná, krátka veta je ako nerozvitý kvet. Treba mu dať sa rozvinúť, aby sa ukázala celá jeho krása a bohatstvo. Taká veta je ako nerozbalený balík. Treba ho rozbaliť, aby sme videli, čo všetko obsahuje. O to sa chceme teraz pokúsiť. Aby sme pochopili, čo to vlastne bolo, čo tomuto Kristovmu apoštolovi dávalo takú obrovskú energiu žiť a pracovať, aby sme pochopili, odkiaľ bral tento človek svoj pokoj a nezničiteľný veriaci optimizmus. Nielen aby sme to pochopili, ale aby sme si aj my osvojili tento zdroj sily, lebo je ponúknutý aj nám, aby sa našou vlastnou stala táto vete, toto vyznanie:"Mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk." Kvôli štýlovej jednoduchosti budeme tieto úvahy formulovať v 1. osobe jednotného čísla, teda tak, akoby nám túto vetu vysvetľoval sám apoštol.
Mne žiť je Kristus, lebo on mi dáva také poznanie o živote, aké by som inde nenašiel. Hľadal som poznanie o živote u náboženských učiteľov a filozofov, ale keď sa do môjho zorného poľa dostalo to, čo o živote hovorí Ježiš Kristus, všetko ostatné stalo sa mi bezvýznamným. Nikto ma tak hlboko a tak pravdivo neuviedol do tajomstiev života ako Ježiš Kristus.
Mne žiť je Kristus, lebo mi daroval nový život. Zmena, ktorá sa so mnou stala pri stretnutí s Ježišom, patrí k najúžasnejším skúsenostiam môjho života. Nikdy predtým som si nevedel predstaviť, žeby niečo také bolo možné. Všetko staré z môjho života odvial vietor a Kristus vybudoval vo mne celkom novú osobnosť. Kedykoľvek vyslovím jeho meno, cítim, ako som bližšie k mohutnému prúdu nového života.
Mne žiť je Kristus, lebo to najkrajšie, čo vo svojom živote poznám, je tesné spoločenstvo s Ježišom Kristom. Sám nechápem dosť dobre, ako vo mne vzniká tento zvláštny pocit jeho blízkosti. Nie je to moja zásluha, je to jeho dar. Ale toľko viem, že týmto chvíľam spoločenstva s Kristom sa nevyrovná nič iné, čo v živote poznám.
Mne žiť je Kristus, lebo cítim, ako ma on vedie v mojom živote. Nenecháva ma stáť na jednom mieste, ale od jedného stupňa poznania a istoty vedie ma vždy na vyšší a vyšší stupeň poznania a istoty. Cítim sa ako človek, ktorý nezadržateľne kráča dopredu, lebo každý deň objavujem v duchovnej oblasti niečo nové.
Mne žiť je Kristus, lebo on stále stojí predo mnou ako môj životný príklad. Keď cítim nejakú neistotu pri rozhodovaní, pomyslím si na neho, a v jeho slovách alebo postojoch vždy nájdem niečo, čo prinesie jasné svetlo do mojej vlastnej situácie.
Mne žiť je Kristus, lebo predo mnou stojí predovšetkým jeho príklad lásky. Vždy ma hlboko dojíma, keď si pomyslím, ako prichádzal k nešťastným ľuďom, aby im pomohol. Prichádzal k tým, ktorých si nikto nevážil. Prichádzal k nim, lebo ich považoval za Božie deti. Prichádzal k nim, i keď ľudia poznačení chorobnou pýchou a egocentrizmom na to šomrali a vyhrážali sa mu. Prichádzal so svojou pomocou k tým, ktorí sa mu za jeho lásku a pomoc nemohli odmeniť. Tento príklad jeho lásky sa mi nestráca z mysle a vždy viac si uvedomujem, že je aj pre mňa záväzný.
Mne žiť je Kristus, lebo sa cítim predovšetkým jemu zodpovedný. On je môj Pán, ja som jeho služobník. Málo ma zaujíma zodpovednosť, na ktorú ma volajú ľudia, ale stále myslím na to, že som jemu zodpovedný za všetky dary a možnosti, ktoré som od neho prijal, zodpovedný za plnenie poverenia, ktoré mi dal, zodpovedný za správne využívanie času, ktorý mám k dispozícii.
Mne žiť je Kristus, a preto všetko robím s kresťanskou samozrejmosťou. Už dávno ma odučil pýšiť sa a vychvaľovať sa tým dobrým, čo vykonám. Naučil ma chápať to ako púhu samozrejmosť, ako dýchanie a iné samozrejmé činnosti. Som mu nesmierne vďačný, že toto smiešne a obťažné bremeno samochvály zhodil zo mňa.
Mne žiť je Kristus, lebo on je obsahom celého môjho života. Z jednej krajiny do druhej nesiem jeho evanjelium. Kedykoľvek by sa ma ľudia spýtali: Pavel, čo je tvojím životným programom? - mám naporúdzi jasnú odpoveď: Služba Ježišovmu evanjeliu.
Mne žiť je Kristus, lebo pre neho znášam aj rozličné utrpenia. Nemôžem zatajiť svoju zvláštnu skúsenosť, že totiž ani utrpenie mi nedokáže vziať z duše radosť a kresťanský optimizmus. Som presvedčený, že to on, môj Pán, mocne pracuje na mojom srdci, a chráni ma pred depresiami, pred zúfalstvom. Stála radosť v duši - to vždy znova a znova chápem ako veľký div vnútorného života.
Mne žiť je Kristus, lebo on mi daroval nový pohľad na všetko. Koľko rozličných vecí som mal predtým, ktoré mi prirástli k srdcu, a s ktorými by som sa nebol chcel za nič na svete rozlúčiť! Ale keď Kristus zasiahol do môjho života, cítil som sa zahanbený, že som tým malicherným veciam mohol pripisovať takú dôležitosť. Veľké množstvo z toho, čo mi predtým bolo drahé, s čím som predtým bol zrastený, teraz pre mňa už nič neznamená, javí sa mi to ako smeti, ako odpadky, ktoré nemám kde zaradiť vo svojom živote. A na druhej strane som pod Kristovým vedením objavil svet nových hodnôt. Čo predtým pre mňa nič neznamenalo, nadobudlo teraz pre mňa zvrchovanú cenu. Je mi veľmi ľúto, keď vidím ľudí, ako sa viažu na množstvo bezcenných vecí a nechávajú nepovšimnuté to, čo má skutočnú hodnotu.
Mne žiť je Kristus, a preto som slobodný od ľudí. Chvála zo strany ľudí ma už nevzrušuje. Výsmech a vyhrážky zo strany ľudí mnou už neotriasajú. Rozhodujúce pre mňa je, čo si o mne myslí môj Pán. Tejto slobody by som sa nevzdal za nič na svete.
Mne žiť je Kristus. Bez neho si svoj život už neviem predstaviť. Keby som jeho mal vyškrtnúť zo svojho života, nechcel by som viac žiť. Po tom všetkom, čo som s ním skúsil a zažil, by som život bez Krista už nemohol pomenovať skutočným životom. Nech by mi ľudia čokoľvek ponúkali, nech by sa mi akokoľvek vysmievali a vyhrážali, s Kristom sa nerozlúčim, lebo bez neho niet pre mňa života. - Toto je, bratia a sestry, aspoň niečo z toho, čo je obsahom apoštolovej koncepcie života: "Mne žiť je: Kristus."
Treba sa nám zastaviť aj pri druhej vete: "Mne zomrieť je: zisk." Predovšetkým si treba všimnúť spojenie oboch viet. Len ten, kto o sebe môže povedať, že pre neho žiť znamená: Kristus, bude môcť povedať aj to druhé: Zomrieť je pre mňa zisk. To druhé bez prvého neexistuje. Kto nie je v kontakte s Pánom Ježišom, ten smrť chápe len ako úder, ako škodu, ako nezmysel. Kto žije v spoločenstve s Kristom, ten sa naučí aj na smrť pozerať novými očami. Pokúsme sa aj tú druhú vetu, aspoň nakrátko, rozviesť podobným spôsobom ako tú prvú.
Zomrieť mi je zisk, lebo napriek všetkému peknému, čo mi je v tomto živote darované, sú tu určité obmedzenia, ktoré sa nedajú v rámci časného žitia prekročiť. Ale keď ma Pán Ježiš prevedie cez hranicu smrti, zrušia sa tieto obmedzenia a život sa mi otvorí v celej plnosti a kráse.
Zomrieť mi je zisk, lebo tam sa skončí všetko, čo je pominuteľné, čo má krátkodobý význam, a žiť budem uprostred toho, čo má večnú platnosť.
Zomrieť mi je zisk, lebo spoločenstvo s Kristom, ktoré mi je v tomto živote darované vo vrcholných chvíľach môjho bytia, bude tam stálym, neprerušeným obsahom môjho života.
Zomrieť mi je zisk, lebo to, čo je teraz predmetom mojej viery a nádeje, stane sa mi potom videním, bezprostredne blízkou skutočnosťou.
Zomrieť mi je zisk, lebo tam sa už skončia pochybnosti, ktoré ma tu vo chvíľach únavy a pokušenia zasahovali.
Zomrieť mi je zisk, lebo tam sa definitívne skončia všetky hriešne útoky, lebo tam už nebude nijaká tendencia, ktorá by ma chcela odlúčiť od Boha.
Zomrieť mi je zisk, lebo tam sa skončia všetky bolesti, nepríjemnosti, utrpenia, tam nebudú slzy a smútok, ale len plná radosť a pokoj.
Z čoho vyrástla táto Pavlova koncepcia života a smrti? Z Kristovho nového života, z Kristovho vzkriesenia. Na Pavlovi máme krásny a mohutný príklad toho, čo s človekom môže urobiť pevná viera vo vzkrieseného Pána. Každá nedeľa, aj tá dnešná, má byť sviatkom Pánovho zmŕtvychvstania.
Pán Ježiš povedal raz krátke podobenstvo o víne: Kto ochutná staré, dobré víno, nechce nové, lebo povie: Staré je lepšie. Môžeme to vyjadriť aj takto: Kto ochutná dobré víno, nechce sa vrátiť k horšiemu, lebo ochutnal to, čo je lepšie. Podobenstvo vyjadruje túto myšlienku: Kto skúsil nový život v Kristovej blízkosti, pod Kristovým vedením, nechce sa vrátiť do iných foriem života, lebo si povie: Môcť žiť s Kristom a potom - keď príde môj čas - môcť zomierať s Kristom, to je vrchol toho, čo môže človek v tomto živote dosiahnuť. Toto je tajomstvo apoštolovho života. To sa môže a má stať tajomstvom nášho života. Keď sa tak stane, budeme môcť s vnútornou pravdivosťou povedať apoštolovu vetu ako svoju vlastnú: "Mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk." Kiež sa tak stane.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
